Dnes je: piatok, 20. 7. 2018, meniny má: Eliáš, Iľja, zajtra: Daniel

20 rokov od smrti dirigenta Gianandrea Gavazzeniho

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Piateho februára tohto roku je dvadsiate výročie od smrti významné dirigenta, skladateľa a hudobného esejistu Gianandrea Gavazzeniho (1909 – 1996). Svoj plodný život začal (25. 7. 1909) i ukončil v severotalianskom Bergame. Na jeho rodnom dome v severnej časti „dolného“ mesta môžete dnes nájsť pamätnú dosku.

Gavazzeni sa začal o operu zaujímať už ako dieťa, pričom podnetom k tomu bola návšteva operného predstavenia Mascagniho opery Isabeau. Študoval klavír a kompozíciu najprv na Akadémii di Santa Cecilia v Ríme a potom na Konzervatóriu v Miláne, kde bol jedným z jeho učiteľov známy skladateľ Ildebrando Pizzetti. Spočiatku komponoval komorné a orchestrálne skladby, v roku 1935 aj operu Paolo a Virginia, no na radu priateľa slávneho komponistu Goffreda Petrassiho zanechal komponovanie a venoval sa výlučne dirigovaniu. Ako pravý občan Bergama miloval tvorbu Gaetana Donizettiho a stal sa iniciátorom renesancie jeho tvorby, no popri tom bol jedným z nadšených propagátorov verizmu prvej i druhej generácie. Postupne naštudoval (prirodzene popri tradičnom talianskom repertoári) také diela ako Alfanovo Vzkriesenie, Campiella od Wolfa-Ferrariho, Mascagniho Parisinu (s Mariou Canigliou), Respighiho operu Plameň, Malipierovu La donna é mobile, no predovšetkým viacero opier svojho učiteľa Pizzettiho v svetovej premiére (Vražda v katedrále, Fedra, Strieborný podväzok, Klytaimestra). Unikátom bolo jeho naštudovanie Honeggrovho oratória Svätá Jana na hranici (1953) v réžii slávneho neorealistického režiséra Roberta Rosseliniho a v hovorovej úlohe Jany s Ingrid Bergmanovou. Cenná bola jeho spolupráca s Mariou Callasovou na operách Lucia di Lammermoor, Turek v Taliansku, Anna Bolena. V rokoch 1966-68 bol umeleckým riaditeľom Teatro alla Scala. Okrem Talianska dirigoval v MET, vo Viedni, na festivaloch v Salzburgu (Simone Boccanegra), Pesare (Straka zlodejka) a Glyndebourne (Anna Bolena). Zostalo po ňom pomerne málo zvukových operných kompletov, a to aj v porovnaní s dirigentami, ktorí nedosahovali jeho kvalít. Pritom za príkladnú nahrávku možno považovať najmä Mascagniho Priateľa Fritza s Pavarottim a Freniovou z roku 1969.

Gianandrea Gavazzeni, (1909 - 1996)

Gianandrea Gavazzeni,
(1909 – 1996)

Ako esejista vydal 15 prác, napríklad 3 štúdie o Pizzetim, stať venovanú Donizettimu, štúdie Hudba a divadlo, Smrť opery, Nehraj Beethovena. Mimoriadne podnetná je štúdia z roku 1965, v ktorej obhajuje taliansky verizmus pod názvom Nepriatelia hudby. V nej poukazuje najmä na hlavnú chybu kritikov verizmu, ktorá podľa neho spočíva v tom, že na operu pozerajú rýdzo z hudobného hľadiska a nedoceňujú fakt, že verizmus bol výrazným krokom k zdivadelneniu opery. Kniha sa skladá z nasledovných kapitol: Catalani a Puccini, Portrét Manon, Vo Fanciulle je protagonistom orchester, Spomienka na Umberta Giordana, Desať rokov od smrti Francesca Cileu, Rozbor Mascagniho, Sedem piesní Malipiera a Jedinečné Dejiny opery.

Druhou manželkou dirigenta bola istý čas úspešná sopranistka Devia Mazzola. Gavazzeni možno v dejinách operného dirigovania nebude na celkom popredných miestach ako Karajan, Toscanini, Abbado, Bernstein, Muti, no úrovňou určite jasno presahoval mnohých zo svojich kolegov (Basile, Previtali, Erede, Gui, Giulini, a pod.).

Autor: Vladimír Blaho

video pripravené k storočnici dirigenta v roku 2009

P. Mascagni: Priateľ Fritz, diriguje Gianandrea Gavazzeni

email
Operné gala 2018
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 9
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

Vladimír Blaho

operný kritik a publicista

Zanechajte komentár