Dnes je: piatok, 22. 9. 2017, meniny má: Móric , zajtra: Zdenka

Z banky až ku hviezdam. Zamatový mezzosoprán Zenaidy Pally

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
„Hlas, aký sa narodí raz za sto rokov. Veľkolepý, monumentálny, šokujúci, zemitý, britký ako ostrie noža. Hlas ako hrom.“ Toto sú len niektoré z bohatej žatvy superlatívov, ktoré významná publicistka a dlhoročná redaktorka Rumunského rozhlasu a televízie Luminiţa Constantinescu vyslovila na adresu jedného z najtemnejších mezzosopránov 20. storočia z exotického kúta Európy medzi riekami Dnester a Prut. Dáma, o ktorej bude reč, obsiahla širokú škálu úloh od hrdelného kontraaltu až po plnokrvný dramatický mezzosoprán, dokonca si urobila výlet do sveta baroka. Vynikla ako talianska heroína, no temné hlasové dispozície ju predurčovali na veľké tragické party francúzskej, ruskej a nemeckej literatúry. Drobná blondína so starogréckym menom, ktoré sa dá preložiť ako božská či patriaca Diovi, bola známa aj v bývalom Československu. Zenaida Pally.

Mesto Soroca, ktoré sa nachádza v dnešnom Moldavsku na pravom brehu rieky Dnester neďaleko ukrajinských hraníc, sa pýši zaujímavou legendou. Hovorí sa, že počas tatárskeho obliehania mesta, kedy sa zdalo, že obrancovia miestnej pevnosti už-už podľahnú presile nepriateľa, priletel biely bocian a bojovníkom priniesol zázračný strapec hrozna. Čerstvé ovocie uhasilo ich hlad a rumunským bojarom sa podarilo zvíťaziť. V tomto meste v takmer zabudnutom kúte Európy, kde je vinohradnícka tradícia dodnes veľmi živá, prišla na svet jedna z najlepších rumunských mezzosopranistiek minulého storočia Zenaida Pally. Bocian ju priniesol 19. júna 1919. Bola letným dieťaťom, milovala južanské Slnko a ohnivé tempo mediteránnej hudby. Nikto ešte netušil, aké plody raz prinesie jej zvonivý detský soprán, ktorý pri dospievaní skĺzol do tmavej, priam altovej polohy.

Zenaida Pally na prahu sľubnej medzinárodnej kariéry. Jej cesta k opere však viedla cez ekonómiu a bankovníctvo.
foto: súkr. Lucie Laudoniu

Život pracovníčky štátnej banky v hlavnom meste Rumunska na prahu socializmu má na prvý pohľad veľmi ďaleko od hudby a povedzme si, niekedy zaváňa neľudskosťou súvah a tabuliek. Mladá, vyštudovaná ekonómka Zenaida Pally však okrem peňazí a bankových potvrdeniek nosila v kabelke aj partitúry a štetce. Z banky si „odskočila“ do rumunského rozhlasu, kde pôsobila ako členka zboru. Čakal ju podobný osud, ako jej britskú kolegyňu altistku Kathleen Ferrier – tá sa dostala zo „štartovacej pozície“ telefonistky na pošte medzi svetovú vokálnu elitu. Rovnako podmaňujúco, ako tóny, však na Zenaidu Pally pôsobili farby a tvary. Budúca kráľovná mezzosopránu bola mimoriadne vzdelaná, v rokoch 1940 – 1945 okrem štúdia ekonómie na Fakulte obchodu (Facultatea comercială) navštevovala kurzy maľby na Fakulte krásnych umení Národnej univerzity umení v Bukurešti (Facultatea de arte frumoase a Universităţii Nationale de Arte), kde rozvíjala svoj výtvarný talent pod vedením „rumunského Vincenta Hložníka“ Jeana Alexandra Steriadiho. Hoci nestor rumunskej grafiky veril v zázračné schopnosti svojej zverenkyne, volanie lyrickej múzy bolo silnejšie, než vôňa palety. Výtvarné školenie v umelkyni zanechalo zmysel pre vokálnu plasticitu, hereckú mimiku a vizuálne dramatično. Po štúdiách na konzervatóriu (Conservatorul de muzică), kde medzi jej učiteľov patril zaslúžilý skladateľ a zbormajster Ioan Dumitru Chirescu, Pally zdokonaľovala svoje vokálno-interpretačné dispozície na majstrovských kurzoch u tenoristu Constantina Stroesca, odchovanca sicílskeho barytonistu Maria Sammarca a talianskeho pedagóga naturalizovaného v rumunskom Iaşi Enrica Mezzettiho. Enrico bol synom lekára, skladateľa, huslistu a violistu Pietra Mezzettiho z Bologne, ktorý prišiel do Rumunska v roku 1863 ako 37-ročný. Jeho učebnica Teorie musicale elementare (Elementárna hudobná teória, 1864) bola jednou z prvých svojho druhu v Rumunsku. Pietro Mezzetti bol profesorom na konzervatóriu v Iaşi viac, než tri dekády, pedagogickú „taktovku“ však následne odovzdal synovi Enricovi. Prostredníctvom štúdia u tenora Stroesca, ktorý bol celý život verný Mezzettiho belcantovej metóde, sa Zenaida Pally napojila na širokú koľaj tradície vokálnych a kultúrnych konvergencií Rumunska a Talianska, vďaka ktorým mohla európske publikum zdvíhať zo sedadiel niekoľko desaťročí. Pally debutovala na scéne Národnej opery v Bukurešti v postave, ktorá pre elévku vôbec nie je „med lízať“, ba čo viac, vyžaduje si zrelé vokálno-herecké schopnosti – Verdiho Amneris v Aide. Zenaida Pally sa v úlohe intrigujúcej dcéry egyptského kráľa uviedla na scéne Národnej opery v Bukurešti v roku 1945 ako 26-ročná. Po úspešnom debute ju čakal prvý zahraničný zájazd do maďarskej metropoly Budapešti, kde táto vyštudovaná ekonómka, maliarka a operná sólistka zdieľala javisko s ďalším veľkým menom rumunského lyrického sveta, s adeptom práva a barytonistom usadenom v Paríži Petrom Ştefănescu-Goangă. Zenaida Pally bola materskej scéne v Bukurešti verná až do roku 1974, kedy pod tlakom dusnej politickej atmosféry emigrovala spolu so sestrou do nemeckého Saarbrückenu. V tomto starobylom meste, ktoré sa hrdí barokovým zámkom a divadelnou budovou postavenou v tridsiatych rokoch 20. storočia, sa Zenaida Pally etablovala ako prvá mezzosopranistka až do roku 1988, kedy sa stiahla z operného života.

Zenaida Pally (1919 – 1997),
foto: súkr. archív Lucie Laudoniu

Mladá rumunská mezzosopranistka dobýjala medzinárodné javiská, historickú stopu však zanechala aj doma. Zenaida Pally bola v septembri 1958 súčasťou historického obsadenia rumunskojazyčnej premiéry Enescovho Oedipa. Predtým sa tento Enescov majstrovský opus uvádzal výlučne v pôvodnej francúzskej verzii z roku 1936 na libreto francúzskeho spisovateľa a esejistu židovského pôvodu Edmonda Flega.

V čom spočíval jej recept na úspech? Je to jednak repertoárová flexibilita – dokázala zaspievať Pergolesiho Stabat Mater, Händelovho Giulia Cesara, Rossiniho Semiramidu, Eboli v Donovi Carlovi, Dargomyžského Rusalku, v portfóliu mala aj Lohengrina, Beethovenovu Deviatu symfóniu, Belliniho Adalgisu v Norme a Straussovu operetu Cigánsky bál. Riadne sústo, však? Ťažko by sme hľadali všestrannejší repertoárový „guláš“. O to viac nás prekvapuje, že sa ani v časoch najväčšej slávy, kedy spievala vari všade od Balkánu až po Argentínu a Peru, nevzdala interpretácie malých rolí. S obľubou stvárňovala Maddalenu vo Verdiho Rigolettovi a Bertu v Rossiniho Barbierovi, ktorú si Pally zaspievala na Champs-Élysées spolu s kniežaťom rumunských barytonistov Nicolae Herleom. Úlohy, ktoré iné speváčky jej formátu považovali za „podradné“, Zenaida Pally prijímala s výzvou ako príležitosť na hlasový oddych, priestor na charakterovú drobnokresbu postáv a katalyzátor drámy. Menšie postavy majú v architektúre deja často kľúčové miesto, pretože sú nositeľmi zlomových momentov a posúvajú dej drámy dopredu. Tento zrelý pohľad je druhým tajomstvom jej úspechu. Malé úlohy mezzosopranistka prirovnávala ku kresbe skice – maliar, ktorému chýba základná kresebná formácia, bude sotva schopný tvoriť veľké epopeje.

Zenaida Pally (v strede) v spoločnosti Marie Callas (vľavo) a Tita Gobbiho (vpravo). Fotografia pochádza z roku 1970 z Moskvy, kde sa tieto hviezdy operného neba stretli ako porotcovia Čajkovského speváckej súťaže.
foto: súkromný archív Lucie Laudoniu

S hlasom rumunskej dračice sa mohli zoznámiť aj milovníci hudby v Čechách a na Slovensku. Zenaida Pally sa prvýkrát predstavila československému publiku v roku 1953 na scéne Národného divadla v Prahe ako Končakovna v Kniežaťovi Igorovi. V tom istom roku dvakrát vystúpila na festivale Pražská jar. Slávna „Zlatá kaplička“, ako sa hovorí prvej českej národnej scéne, zažila Zenaidu Pally ešte trikrát, všetko vo verdiovských partiách – v roku 1960 stvárnila Eboli v Donovi Carlovi, o sedem rokov neskôr si v Prahe zaspievala Amneris. Do Československa naposledy zavítala v roku 1971, kedy excelovala už ako národná umelkyňa v úlohe mystickej Ulriky vo Věžníkovej inscenácii Maškarného bálu. Hlas Zenaidy Pally znel aj z platní Supraphonu. V roku 1954 jej v Supraphone vyšiel polorecitál s talianskymi a francúzskymi áriami (na druhej strane platne sa delí o miesto s maďarským barytonistom Alexandrom Svédom). Meno Zenaidy Pally sa objavuje tiež na malých SP platniach s výňatkami z opier Verdiho (vynikajúce stvárnenie Azuceny a Amneris), Händela i Glucka. Dôležitým svedectvom vokálneho umenia exotickej Rumunky z Moldavska je profilový recitál pod názvom Arii din opere (Árie z opier) na značke rumunskej gramofónovej korporácie Electrecord z roku 1964. Mezzosopranistka tu ponúka prierez svojimi najdôležitejšími rolami – z Carmen spieva tri árie, dve ukážky reprezentujú Saint-Saënsovho biblického Samsona a Dalilu. Spevácky portrét dopĺňajú fragmenty z Favoritky, Maškarného bálu a – menej typicky – z Massenetovho Werthera. Hlas Zenaidy Pally žiari na troch operných kompletoch s rumunským obsadením, ktoré sa dočkali viacerých reedícií, v deväťdesiatych rokoch boli dokonca dostupné na CD s hlavičkou gramofónových závodov v Loděniciach. Prvou z trilógie operných kreácií Zenaidy Pally na čiernych vinylových a kompaktných platniach je Azucena. Rolu démonickej Cigánky Pally kreuje na nahrávke Trubadúra z roku 1965 pod taktovkou talianskeho dirigenta Egizia Massiniho. Jej Manricom bol kozmopolitný mladodramatický tenorista z Constanţe Cornel Stavru (jeho mama bola Grékyňa zo starého rodu z Konštantínopolu, otec bol Albánec). V roku 1972 sa Zenaida Pally objavuje na nahrávke Verdiho Sily osudu s hviezdnym triom Nicolae Herlea – Ludovic Spiess – Maria Slătinaru-Nistor. Epizódna rola Cigánky Preziosilly v podaní rumunskej mezzosopránovej divy je bezkonkurenčne jedným z najlepších stvárnení tohto partu v  dejinách moderného fonografického priemyslu. Pokiaľ ide o históriu, Pally vdýchla život postave Sfingy v mýtickom epose Oedip George Enesca nie iba na javisku, ale tiež v mramorovej sále dnešného Domu slobodnej tlače (Casa presei libere) v Bukurešti, kde za dôb (ne)dávno minulých vznikali (takmer) všetky nahrávky Electrecordu. Jej hlas je zdokumentovaný na historicky prvom štúdiovom zázname rumunskej jazykovej verzie Oedipa z roku 1965, ktorý sa realizoval práve v tejto akusticky famóznej mramorovej sále.

Zenaida Pally (1919 – 1997),
foto: súkr. archív Lucie Laudoniu

Temperament jej nebol cudzí – operné Cigánky Carmen, Azucena a Preziosilla patrili k profilovým úlohám Zenaidy Pally. Perličkou je, že v rumunskom silvestrovskom galavečere (tzv. Revelion) z roku 1969 si popredná mezzosopranistka trúfla na cover-verziu populárneho hitu L’Arlecchino gitano (Cigánsky Harlekýn) taliansko-francúzskej speváčky Dalidy.

Umenie Zenaidy Pally mimo operného poľa reprezentuje nahrávka baletu Manuela de Fallu El amor brujo (Čarodejná láska) na maďarskom labeli Hungaroton. Platňa je speváčkiným holdom andalúzskej kultúre, osobitne ohnivému flamencu, ktoré bolo jej srdcovou záležitosťou. Atmosféru živého koncertu zachytáva snímka pohostinského vystúpenia Zenaidy Pally v Moskve, kde rumunskej mezzosopranistke výborne sekunduje jej krajan, rumunský tenorista arménskeho pôvodu Garbis Zobian, s ktorým tvorila na javisku nezabudnuteľnú dvojicu. Platňa vyšla pod krídlami sovietskej gramofónovej spoločnosti Melodija v roku 1973.

Zenaida Pally nie je jedinou rumunskou mezzosopránovou hviezdou, ktorá sa narodila v krajine vína, ako sa obrazne hovorí Moldavsku. Neďaleko hrdého dáckeho mesta Cetatea Alba uzrela v roku 1924 svetlo sveta mezzosopranistka s uhrančivými čiernymi očami a slovanským priezviskom Elena Cernei. Mesto dnes patrí Ukrajine a nazýva sa Білгород-Дністровський. Jeho názov znamená Biela pevnosť a zhmotňuje v sebe spomienku na starobylý fortifikačný systém – nemého svedka niekdajšej rumunskej dominancie v tomto regióne. Elena Cernei, podobne ako Zenaida Pally, vládla sonórnym a vo všetkých registroch dokonale vyrovnaným mezzosopránom, vďaka ktorému zanechala výraznú interpretačnú stopu po celej Európe, ba aj v samom srdci Talianska v Ríme, kde žila po boku svojho manžela, lekára-foniatra a hudobného vedca Stephana Poena. V roli rozšafnej a nespútanej Cigánky Carmen jej mohla konkurovať azda len Zenaida Pally. Muzikológ a lexikograf Viorel Cosma, ktorý na monumentálnej encyklopédii rumunskej hudby pracoval 25 rokov (Enciclopedia muzicii româneşti de la origini până în zilele noastre – Encyklopédia rumunskej hudby od počiatkov až do našich dní, vyšla v roku 2005), nazval svoju štúdiu o veľkej umelkyni z moldavskej Sorocy jednoducho, no príznačne – O voce de aurZlatý hlas (publikované v periodiku Universul timpului liber v Bukurešti dňa 17. 10. 1990). Zlatý hlas Zenaidy Pally nesie v sebe hĺbku a sentimentalitu balkánskej pastierskej balady doiny, ktorá podľa niektorých jazykovedcov súvisí s írečitým rumunským slovom dor – clivota, nostalgia. „Mi-e dor de tine, Zenaida – Cnie sa mi po tebe,“ povedal by na adresu Zenaidy Pally nejeden milovník hudby. Jej magický mezzosoprán s altovým timbrom navždy zmĺkol pred 20 rokmi – zomrela v Nemecku, 26. júna 1997. Rumunsko si svoju mezzosopránovú star, nositeľku titulov zaslúžilá umelkyňa (1952) a umelkyňa ľudu (1962), pripomenulo v roku 2009 homagiálnou výstavou v priestoroch bukurešťskej Národnej opery. My si ju pripomeňme výstižným aforizmom od rumunského literáta Valeria Butulesca, ktorého úsečný jazyk bol blízky jej naturelu: Unii mor fiind încă în viaţă, alţii trăiesc şi după moarte. – Niektorí umierajú ešte zaživa, iní žijú aj po smrti.“

Autor: Lucia Laudoniu

video

email

About Author

slovenská historička, muzikologička, publicistka a výtvarníčka rumunsko-talianskeho pôvodu

Leave A Reply