Dnes je: pondelok, 20. 11. 2017, meniny má: Félix , zajtra: Elvíra

Adam Plachetka a „Mozart gala“ v cykle Svetové operné hviezdy

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Usporiadateľ „Mozart Gala“, dr. Ján Korecký, v úvodnom článku bulletinu ku koncertu Adama Plachetku v Slovenskej filharmónii (6. novembra 2017) s poetickou licenciou porovnáva dvoch „hudobných velikánov“, svetobežníkov, ktorí pochádzajú z našich zemepisných šírok. Jedným z nich je podľa úvodného slova Wolfgang Amadeus Mozart, ktorý v čase zrelosti pôsobil najmä vo Viedni a navštívil Prahu – druhým basbarytonista Adam Plachetka, ktorý sa v Prahe narodil, no pôsobí (o. i.) vo Viedni, ako člen sólistického súboru Wiener Staatsoper. Je to ozaj hyperbolické prirovnanie, ktoré by sotva obstálo pri reálnom zvážení významu Mozarta – ikony klasicizmu, geniálneho autora 22 opier, vyše 40 symfónií a celkovo vyše 620 diel rôznych hudobných foriem – a speváka akejkoľvek doby, umenia a významu.

Skladatelia diela tvoria a interpreti ich reprodukujú podľa svojho talentu, sugescie, individuality a štýlového prúdu (na ktorý sa tiež vzťahuje dobový vkus a estetika)  nepochybne s tvorivým umeleckým, ale, žiaľ, i časovo pominuteľným vkladom. Géniovia kompozícií sa rodia zriedka, ich partitúry však ostávajú ako základ rôznorodého interpretačného výkladu. Chápem však šéfa koncertnej agentúry Kapos, dr. Jána Koreckého, ktorý chcel poeticky zvýrazniť paralelu mozartovského koncertu v interpretačnom hľadáčiku českého basbarytonistu.

Koncert agentúry Kapos, 2017,
Adam Plachetka, Hilaris Chamber Orchestra,
foto: PANER

Keď už sme pri bulletine ku koncertu, poučenú štúdiu o Mozartových operách a predvedených áriách napísal  so znalosťou problematiky  dr. Pavol Unger. Zaoberal sa v nej nielen áriami, ale aj ouvertúrami, ktoré delili navzájom sólové čísla. Predohier bolo na koncerte pomerne dosť  sedem. Oddeľovali jedenásť sólových čísel v podaní A. Plachetku, ktorého orchester aj sprevádzal (v celom programe, ako aj v troch prídavkoch z Figarovej svadby, Dona Giovanniho a Čarovnej flauty).

Adam Plachetka je pýchou českého vokálneho umenia. Nie raz sme ho videli a počuli aj na scéne Opery SND, resp. v blízkej Viedni, kde už sedem rokov pôsobí v sólistickom súbore. Vedľa toho má za sebou úspechy na zahraničných scénach, koncertoch a festivaloch. Jeho pekný, mladý zjav, trochu zmenený pridanými centimetrami na obrovskej zásobárni dychu – pľúcach a bránici, si stále podmaňuje operných divákov. Jednak svojím trochu „južanským“ zjavom, ale predovšetkým obrovským hlasom, ktorý rozozvučal nielen Koncertnú sieň Slovenskej filharmónie, ale dokázal by naplniť i celý priestor Reduty. Po bratislavskom koncerte som si naschvál prečítala viacero aktuálnych českých recenzií na Plachetkove koncerty: ani v jednej nebola čo len maličká výhrada k jeho prednesu, technike, prejavu. Česi skratka na svoje idoly nedopustia ani slovo kritiky. Pritom objektívny pohľad môže umelcovi niekedy pomôcť. Veď  pri všetkej úcte  je Adam Plachetka stále na začiatku cesty za vrcholom speváckeho umenia. Má iba 32 rokov! Čo je to v živote basbarytonistu! Čím hlbší hlas, tým dlhšie dozrievanie. To nie je len „povedačka“, ale fakt. Treba však povedať, že Plachetka – pri všetkej šírke, farbe a nosnosti svojho hlasu – je viac barytonistom než hlbokým basom.

Nie raz som si počas interpretácie árií v podaní A. Plachetku predstavovala mnohostrunný prejav nášho Petra Mikuláša. Koľko duchovnosti, espritu, komiky a mnohostrunnosti výrazu by dal do podobného, hoci náročného, jedným autorom sformovaného recitálu! Koncert Plachetku bol venovaný výhradne speváckemu a opernému odkazu Mozarta, čo nie je ľahká, zato dramaturgicky čistá, v čase populárne zlepených (aj operných) programov mimoriadne disciplinovaná a náročná úloha.

Koncert agentúry Kapos, 2017,
Adam Plachetka, Zdeněk Klauda, Hilaris Chamber Orchestra,
foto: PANER

Predohry, ktoré členili sólové árie, ako aj sólové čísla sprevádzal medzinárodne zostavený Hilaris Chamber Orchestra pod taktovkou Zdeňka Klaudu. Hilaris znamená v latinčine „radosť“, a tak tento vyše tridsaťčlenný orchester, zložený z mladých i stredno-generačných hráčov by mal prinášať „radosť v komornom znení.“ Dirigent Zdeněk Klauda ako absolvent dirigovania na pražskej Akadémii múzických umení je v stálom angažmán v Národnom divadle Praha a ako hosť sa spolupodieľa na hudobnom naštudovaní opier Janáčka, Dvořáka, ale aj Mozarta  vo významných európskych operných domoch (Mníchov, Paríž, Valencia, Hannover) a tiež na festivale v Glyndenbour. Je to mimoriadne energický umelec – od energického, širokého gesta, pohybové variácie na pódiu, cez chápanie hudby Mozarta dnes „módnym“ živelným spôsobom. Ak už spomíname Viedeň, nedá mi pripomenúť, ako vyladene, jemne a mäkko chápu tunajšie špičkové orchestre hudbu klasicizmu  zvlášť Mozartovu, hoci si ju poslucháč (či doba?) žiada v brutálnejšom podaní. Viedenčania zostávajú verní štýlu absolútnej vybrúsenosti a jednoty nástupov v sláčikoch, v ich tónovej mäkkosti, jednotnosti fráz, v priliehavej dynamickej kontrastnosti, ktorá vychádza v jemnejších pasteloch a nie v náhlych dynamických zlomoch či výbuchoch kontrastnej nástrojovej skupiny, podporenej duniacimi bicími (ako to bolo nie raz v podaní ouvertúr s Hilaris Chamber Orchestra). Pritom tento komorný súbor má na to, aby zaznel i jemnými tónmi (predohra k Idomeneovi), kde však disciplínu sláčikov, ich vybrúsenosť a lahodnosť vzápätí doslova zmazala energia dirigenta, veľkoryso udávajúca nástupy dychom. Nuž, dnes by Mozart asi povedal: „Moji Viedenčania mi rozumejú…“ Predohra k Donovi Giovannimu vyznela takmer priam veristicky, pri ktorej akoby na pódiu hral 100 členný orchester. V podobnej prudkosti „lomenia“ dynamiky, ba priam výbuchov zvuku a kontrastov znel aj orchestrálny sprievod k áriám, čo samozrejme strhávalo aj Plachetku k totožnej interpretácii, v ktorej dominoval nie sólista a jeho prípadná koncepcia, ale dirigent.

Pri kontrole nepochybne veľkého, farebného hlasu musí Plachetka dávať pozor zvlášť na mäkkosť a zaoblenosť výšok, vyrovnanosť registrov v barytónovom a basovom rozpätí (spodné tóny takmer nepočuť), na diferencovanosť a premyslenosť dynamiky a svoje presadenie koncepcie každej árie – podľa deja, charakteristiky postavy a vlastnej koncepcie. Ani klaviristovi-sólistovi ju neurčuje dirigent. Iba ak vzniká na základe obojstranného porozumenia. Tu ho veru, nebolo. K ďalšiemu rastu pomôže výnimočnému hlasu, aký má Plachetka, jedine dlhšia spolupráca s jedinečným dirigentom, veci znalým korepetítorom alebo vokálnym pedagógom, ktorý má znalosť o štýlovej interpretácii, nielen o dĺžke fráz a správnom dýchaní. A samozrejme, vlastná introspekcia nad každým dielom.

Koncert agentúry Kapos, 2017,
Adam Plachetka, Hilaris Chamber Orchestra,
foto: PANER

Nie je zmyslom tohto zamyslenia hodnotenie všetkých čísel koncertu. Len zopár postrehov:

V duchu vydareného podania a introvertnosti zapôsobila Mozartova koncertná ária Mentre ti lascio, oh figlia, kde sa podarilo sólistovi viesť vzájomný dialóg s orchestrom, ba rozvíjať dynamiku ako vejár, za ktorým je ukrytý smútok nad rozlúčkou otca s dcérou.

Plachetka bol na koncertnom pódiu spočiatku akoby zmrazený  hoci na opernom javisku pôsobí uvoľnene a hravo. Tým bola poznačená najmä úvodná ária Papagena z 2. dejstva Čarovnej flauty  Ein Mädchen oder Weibchen, vyľahčená zvonkohrou, plná mozartovskej prostoty a túžby podivuhodného vtáčnika po žienke na „svoj“ spôsob. Čiastočne bez vášnivej túžby zaznela serenáda Dona Giovanniho, preoblečeného za Leporella: Deh, vieni alla finestra, sprevádzaná krehkou mandolínou. Pomerne málo hraná opera Záhradníčka z lásky bola energicky uvedená predohrou, s jemnými plochami kultivovaných sláčikov, a potom trojjazyčne zaspievanou, vyrovnanými tónmi a dychom výborne ovládanou áriou Roberta  s jeho dvorením komornej Serpette z 2. dejstva Záhradníčky… Con un vezzo all’Italiana. Figarovej svadby zaznela Figarova ária Non più andraiuvedená krátkym recitatívnym úsekom, v strede vypointovaná výškou. Plachetkovi sedela veľmi dobre ária urazeného a trochu zlostného grófa Almavivu v árii Hai già vinta la causa. Z Dona Giovanniho spomeniem ozdobu všetkých basbarytonistov na pódiu i na koncertoch  efektnú katalógovu (registrovu) áriu: Madamina, il catalogo è questo. Začína recitatívom, z ktorého Plachetka plynulo prešiel do sviežo zaspievaného zoznamu Giovanniho mileniek. V prídavkoch sa sólista celkom uvoľnil, čo bolo zjavné aj v troch už spomenutých prídavkoch, potleskom vynútených vždy nadšeným publikom (Figaro, Šampanská ária, Papageno).

Koncert agentúry Kapos, 2017,
Adam Plachetka, Zdeněk Klauda, Hilaris Chamber Orchestra,
foto: PANER

Trochu hereckého náznaku v prednesených áriách z opier, menej oficiálnosti na pódiu, by Plachetkov koncert určite osviežilo a divákov presvedčilo, že Mozartove hravé diela majú nielen súčasného mladého basbarytonistu pozoruhodných kvalít a vokálneho talentu, ale aj spevoherca, ktorý sa v každej situácii vie vteliť do postáv, o ktorých spieva, alebo ich stvárňuje. Tak by sa Plachetkovo Mozart gala premenilo na dramma giocoso, na hrane ktorej sa pohybuje väčšina Mozartových diel.

Autor: Terézia Ursínyová

písané z koncertu 6. 11. 2017

Svetové operné hviezdy
Adam Plachetka: Mozart gala
Koncert agentúry Kapos v rámci cyklu Svetové operné hviezdy
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
6. novembra 2017

Adam Plachetka, barytón
Zdeněk Klauda, dirigent
Hilaris Chamber Orchestra

program koncertu

WOLFGANG AMADEUS MOZART
(1756 – 1791)

predohra k opere Die Zauberflöte (Čarovná flauta)
Ein Mädchen oder Weibchen, ária Papagena z 2. dejstva opery Čarovná flauta
predohra k opere La finta giardiniera (Záhradníčka z lásky)
Con un vezzo all’Italiana, ária Roberta z 2. dejstva opery Záhradníčka z lásky
predohra k baletu Les petits riens
Un bacio di mano
, ária
(Mozartova vložky do opery Le gelosie fortunate od Pasquala Anfossiho)
predohra k opere Così fan tutte
Rivolgete a lui lo sguardo, ária Guglielma z 1. dejstva opery Così fan tutte
Donne mie, le fate a tanti, ária Guglielma z 2. dejstva opery Così fan tutte

*** prestávka ***

predohra k opere Idomeneo, il Re di Creta
Mentre ti lascio, oh figlia
, ária
predohra k opere Le nozze di Figaro (Figarova svadba)
Non piu andrai, ária Figara z 1. dejstva opery Le nozze di Figaro
Hai gia vinta la causa…Vedro mentr’io sospiro

recitatív a ária Grófa Almavivu z 3. dejstva opery Le nozze di Figaro
predohra k opere Don Giovanni
Deh, vieni alla finestra, canzonetta Donna Giovanniho z 2. dejstva opery Don Giovanni
Meta di voi qua vadano
, ária Donna Giovanniho z 2. dejstva opery Don Giovanni
Madamina, il catalogo è questo, ária Leporella z 1. dejstva opery Don Giovanni

www.kapos.sk

email

About Author

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Leave A Reply