Dnes je: piatok, 15. 12. 2017, meniny má: Ivica , zajtra: Albína

Bardejovský kráľ valčíkov komorne, recenzia CD Béla Kéler: Valčíky pre husle a klavír

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V rámci končiaceho sa Roka slovenskej hudby sme privítali prírastky z domácej tvorivej dielne a zaspomínali si na pomerne široký počet našich autorov žijúcich i nežijúcich. Označiť skladateľa, na ktorého si donedávna spomenula len hŕstka špecializovaných a zväčša miestnych hudobných bádateľov, za slovenského, by nebolo celkom korektné. Hoci jeho rodiskom bol Bardejov. Keď sa Béla Kéler 13. februára 1820 v tomto historickom šarišskom meste narodil, bolo súčasťou Rakúsko-Uhorska a v rodine Kélerovcov sa hovorilo po nemecky. S jeho menom sa teda viaže výstižnejší prívlastok uhorského skladateľa a dirigenta. Vzťah k rodisku bol však u Kélera, študujúceho v Levoči i Prešove (ale aj v Debrecíne), natoľko silný, že po odchode z domova sa do Bardejova často vracal. Kompozične ho rodné prostredie silno inšpirovalo a napokon časť svojej hudobnej pozostalosti venoval miestnemu Šarišskému múzeu.

Béla Kéler pôsobil po rokoch strávených v domovine najskôr vo Viedni, kde bol prvým huslistom Theater an der Wien, neskôr – už aj v pozícii dirigenta – hosťoval v Berlíne, Budapešti, Mníchove, Londýne, Zürichu a mnohých iných európskych mestách. Jeho skladby sa hrali aj na americkom kontinente. Posledných dvadsať rokov prežil prevažne v nemeckom Wiesbadene a stál na čele tamojšieho kúpeľného orchestra. Napriek tomu, že nemal oficiálny diplom zo žiadnej hudobnej akadémie, tvorba Bélu Kélera dokázala držať krok paralelne s Johannom Straussom ml. a ďalšími súdobými autormi porovnateľného žánru. Napokon, išlo o etapu priam nasiaknutú skladateľmi a tvorbou, dodnes víťaziacou na koncertných pódiách. Jeho umelecká invencia, melodická vynaliezavosť a praxou vycizelovaná inštrumentačná remeselnosť dokonca podnecovali aj Johannesa Brahmsa. Ten sa vo svojom populárnom Uhorskom tanci č. 5 priamo inšpiroval (na to sa nie vždy upozorňuje) dominantnými tridsiatimi dvoma taktami z Kélerovho čardáša Spomienka na Bardejov.

Béla Kéler (1820 – 1882)

Béla Kéler
(1820 – 1882)

Vďaka iniciatíve Spoločnosti Bélu Kélera (vznikla roku 2014 ako občianske združenie a na čele stojí zanietená trojica Peter Bubák – Irena Medňanská – Pavel Burdych) sa propagácia skladateľského odkazu bardejovského rodáka ešte väčšmi zintenzívnila, hoci jeho skladby hrával počas leta už dávnejšie miestny kúpeľný orchester. V roku 2010 vznikol napokon festival, nesúci meno skladateľa. Po vydaní CD Spomienka na Bardejov, ktoré je živým záznamom koncertu Štátnej filharmónie Košice s dirigentom Mariánom Vachom (2012), vyšla v týchto dňoch nová štúdiová nahrávka z diel Bélu Kélera. Tento raz ide o Valčíky pre husle a klavír v podaní Československého komorného dua v zložení Pavel Burdych (husle) a Zuzana Berešová (klavír). Zrodila sa v lete 2016 v štúdiu košického Konzervatória na Timonovej ulici. Obsahuje šesť približne dvanásťminútových valčíkov, ktoré vznikli v pomerne širokom časovom rozpätí rokov 1868 až 1876, resp. u jedného z nich nie je presne známy čas vzniku. Československé komorné duo má veľkú zásluhu – interpretačnú, objaviteľskú i propagátorskú – na oživovaní komornej časti zabudnutého Kélerovho diela. To sa však v ostatnom období objavovalo aj na galakoncerte k 90. výročiu Slovenského rozhlasu (Spomienka na Bardejov, SOSR, dirigent Adrián Kokoš), v repertoári Metropolitného orchestra Bratislava (dve skladby pod taktovkou Rastislava Štúra), či na festivale Epoché (časť piesňovej tvorby).

Československé komorné duo, Pavel Burdych (husle) a Zuzana Berešová (klavír), Brno

Československé komorné duo,
Pavel Burdych (husle) a Zuzana Berešová (klavír), Brno

Nové CD z produkcie vydavateľstva Video Rohaľ otvára valčík Nemecká duša, op.88, skladba skomponovaná roku 1870 vo Würzburgu a predvedená kúpeľným orchestrom v hoteli Victoria vo Wiesbadene. Kéler spracoval dielo v rôznych komorných variantoch, pričom spojenie huslí s klavírom umožňuje vedenie melodickej linky sláčikovému nástroju. Po rezkom úvode nasledujú lyrické variácie, nabádajúce sólistov k modelovaniu uvoľnenej salónnej atmosféry, tieňovaniu jej vlnenia, dynamiky a rytmu. Skladba vyúsťuje do svižného finále. História valčíka Na krásnom Rýne spomínam na teba, op.83 sa odvíja od skladateľovej návštevy rodného mesta, kde koncertoval s cieľom pomôcť ľuďom zasiahnutých požiarom. Po návrate do Wiesbadenu vznikla úprimná spomienka na milovaný Bardejov, ktorá má orchestrálnu i komornú verziu. Za zmienku stojí fakt, že prvé tóny tejto skladby sú vryté do náhrobného kameňa skladateľa. Z interpretácie Pavla Burdycha a Zuzany Berešovej razom cítiť atmosféru vlniacej sa rieky, iniciatívu v prvých tónoch berie na seba klavír, ku ktorému s pripájajú zádumčivé, tmavšie, nostalgickejšie podmaľované husle. Po zmene tempa (Kélerove valčíky sa v podstate držia spoločnej schémy, keď introdukcia prechádza do valčíkových variácií a záver vteká do efektného finále) prichádzajú vzletnejšie úseky, kde oba nástroje sa v dialógu dopĺňajú, podporujú, alebo spoločne sledujú tematickú linku. Interpretačne pôsobivo je vystavaná agogika, sú v nej kontrasty i gradácie. Valčík smeruje do pokojnejšieho, zľahka vzrušujúceho finále.

Pod talianskym modrým nebom, tak znie názov ďalšieho valčíka, evokujúceho južanský kolorit i temperament. Bezstarostnosť azúrovej oblohy striedajú tóny dramatickejšie, zavše aj nostalgickejšie, no najmä zrkadliace taliansky melodický vzlet a spontánnu náruživosť. Kompletný autograf tejto skladby, ktorá má programové piliere, sa v pozostalosti nenašiel, objavili sa však party pre zbor i rozpis pre orchester. V interpretácii Burdycha a Berešovej je valčík nasiaknutý kantilénou (v záverečnej sekvencii s citátom piesne Santa Lucia), vo frázovaní veľkorysý, tónovo a dynamicky účinne vystavaný. Škoda drobného zakolísania huslistu v piane, čomu by sa v štúdiovej verzii dalo pri prísnejšom oku technika predísť. Mimoriadne efektný valčík Posledné hodiny šťastia, op. 100 zrkadlí melodickú invenciu Bélu Kélera, jeho schopnosť nájsť vynaliezavú tému a brilantne ju obmieňať. Takisto aj tento opus má orchestrálnu podobu (vyšla v Berlíne) i úpravu pre štvorručný klavír (vydali ju v Londýne), no kombinácia nástrojov, využívaných Československým komorným duom, dokáže s veľkým vtipom odštartovať zvukomalebné odbíjanie hodín, rozvinúť tému do efektných, k technickej virtuozite smerujúcich variácií a vypointovať k brisknému finále.

CD Béla Kéler: Valčíky pre husle a klavír

CD Béla Kéler: Valčíky pre husle a klavír

Valčík Od Rýna k Dunaju, op. 138 (z roku 1876) symbolickou riečnou dráhou spája krajiny Kélerovho umeleckého pôsobenia. Využíva k tomu materiál nemeckou a rakúskou ľudovosťou nasiaknutých piesní, ktorý s preňho typickým majstrovstvom motivického žonglovania prezentuje v rôznych obmenách. Z hry Zuzany Berešovej a Pavla Burdycha cítiť radosť z muzicírovania, zmysel pre tempové chcenie a kontrasty, ako aj výrazovo vtipné pointy. CD uzatvára Rakúsko-uhorský valčík, op. 91 s vyžarovaním espritu, zapísaného v samotnom názve skladby. Aj toto takmer 13-minútové dielo existuje v autorizovanej orchestrálnej verzii i úpravách pre štvorručný klavír či husle a klavír. Skladateľ v závere spracúva aj Rákócziho pochod a niekoľko taktov rakúskej hymny z pera Josepha Haydna. Duo Burdych – Berešová ho hrá s emóciou, technicky kvalitne aj v bravúrnejšie napísaných úsekoch, intonačne čisto, v dynamike diferencovane. A najmä cítiť, že pulz Kélerových valčíkov má v krvi, vie ho sprostredkovať s nákazlivou iskrou autentickosti.

Vnímam zopár dôvodov, prečo CD Béla Kéler Valčíky pre husle a klavír má miesto na trhu. Hoci ide o žáner konzumentsky nenáročný, relaxačne oddychový, je vizitkou, ako sa salónna hudba v druhej polovici 19. storočia komponovala. Zároveň dokazuje, že skladateľ mal vrodený talent pre nachádzanie melodických myšlienok, ich skĺbenie do kontrastných celkov, čím zaujal až dvanástich dobových európskych vydavateľov. V neposlednom rade je to pozoruhodná a nasledovaniahodná pocta umelcovi, narodenému na území dnešného Slovenska. Síce väčšinu života strávil za jeho hranicami, vždy sa však k prameňom domoviny hlásil.

Autor: Pavel Unger

Béla Kéler: Valčíky pre husle a klavír
Československé komorné duo Pavel Burdych (husle) a Zuzana Berešová (klavír)
Hudobná réžia: Vladimír Rohaľ
Majster zvuku: Radoslav Kunec
Nahrané na Konzervatóriu Timonova 2 Košice v auguste 2016
Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia
VR222-2-731

email

About Author

Leave A Reply