Dnes je: utorok, 17. 10. 2017, meniny má: Hedviga , zajtra: Lukáš

Babjak a „Babjaková“

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V dejinách opernej interpretácie na Slovensku má čestné miesto banskobystrický barytonista Štefan Babjak. Talent po ňom zdedili aj jeho tri deti Martin, Terézia a Ján. Pred veľkonočnými sviatkami sa bratislavské Staré mesto rozhodlo ponúknuť dôchodcom v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca koncert dvoch z nich.

V širšej verejnosti populárny barytonista Martin Babjak bol členom Opery SND v sezónach 1989/1990 až 2005/2006, mezzosopranistka už pod menom Kružliaková spieva v SND od sezóny 2003/2004. Martin sa vo svojich umeleckých začiatkoch profiloval ako veľká nádej slovenského operného spevu (jeden z laureátov Pavarottiho súťaže). Bohužiaľ, ako sa to na Slovensku stáva, nádej nenaplnená. Po spoľahlivých výkonoch v operách Verdiho, Wagnera, Gounoda a Pucciniho sám spevák pred dvanástimi rokmi uprednostnil lacnú popularitu pred profesionálnym operným umením. Spieval a nahrával hlavne ľudové piesne (napríklad s Berkym-Mrenicom) a songy so spevákmi popmusic (Basíková, Gott, Hulka, Muller). Terézia ešte ako študentka zaujala v bezvýznamnej úlohe Laury vo Verdiho Lujze Miller (2001) a postupne sa vypracovala na jednu z najvýznamnejších postáv našej opernej scény s výbornými predpokladmi aj pre koncertný spev. Dokazovala to doma i v zahraničí, v operách Rossiniho (Barbier zo SevillyPopoluška), Čajkovského (Eugen Onegin), Mozartov (La clemenza di Tito) a ďalších i na pódiu Slovenskej filharmónie (part vo Verdiho Requiem).

Primaciálny palác v Bratislave

Koncert s voľným vstupom pre dôchodcov nemožno pomeriavať s vrcholnými koncertnými podujatiami Bratislavy, ale aj tak sme z neho odchádzali so zmiešanými dojmami. Na jednej strane výborný výkon mezzosopranistky, ktorá sa v prvej (opernej) časti predstavila jednou zo svojich profilových úloh Orsina z Donizettiho Lucrezie Borgie a slávnou áriou Dalily z opery Samson a Dalila Camille Saint-Saënsa. Ukázala pritom tak krásu hlasového materiálu ako dôvtipnú interpretáciu so schopnosťou dynamického a výrazového rozlíšenia. Naproti tomu na Martinovi Babjakovi bolo jasne cítiť, že sa opernému spevu (i hlasovej kontrole) nevenuje systematicky. Jeho kedysi nádherný barytón stratil lesk a v interpretácii mu robila ťažkosti tak vysoká poloha ako kantiléna a sem tam aj intonácia. Ária z Rossiniho Barbiera zo Sevilly to bol len odlesk niekdajšieho bravúrneho Figara a lepšie to nevyzeralo ani pri interpretácii árií či duetov z Mozarta, Čajkovského a Bizeta. V druhej polovici koncertu potom súrodenci spievali sakrálnu či piesňovú tvorbu a zakončili koncert unisono spievaným Dusíkovým hitom Najkrajší kút. Tu sme si uvedomili, že tak, ako Taliani majú svoju neoficiálnu „hymnu“ v zbore Židov z Nabucca, tak vďaka jedinečnej interpretácii Petra Dvorského skladba z Dusíkovej operety zapustila u nás hlboké korene a stáva sa pre spevákov i publikum vyjadrením ozajstného vlastenectva a lásky k rodnej hrudi. Popri výkone Kružliakovej nás práve táto skutočnosť hriala pri odchode z koncertu, ktorému aplaudovala preplnená sála.

Autor: Vladimír Blaho

písané z koncertu 12. apríla 2017

fotografie sú ilustračné

Veľkonočný koncert Terézie Kružliakovej a Martina Babjaka, plagát

email

About Author

Leave A Reply