Dnes je: štvrtok, 24. 5. 2018, meniny má: Ela, zajtra: Urban

Ako ďalej s operetou?

1

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V Bratislave opereta chýba. Mesto zažilo éru Drašarovej operety v SND (v nej začínali neskoršie operné hviezdy Hoza, Česányiová a medzinárodne úspešná Jarmila Kšírová) a potom éru operety na Novej scéne, ktorú stvorili režisér Kramosil, choreograf Slovák a dirigent Macháček. V nej spievali Straussa, Lehára a Nebalovu skvelú Poľskú krv osobnosti ako Kittnarová, Veclová, Starostová, Turba, Vlach a ďalší.

Operetu postupne sprevádzal kvalitný muzikál až ju napokon (hoci s klesajúcim kvalitatívnym trendom) z programu divadla úplne vytlačil. Posledným klincom do rakve bolo zrušenie kolektívnych telies (orchester a zbor) a tým aj likvidácia operetného súboru. Za posledných pätnásť rokov sa trikrát k operete vrátil aj súbor Opery SND a operetné úryvky sa objavujú na vianočných prípadne iných koncertoch SF, SND alebo Mestského (predtým Hviezdoslavovho) divadla. Všetko to je však strašne málo.

Franz Lehár: Gróf z Luxemburgu, Teatro Colorato, 2016, M. Marčeková (Pani Kokossowa), T. Dedič (Brissard), M. Gelenekyová (Juliette), foto: Tamara Eliášová

Franz Lehár: Gróf z Luxemburgu, Teatro Colorato, 2016,
M. Marčeková (Pani Kokossowa), T. Dedič (Brissard), M. Gelenekyová (Juliette),
foto: Tamara Eliášová

Preto som privítal možnosť navštíviť v priestoroch kaviarne Olympia pri Novej scéne inscenáciu Lehárovej operety Gróf z Luxemburgu (skomponovanú v roku 1913). A potešila ma aj skutočnosť, že sa bude spievať pri živom orchestri a nie pri muzikáloch preferovanou reprodukovanou hudbou. Organizátori podujatia (Divadlo Colorato) realizovaného 29. januára (II. premiéra 4. februára) si však neuvedomili jednu závažnú skutočnosť. Opereta je druh hudobno-zábavného divadla, ktorý si žiada istú pompéznosť resp. výpravnosť, aby sa mohli náležite prezentovať okrem spevu aj ďalšie inscenačné zložky (zbor, balet, výprava, kostýmy). Komorné priestory Olympie takúto možnosť vylučujú, takže inscenátori zvolili akúsi „komornú verziu“ so siedmimi postavami na javištiatku cca 4×4 metre a so šiestimi hudobníkmi, na ktorých bolo vidno len z prvých radov (štyria z nich hrali na priľahlom schodišti). Navyše priestory si vyžiadali aj akustické ozvučenie, pri ktorom sa intenzita spevu menila v závislosti od postavenia účinkujúcich na javisku. V diele založenom primárne na hudbe treba klásť na vhodnosť sály oveľa prísnejšie parametre než v prípade činohry. Tieto skutočnosti, ako aj fakt, že väčšina spevákov nemá (s výnimkou niekdajšej členky Komornej opery Miroslavy Marčekovej a čiastočne aj Češky Blanky Jilkovej či Marianny Gelenekyovej) zatiaľ bohatšie skúsenosti s profesionálnym divadlom, poznačili celkový dojem z predstavenia. Účinkujúci teda hrali a spievali s entuziazmom typickým pre maloformistov resp. pre malé divadielka, v ktorých dôležitú motivačnú úlohu zohráva nadšenie, vyjadrovacie prostriedky (pokiaľ nie sú avantgardné) inklinujú k recesii a ktoré hrajú pre špecifické „svoje“ publikum. Operetu musia spievať klasicky školení speváci, no tento raz časť účinkujúcich spievala skôr naturálne. Len u predstaviteľky Angeliky Blanky Jilkovej bola zjavná hlasová školenosť a v titulnej úlohe Pavol Oravec zaujal niekoľkými šťavnatými vysokými tónmi. Zvuk komorného orchestra (The Ladies Ensemble) nemohol v nijakom prípade nahradiť riadny orchester, dirigent Daniel Simandl volil stereotypné tempá a režisér Peter Weinciller pridal k naivnému príbehu zopár špilcov (napríklad ilúzia dažďa).

Franz Lehár: Gróf z Luxemburgu, Teatro Colorato, 2016, Blanka Jílková (Angelika), foto: Tamara Eliášová

Franz Lehár: Gróf z Luxemburgu, Teatro Colorato, 2016,
Blanka Jílková (Angelika),
foto: Tamara Eliášová

Z uvedených dôvodov inscenáciu treba chápať skôr ako prípravu na (zaiste potrebné) výchovné pôsobenie medzi operetne neprebudenými divákmi než ako hodnotnú kompenzáciu nemilosrdnej likvidácie operety ako divadelného druhu v našej metropole.

Autor: Vladimír Blaho

recenzia písaná z premiéry 29.1.2016

Franz Lehár: Gróf z Luxemburgu
Teatro Colorato Bratislava v spolupráci s Divadlom Nová Scéna
Štúdio Olympia, Nová scéna
Premiéry: 29.1. a 4.2. 2016

inscenačný tím

dirigent a hudobné naštudovanie: Daniel Simandl
Réžia: Peter Weinciller
libreto a texty piesní podľa nemeckého originálu: Peter Petiška a Tomáš Janovic
dramaturgia a úprava textu: Juraj Fotul
choreografia: Martin Goga
kostýmy: Barbora Yurkovic

Osoby a obsadenie

René, gróf z Luxemburgu: Pavol Oravec
Angelika: Blanka Jílková
Juliette: Marianna Gelenekyová, I. premiéra/ Lenka Jombíková, II. premiéra
Brissard: Tomáš Dedič
Knieža Basil Basilsky: Igor Šimeg
Pani Kokossowa: Miroslava Marčeková
Právnik: Juraj Vodila

komorný orchester The Ladies Ensemble

www.colorato.sk

Gróf z Luxemburgu, plagát

Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 36
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

Vladimír Blaho

operný kritik a publicista

Jeden komentár

Zanechajte komentár