Dnes je: štvrtok, 19. 7. 2018, meniny má: Dušana, zajtra: Eliáš, Iľja

Béla Kéler z Wiesbadenu do Bardejova

2

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Od 30.7. do 17.9. v interiéroch Bardejova a Bardejovských Kúpeľov zneli skladby Bélu Kélera, ktorého 195.výročie narodenia sme si pripomenuli 13.2. t. r.

Hudobný skladateľ, huslista, dirigent a organizátor koncertného života Béla Kéler (1820-1882) sa zo skromných podmienok rodného Bardejova vypracoval na významnú osobnosť vyššieho populáru romantizmu. Bol súputníkom Johanna Straussa. Svojou húževnatosťou sa vypracoval na koncertného majstra v orchestri Theatro an der Wien a povzbudení velikánmi hudby tej doby sa vrhol aj do kompozičnej (počas pôsobenia na statku svojho strýka skomponoval až päť desiatok skladieb, ktoré neopusoval) a dirigentskej činnosti. Stal sa z neho svetobežník s husľami a taktovkou v ruke. Kariéru vojenského kapelníka musel zo zdravotných dôvodov zanechať. Posledných dvadsať rokov života prežil v poprednom európskom kúpeľnom meste Wiesbaden. Odtiaľ odchádzal na hosťovanie do metropol hudobného diania Európy. A jeho skladby neustále vydávalo dvanásť popredných hudobných vydavateľstiev. Zneli na koncertoch a vydávali sa tlačou aj v Amerike. Béla Kéler sa nestal epigónom Straussovcov. Veľký talent sa prejavil aj v svojskom prístupe v kompozičnej práci na valčíkoch, predohrách, galopov a ďalších skladieb.

Béla Kéler (1820-1882)

Béla Kéler
(1820-1882)

Dramaturgia 6.ročníka Kultúrneho leta Bélu Kélera opäť priniesla niekoľko novodobých premiér tohto romantického skladateľa, huslistu, dirigenta a organizátora hudobného života s menami osvedčených interpretov.

Československé komorné duo – Zuzana Berešová (klavír)Pavel Burdych (husle) 30. 7. uviedli Ungarische Lustspiel Ouverture, Op. 108, Tempete et calme, Vom Rhein zur Doanu, Op. 138, Unter Italiens blauem Himmel a Die beiden Kunstbrüderndrea (spoluúčinkovala mladá huslistka Andrea Astrabová) a Polku (bez iného názvu). Umelci sa venujú novodobému naštudovaniu a interpretácii Kélerovych diel už niekoľko rokov. Pavel Burdych sa venuje aj prepisu skladieb zo skladateľových autografov a pripravuje ich opätovné vydávanie v Spoločnosti Bélu Kélera. Po koncerte si mohli návštevníci zakúpiť už niekoľko skladieb. Touto činnosťou sa významne podporí dostupnosť Kélerovych skladieb pre umelcov i didaktické účely.

Skladateľský odkaz Bélu Kélera udivuje aj skutočnosťou, že skladateľ svoje diela pohotovo upravoval pre rôzne nástrojové obsadenia. Skladbu pre orchester upravil pre klavír, husle a klavír či štvorručný klavír, preto viaceré skladby Bélu Kélera zazneli na festivale pre rôzne obsadenie. Potvrdilo sa to hneď na nasledujúcom koncerte 6. 8. klavírneho dua Lucie BerešovejAdama Brutovského, ktorí v programe koncertu uviedli Lustspiel Ouverture, Op. 73, Österreich-Ungarn Walzer, Op. 91, Hymens Nlumen Spende, Op. 122 a Tokayer Tropfen, Op. 54 pre štvorručný klavír. Kéler huslista sa v týchto skladbách ukázal ako veľmi invenčný skladateľ so zmyslom pre osobitosti hudobnej formy a technickou náročnosťou. Koncert rozšírili aj o skladby pre klavír. Lucia Berešová sa predstavila aj ako interprétka Kélerových piesní.

Kultúrne leto Bélu Kélera v Bardejove

Kultúrne leto Bélu Kélera v Bardejove

V rodnom Bardejove zaznel iba jeden koncert a to 13.8. v zasadacej sieni historickej Radnice pod názvom K + K = (Kéler, Kreisler) s účinkujúcimi Andreou Astrabovou (husle)Zuzanou Slivkovou (klavír). Dramaturgia koncertu priniesla skladby dvoch skladateľov, pre ktorých je spoločná virtuozita. Andrea Astrabová sa s tvorbou Kélera stretáva niekoľko rokov počas mimoriadneho štúdia na Konzervatóriu v Košiciach a pred tým u huslistky Svetlany Beriši, ktorá objavila v nej muzikantský talent. Z Kélerovej tvorby pre husle a orchester mladé umelkyne uviedli výber z Eine Nacht in Venedig, polku Eine Liebesgabe, Op. 92, uhorskú idylu Der Sohn der Heide, Op. 134, № 2, valčík Rosige Träume, Op. 72 a Erinnerung an Bartfeld, Op. 31. Očakávali sme, že aspoň niektorá skladba zaznie skladba spamäti. Interpretácia skladieb ukázala potrebu venovať pozornosť technickej stránky interpretácie, čo skvalitní výrazové možnosti talentovanej huslistky. Koncert v repríze zaznel v Zrkadlovej sieni Astórie v Bardejovských Kúpeľoch 20.8. Neopodstatnená repríza.

Predposledný koncert Kélerovského cyklu zaznel 14.9. opäť v Zrkadlovej sieni Astórie v Bardejovských Kúpeľoch. Na vokálnom recitáli sa predstavili sopranistka Marianna Pillárová (rodáčka z neďalekého Kľušova, sólistka Národného divadla moravskosliezského v Ostrave) a barytonista Jakub Tolaš (Česká republika) za klavírneho sprievodu Marie Horáčkovej (Česká republika). Dramaturgia koncertu bola vystavaná z Kélerovych piesní s rozmanitým obsahom avšak s príznačným optimistickým obsahom a pridaným dramatickým výrazovým prvkom. Marianna Pillárová, ktorú na vokálnu dráhu pripravila predovšetkým prof. Eliška Pappová (v tlačenom programe neuvedené!) interpetovala Kélerove piesne s potrebnou dávkou noblesy, práce s detailom i celkom piesne, čo vyústilo v rozmanitosť presvedčivého výrazu. Marianna Pillárová dokázala jednotlivé piesne veľmi dobre náladove odlíšiť. Keď bolo treba, pridala dramatičnosť. Inde bola veľmi jemná a lyrická Ich bleibe Dein, Schlummerlied, Op. 10). Veľmi zaujímavo bola vystavaná piseň Das Lied vom Grafen O´Donnel, v ktorej vytvorila aj hereckú kreáciu troch postáv. V nej siahla aj do bežne nepoužívanej hlbšej polohy pre sopranistku a hneď plynulý prechod do priezračnej výšky. Marianna Pillárová dala vyniknúť všetkým melodickým linkám, ktoré Kéler do piesní vložil hoci len v náznakoch. Sólistke bolo rozumieť každé slovo (počas mesiacov júl a august som sa s tým nestretla ani u jednej sólistky na iných koncertoch!). Jakub Tolaš uviedol v obnovenom naštudovaní štyri piesne pre barytón a klavír (Abendgebeth, Illusion, Schau dir gern ins liebe Auge, Op. 136, Bass-Arie). Zjavne sólista nebol stotožnený s ich interpretáciou. V interpretácii bol nevýrazný. Chýbalo naštudovanie spamäti. Inak tomu bolo v troch prídavkoch – duetoch z opery, operety a muzikálu, ktoré si vytlieskali poslucháči. Už v minulosti sa pred 60.ročníkom Medzinárodného hudobného leta v Bardejovských Kúpeľoch pripravoval koncert piesní a árií sopranistky Marianny Pillárovej, ktorý nakoniec bez oslovenia sa dostal do inej dramaturgie. Klavírny sprievod Marie Horáčkovej bol pozorný, aj keď sa nevyhla niekoľkým drobným problémovým miestam, čo mohla spôsobiť skutočnosť, že osvetlenie z ľavej strany svietilo klaviristke priamo do očí a nie do nôt.

Kultúrne leto Bélu Kélera v Bardejove, foto: Ján Marhulík

Kultúrne leto Bélu Kélera v Bardejove,
foto: Ján Marhulík

Orchestrálnu tvorbu Kélera sme si vypočuli 17.9. v kinosále Žriedlo v Bardejovských Kúpeľoch v znamenitej interpretácii Štátnej filharmónie Košice s dirigentom Mariánom Vachom, ktorý aj tentokrát vytiahol z partitúr bohatstvo melódií, motivické, farebné i dynamické nuansy Kélerovho inštrumentačného i myšlienkového bohatstva. Najpriliehavejší šat Kélerovym orchestrálnym dielam dáva práve symfonický orchester. Kéler pracoval s veľkým obsadením orchestra, kde jednotlivé nástrojové obsadenia ešte delil na prvé a druhé. Osobitne treba vyzdvihnúť precíznosť dychových nástrojov. Marián Vach viedol koncert vo veľkom štýle viedenských novoročných koncertov. Sólistkou koncertu pod názvom Od Rýna k Dunaju bola sopranistka Marianna Pillárová v piesňach Ach, Liebste, wenn ich bei Dir bin, Op. 103 a Come palpita il mio cor, Op. 61. Plne potvrdila svoje interpretačné majstrovstvo z predchádzajúceho recitálu. V prídavku z Lehárovej  Čardášovej princezny podčiarkla aj svoj herecký kumšt. Doplňme, že na tomto koncertu boli prítomní potomkovia Bélu Kélera Renate Gerecht a Sebastian Kaindl z Berlína.

Na realizácii 6.Kultúrneho leta Bélu Kélera sa podieľali: Mesto Bardejov, Oddelenie kultúry Mestského úradu Bardejov, Šarišské múzeum v Bardejove, Bardejovské Kúpele a. s. a Spoločnosť Bélu Kélera v Bardejove za finančnej podpory Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Pred organizátormi stoja do budúcnosti previesť úpravy v podobe dramaturgického plagátu (ešte v roku 2013 som podrobne upozornila vydavateľa dramaturgického plagátu) a rovnako aj tlačených programov pre poslucháčov pri rešpektovaní koncertného úzu. Sprievodné slovo (Mária Čupová) nie je to, ktoré číta text z tlačeného programu. Poézia sa nečíta, ale recituje. Organizátori v týchto momentoch ustúpili z organizačných kvalít, ktoré tu pred časom so všetkou samozrejmosťou vytvoril povinne zaniknutý Kruh priateľov hudby.

Kultúrne leto Bélu Kélera v Bardejove je názorným príkladom ako možno krok za krokom približovať tvorbu skladateľa z minulých slohových období. O to viac, ak ide o skladateľa s európskou povesťou. Bardejovčanom treba k tomu iba zablahoželať a držať palce.

Autor: Silvia Fecsková

viac o Bélovi Kélerovi nájdete na  www.belakeler.eu

email
Operné gala 2018
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 18
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

redakcia

2 komentáre

  1. Hneď v úvode recenzie Silvie Fecskovej je niekoľko nepresností o živote Bélu Kélera.
    Béla Kéler (vlastným menom Albert Paul von Kéler) pochádzal z rodiny patriacej k hornouhorskej protestantskej šľachte. Teda nevyšiel zo žiadnych skromných podmienok. Bol huslistom, dirigentom a skladateľom, nie však organizátorom hudobného života…
    Na post koncertného majstra orchestra Theater an der Wien (nie Theatro an der Wien) sa dostal priamo konkurzom, ktorý vypísalo divadlo.
    Jeho skladby skutočne zneli aj v Amerike, ale tlačou v Amerike nevyšli.
    Stručné recenzie prvých dvoch koncertov obsahujú názvy interpretovaných skladieb. Uhorskú idylu pre dvoje huslí a klavír, Die beide Kunstbrüder nazýva autorka recenzie Kunstbrüderndrea, Hymens Blumen Spende Walzer Op.122, premenovala na Hymens Nlumen Spende, Op. 122, pričom nepovažuje za potrebné uviezť slovenské názvy skladieb.
    Andre Astrabová nie je a ani nebola žiačkou Svetlany Beriša, ona ju však k štúdiu hry na husle priviedla. Repríza koncertu nebola neopodstatnená, lebo odznela pre návštevníkov v Bardejovských Kúpeľoch. Okrem toho každá repríza Kélerovej skladby pomáha prezentovať jeho zabudnutú tvorbu. Treba uviezť, že mladé umelkyne hrali za symbolický honorár, aby pomohli šíriť Kélerovo dielo. Poznámka autorky recenzie je skutočne neopodstatnená.
    Čitateľ recenzie si môže v prílohe pozrieť kvalitný videozáznam koncertu Marianny Pillárovej a Jakuba Tolaša. Každý si môže urobiť názor na výkon českého barytonistu Jakuba Tolaša, ktorý v premiére naštudoval originálnu verziu štyroch Kélerových piesní pre barytón. Silvia Fecsková si prezentovaný názor neoverila na videu, lebo by druhý prídavok nezaradila do žánru operety. Ide o dvojspev Papageny a Papagena z 2. dejstva opery W.A.Mozarta, Čarovná flauta, čo je na videu jasne uvedené a teda nie o operetu, ako určila Silvia Fecsková.
    Na záverečnom koncerte ŠFK Košice pochválila recenzentka hlavne skupinu dychových nástrojov. Bodaj by mala pravdu v plnom rozsahu. Mali by sme k dispozícii kvalitný záznam koncertu, ktorý zaznamenala Bardejovská televízna spoločnosť a odvysiela v čase Vianoc. V závere recenzie píše recenzentka o prídavku z „Lehárovej Čardášovej princezny.“ Marianna Pillárová excelovala však ako Čardášová princezná, Emericha Kálmána.
    Je skutočne škoda, že Kruh priateľov hudby v Bardejove „povinne zanikol“. Mohli by sme sa tam priučiť od Silvie Fecskovej, ako treba pripraviť sprievodné slovo a iste by sme sa naučili aj recitovať.
    Neostáva nič iné, len záverečné poďakovanie a pozdrav.
    Peter Bubák, za Spoločnosť Bélu Kélera

    • Veľmi ma prekvapuje recenzia sl. Silvie Fecskovej. Momentálne som v pomykove, keďže po koncertoch K+K v Bardejove a „Neopodstatnenej repríze “ koncertu K+K v Bardejovských Kúpeľoch mi osobne, ako matke huslistky Andrei Astrabovej blahoželala k úspechu a krásnemu zážitku z hudby. Nechcem nikoho uraziť, ale osobne som bola na koncerte, ktorý „moderovala “ aj slečna Fecsková (spomienka na klaviristku Valériu Kelly) a odev, obuv, rozprávanie do nádherného stropu Zrkadlovej sály hotela Astória si pamätám dosť presne.
      Myslím si, že je veľká hanba človeka, ktorý vie, ako ťažko v dnešnej dobe zabezpečiť umelcov pre naštudovanie, na Slovensku takmer neznámeho skladateľa, nášho Bardejovského rodáka Bélu Kélera, koľko úsilia a obety stojí pozháňať notoviny , koľko ľudí je zainteresovaných do úprav Kéleroveho diela , aby bolo možné stratené časti nahradiť a dotvoriť……..veľa nedocenenej práce, veľa energie, veľa ľudí, ktorí túto hudbu a dielo milujú a s radosťou prezentujú. Je mi veľmi ľúto, že potom sa jedným šmahom ruky zotrie všetka snaha, ale ďakujem pánovi Bubákovi, ktorý veľa faktov uviedol na pravú mieru. Aj keď jedna dôležitá informácia:“Andrea Astrabová sa s tvorbou Kélera stretáva niekoľko rokov počas mimoriadneho štúdia na Konzervatóriu v Košiciach „- See more at: http://operaslovakia.sk/bela-keler-z-wiesbadenu-do-bardejova/#sthash.uLkgT4Gl.dpuf“ – nie je vôbec pravdou! Andrea tieto diela má naštudované z vlastnej iniciatívy a s podporou pána profesora Košického konzervatória – Mgr. Petra Sklenku. Ak sa píše takáto verejná recenzia, mala by byť naozaj podložená faktami a nie podľa toho ako sa človek vyspí.

Zanechajte komentár