Dnes je: piatok, 22. 6. 2018, meniny má: Paulína, zajtra: Sidónia

Beethovenova 9. symfónia d mol op. 125 s Ódou na radosť …aby sme nezabúdali

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Presne 9. mája – v Deň víťazstva nad fašizmom a pri príležitosti 70. výročia konca druhej svetovej vojny, ako aj Dňa Európy a s tým súvisiacim 65. výročím Schumanovej deklarácie – sa pod záštitou najvyšších politických predstaviteľov Slovenskej republiky uskutočnil v bratislavskej Redute koncert s jediným dielom: Beethovenovou „9. symfóniou d mol op. 125 s Ódou na radosť“ (na text veľkého nemeckého básnika Friedricha Schillera).

Koncert iniciovala o. i. Európska komisia na Slovensku a Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku, ktorej vedúci predstavitelia, spolu s predsedom Národnej rady Slovenskej republiky Petrom Pellegrinim, predniesli vstupné príhovory pred koncertom. Žiaľ, okrem najvýznamnejšieho predstaviteľa – predsedu parlamentu SR – sme sa nedočkali na koncerte prezidenta republiky Andreja Kisku, ktorý by mal reprezentovať štát na podobných najvýznamnejších kultúrno-spoločenských akciách (zvlášť, ak nad nimi preberá záštitu). Zato v bulletine boli publikované aj zamyslenia (vždy z iného hľadiska nazerané na udalosti, viažuce sa k 9. máju) spomínaných a na koncerte prítomných čelných predstaviteľov Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí boli na koncerte, resp. príhovory prezidenta republiky Andreja Kisku, predsedu vlády Roberta Fica a ministra zahraničných vecí – podpredsedu vlády Miroslava Lajčáka. Z jeho slov citujem možno málo známe konštatovanie, že „Deň Európy je mladší ako väčšina poslucháčov tohto koncertu. Administratívne má len 30 rokov. Bol ustanovený r. 1985. Jeho skutočný vek je však 65 rokov. Datuje sa Schumanovou deklaráciou z 9. mája 1950. Tá sa považuje za krstný list Európskej únie, hoci o nej nehovorí nič. Len všeobecne konštatuje, že mier nemožno zachovať bez tvorivého úsilia, ktoré bude úmerné rizikám ohrozujúcim tento mier...“

Koncert pri príležitosti Dňa Európy v Redute, foto: Ľuboš Pilc

Koncert pri príležitosti Dňa Európy v Redute,
foto: Ľuboš Pilc

Koncert bol (záslužne, aj keď v kontexte našej, vážnu hudbu väčšinou ignorujúcej televízie) výnimočne prenášaný na 2. programe RTVS. Okrem spomínaných úvodných jubileí mal koncert ešte jeden podtext: uskutočnil sa v rámci 10. ročníka Bruno Walter Musiktage. Významný európsky hudobník – dirigent, skladateľ, klavirista spisovateľ a najmä humanista Bruno Walter, ktorý musel sám utekať pred nacistami, pričom bezpečie mu poskytli až Spojené štáty americké, hosťoval po r. 1945 ako dirigent v kultúrnych centrách Európy, pričom vždy uvádzal aj Beethovenovu 9. symfóniu. Dielo, preniknuté nielen veľkoleposťou finálnej tvorby viedenského majstra klasicizmu, ale aj odkazom Schillerovej Ódy na radosť, ktorá je zakomponovaná v záverečnej, 4. časti symfónie – s vokálnym kvartetom a veľkým miešaným zborom.

Slovami dirigenta koncertu dňa 9. mája 2015 – Jacka Martina Händlera: Bruno Walter tým vydal jasný signál nádeje na nový začiatok a mierové spolužitie národov Európy, nachádzajúcej sa v tom čase ešte v troskách.“

Bratislavský rodák Jack Martin Händler (nar. 1947) je huslista, dnes pôsobiaci najmä ako dirigent a organizátor viacerých orchestrálnych združení a iniciatív. Podobne je to aj s Bruno Walter Symphony Orchestra, ktorý je súčasťou Bruno Walter Musiktage, ktoré sa prvý raz uskutočnili v Bratislave r. 2004. Festival sa odvtedy postupne realizuje v mestách, spojených s pôsobením Bruna Waltera (v Bratislave Bruno Walter pôsobil ako dirigent r. 1897).

Koncert pri príležitosti Dňa Európy v Redute, foto: Ľuboš Pilc

Koncert pri príležitosti Dňa Európy v Redute,
foto: Ľuboš Pilc

Bruno Walter Symphony Orchestra je teda tiež iniciovaný Jackom Martinom Händlerom. Stretávajú sa v ňom mladí i starší umelci s hudobníkmi popredných európskych orchestrov (medzi nimi je viacero členov Slovenskej filharmónie). Orchester často účinkuje vo viedenskom Konzerthause, v pražskom Rudolfine, v Bruseli, Luxemburgu a i. – s poprednými medzinárodnými sólistami.

V tomto prípade boli spoluúčinkujúcimi štyria slovenskí speváci: sopranistka Mária Rychlová, mezzosopranistka Alena Kropáčková, tenorista Ľudovít Ludha a basista Peter Mikuláš. Pod vedením Jacka Martina Händlera vystúpil v Óde na radosť tiež Európsky univerzitný zbor, zostavený z členov Speváckeho zboru Technik STU v Bratislave, členovia Wiener Singakademie z Viedne, Zbor univerzity z Luxemburgu, Vass Lajos Kamarakórus z Budapešti a Pro musica z Vilniusu. Vskutku reprezentatívne zborové a orchestrálne zoskupenie v počte cca 160 (ak nie viac) hudobníkov na pódiu prekrásnej Reduty!

Nezaškodí, aby sme si pripomenuli, o čo v Schillerovej, zhudobnenej Óde na radosť (An die Freude) vo vstupných veršoch – ktoré sa opakujú aj v závere Beethovenovej symfónie – ide:

Radosť – jasná iskra bohov,
elyzejskej dcéry hlas,
teraz s láskou nevýslovnou
ku svätyni vedieš nás.
Tvoje kúzla prinavrátia,
čo zlá doba nechráni,
všetci ľudia budú bratia
pod tvojimi krídlami.

V roku 1955 bola prvýkrát spomenutá ,,Óda na radosť“ ako eurohymna. Rade Európy ju navrhol Richard Nikolaus Graf von Coundenhove-Kalegri. Za hymnu Rady Európy však bola oficiálne uznaná až v roku 1972 a od roku 1985 je Európskou hymnou.

Koncert pri príležitosti Dňa Európy v Redute, foto: Ľuboš Pilc

Koncert pri príležitosti Dňa Európy v Redute,
foto: Ľuboš Pilc

Beethovenova 9. symfónia vznikla desať rokov po 8. symfónii, hoci sa skladateľ jej témami zaoberal dlhší čas, čo dokazuje jeho hudobný záznamník. Ale sústredená práca na tomto diele začala až r. 1823, bezprostredne po skončení Missa solemnis. V 9. symfónii ako prvý vložil do danej formy vokálne finále, čo znamenalo mnohé uvažovania – dokonca po prvom predvedení diela chcel nahradiť inštrumentálno-vokálne finále inštrumentálnou časťou, napriek tomu, že Schillerova Óda na radosť ho fascinovala od mladosti. Beethoven však uvažoval nad tým, kde a ako ju najpriliehavejšie využiť. Finále 9. symfónie napokon svojou odvážnosťou v obsadení a riešení častí symfonickej formy otvorilo cestu ďalším podobným inštrumentálno – vokálnym symfóniám, zvlášť vrcholného romantizmu (Mahler a i.).

Celkovo je Beethovenovo štvorčasťové, poldruhahodinové symfonické dielo mohutnou, zvukovo exponovanou skladbou, z ktorej sa ozýva hrdinsko – majestátny tón, striedajúci veľkoleposť s radostnejšími motívmi. Jack Martin Händler poňal 9. symfóniu väčšinou v masívnej zvukovej podobe, pričom sa menej venoval kontrastnejším náladám, ktoré sú v ňom nielen hlboko, ale i demonštratívne zakomponované, aby vytvárali dojem očakávania, napätia i prirodzenej dynamickej variability. Najmä prvé dve časti (Allegro ma non troppo, un poco maestosoMolto vivace) sa v Händledrovom poňatí niesli väčšinou vo fortissime, bez jemnejších odtieňov, niekedy aj presnejších detailov v nástupoch, v akomsi prísnom rytmickom tempe – hoci táto symfónia už pozerá za obzory klasicizmu. Až tretia časť – lyrické Adagio molto e cantabile – vnieslo do hudobného prúdu pod rukami dirigenta isté stíšenie, uvoľnenie akcentovaného tempo-rytmu, otvárajúc sa vrúcnej spevnosti a pokojnejšej atmosfére. Záverečné Presto uvádzajú ostré akordy, na ktoré – po pripomenutí hlavných myšlienok predchádzajúcich častí – nadväzuje neobyčajne krásny súzvuk violončiel a kontrabasov v pianissime, v božsky vypracovanom súzvuku dvoch nástrojových skupín. Všetko pripravuje nástup vokálu: basbarytónu. Hoci to býva obyčajne mohutný bas – Beethoven predpísal vstup barytónu. Peter Mikuláš tak stlmil svoj „seriózny hlboký bas“ do barytónovej farby, intonujúc sugestívnu základnú ideu a hudobnú tému schillerovsko- beethovenovského pôvodu. Vo finále 9. symfónie má v podstate sóla len spomínaný basbarytón a exponovaný tenor (Ľudovít Ludha v jasných, čistých, nosných, bezchybných tónoch). Ženské hlasy boli obsadené mladučkými sólistkami, odchovankyňami bratislavského Konzervatória a v súčasnosti triedou prof. Petra Mikuláša na VŠMU – Máriou RychlovouAlenou Kropáčkovou (farebný, nádejný mezzosoprán Aleny Kropáčkovej je už známy a mimoriadne sympatický z nedávno inscenovanej Mascagniho opery Priateľ Fritz v banskobystrickej Štátnej opere). Je dobré, že do popredia na koncertnom pódiu sa dostávajú aj nové, mladé, pôvabné sólistky, pričom spevácke talenty tak sledujeme nielen na opernom, ale aj na koncertnom pódiu. Ensemblové výstupy ženských hlasov i celého kvarteta boli naštudované vo farebnom súlade, celkovej zohratosti – až na zbytočné „preferovanie“ (skôr „ujdenie“) sopránu zo súladu hlasov v záverečnom kvartetovom ensembli.

Koncert pri príležitosti Dňa Európy v Redute, foto: Ľuboš Pilc

Koncert pri príležitosti Dňa Európy v Redute,
foto: Ľuboš Pilc

Koncert pri príležitosti Dňa Európy v Redute, foto: Ľuboš Pilc

Koncert pri príležitosti Dňa Európy v Redute,
foto: Ľuboš Pilc

Európsky univerzitný zbor, pripravený viacerými zbormajstrami, patril k najsilnejším zážitkom koncertu. Ak si predstavíme, z koľkých krajín bolo toto teleso zostavené, ako sa muselo vyrovnávať s rôznymi interpretačnými názormi (hoci partitúra nepustí, predsa sú aj osobité vklady zbormajstrov a istá tradícia), bol celkový dojem z výkonu početného zboru mimoriadny.

Hoci sa občas zdalo, že Koncertná sála Slovenskej filharmónie je akoby malá na veľký zvuk zúčastneného orchestra a zboru, Beethovenova 9. symfónia zanechala v poslucháčoch hlboký, dojímavý, ale aj apelatívny a vysoko-spoločenský dojem. Za to patrí všetkým aktérom slávnostného večera vďaka.

Autor: Terézia Ursínyová

email
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 186
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár