Dnes je: štvrtok, 19. 10. 2017, meniny má: Kristián , zajtra: Vendelín

Bratislavský organový festival 2017 začal v Katedrále

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
6. ročník Bratislavského organového festivalu (25. 6. – 3. 7. 2017) začal v nedeľu 25. júna v Katedrále sv. Martina recitálom organového virtuóza Paula Kaysera z Luxemburska. Jeho výkon si zaslúžil prívlastok „grand recitál“. Poznali sme totiž umelca, ktorý sa bezpečne pohybuje v rôznych hudobných štýloch, pritom bez problémov ovláda možnosti monumentálneho, ešte stále nového katedrálneho organu z r. 2010, ktorý je krásny nielen vonkajším vzhľadomprospektom, ale hlavne svojimi zvukovo interpretačnými možnosťami (od skladieb baroka cez klasicizmus, od nemeckej po zvukovo špecifickú francúzsku tvorbu, ale aj organovú literatúru súčasnosti).

Paul Kayser preukázal majstrovstvo sólovej hry v dielach nemeckých barokových skladateľov: Nicolausa Bruhnsa (1665 – 1697), Johanna Sebastiana Bacha (1685 – 1750) a francúzskych majstrov organu z prelomu 19. a 20. storočia: Maxa Regera (1873 – 1916), Charlesa-Mariu Widora (1844 – 1937), Jehana Alaina (1911 – 1940) a Mauricea Duruflého (1902 – 1986). Na záver koncertu – ako dôkaz svojho improvizačného umenia – vygradoval dojem z koncertu tromi veľkými improvizáciami na témy, ktoré mu v ten deň zadal jeho slovenský kolega – slovenský organista Marek Vrábel (o. i. riaditeľ Bratislavského organového festivalu). Motívmi improvizácií sa stali dve piesne z Jednotného katolíckeho spevníka: Mária, ochrana, mne od Boha daná Tebe žijem, Ježiš môj. Treťou témou bol gregoriánsky chorál zo záveru sv. omše: Ite, missa est. Bolo zážitkom sledovať, ako Paul Kayser tvoril improvizačný celok – od prostej citácie jednotlivých motívov, cez variačné premeny fragmentov melódií, až po stavbu grandiózneho celku, udivujúceho nielen konštrukciou, prepojením tém či ich väzbou, formovo od náznakov barokových fugát až po voľné spracovanie v gradujúcich moderných celkoch, ktoré priam hýrili farbami veľkolepého organa v Katedrále sv. Martina.

Bratislavský organový festival 2017,
Marek Vrábel,
foto: Ján Lukáš

Bratislavský organový festival 2017,
Paul Kayser,
foto: Ján Lukáš

Paul Kayser po Konzervatóriu v Luxemburgu a štúdiu na Hochschule für Musik und Darstellende Kunst vo Frankfurte nad Mohanom pokračoval vo vzdelávaní na berlínskej Akadémii umení, kde sa zdokonalil v umení improvizácie. Má za sebou recitály v Luxembursku, Nemecku, Španielsku, Českej republike a Japonsku. Okrem sólistických koncertov sa zaujíma aj o projekty, v ktorých sa organ spája s flautou, perkusiami, saxofónom, violou a inými nástrojmi. (Podobné crossoverove programy sú aj súčasťou 6. ročníka BOF).

Bratislavský organový festival 2017,
foto: Ján Lukáš

Paul Kayser hral síce na chóre, ale plátno, umiestnené v prednej časti interiéru chrámu, vytváralo ilúziu bezprostredného kontaktu s umelcom. Malý, no dokonalý nápad! Dóm bol plný publika, ktoré nadšene aplaudovalo po každej skladbe – hoci to nie je zvykom počas koncertov v chráme. Tým však vyjadrilo bezprostredné nadšenie a spokojnosť s vynikajúcim zážitkom. Paul Kayser je typom virtuózneho umelca, čo však nijako neochudobňuje zážitok z jeho vyhraneného názoru na štýlovú problematiku hry. Precízne vedenie hlasov v barokových dielach (N. Bruhns: Prelúdium e mol, J. S. Bach: Sonáta č. 1 Es dur BWV 525) boli striedané s nesmiernou ľahkosťou podania a primeranou farebnosťou registrov. Zvlášť jemne zapôsobila časť Bruhnsovho Prelúdia so zvončekovo-perlivými tónmi, hranými na treťom manuáli. Alebo: aká svieža bola úvodná téma v Bachovej sonáte, spracovaná do fúgy, striedaná s rozjímavým Adagiom a v závere s brilantne zahratým Allegrom! Aj v nasledujúcich skladbách bolo zážitkom sledovať pri projekcii virtuóznu prácu rúk a nôh sólistu na manuáloch a pedáloch, ovládanie a reguláciu efektnej dynamiky. Allegro vivace z Ch.- M. Widorovej Symfónie č. 4 sa opieralo nielen o brilantnú hru oboch rúk, ale aj o technické dispozície nástroja. Tie vytvorili ilúziu hudby, ktorá akoby išla spoza závoja, pričom jemná dynamika bola ešte zoštíhlená pianissimom v závere skladby. Poeticky, no stavebne premyslene, v jasnom formovom oblúku zaznela Romanca od Maxa Regera. Napriek úvodnému pianu vytvoril organista v celkovo stíšenej atmosfére dynamický bohatú paletu zážitku a krásny formový oblúk. Oproti tomu boli Litanies od Jehana Alaina neskutočným zážitkom z možností virtuóza v manuálovej i pedálovej technike, všetko vo zvukovej plnosti, mohutnosti a farebnosti, s gradujúcim finále. Kontrapozíciou tejto skladby bolo Prelúdium a fúga na meno A.L.A.I.N od skladateľa 20. storočia – Francúza Mauricea Duruflého. Po jemne znejúcom Prelúdiu nasledovala Fúga, dvojnásobným uvedením témy prostého, akoby ľudového charakteru. Pomerne dlhá skladba však bola farebno-myšlienkovou a interpretačnou gradáciou programovanej časti koncertu Paula Kaysera.

Bratislavský organový festival 2017,
Paul Kayser,
foto: Ján Lukáš

Hoci organ nepatrí ku klávesovým, ale dychovým nástrojom, jeho manuály s klávesmi a pedály umožňujú (tentokrát nielen počúvaním, ale aj vizuálne) sledovať majstrovské ovládanie rúk i nôh na fyzicky (!) neobyčajne náročnom, no zvukovo nevyčerpateľnom, priam symfonicky znejúcom kráľovskom nástroji. Organ každou interpretáciou vyjadruje inú dynamickú a farebnú mutáciu notového zápisu. Záverečná improvizácia na tému chorálu Ite, missa est bola síce očakávaná skôr v upokojujúcej nálade, no v podaní Paula Kaysera to bol obraz quasi Posledného súdu s magicky ohnivými farbami a gradujúcim zvukom. Bola to bodka – či obsahový výkričník? – za koncertom.

Prvý zo šiestich koncertov Bratislavského organového festivalu  bol mimoriadne úspešným vstupom do podujatia, ktoré pripravuje zopár nadšencov za podpory spolu usporiadateľských inštitúcií.

Autor: Terézia Ursínyová

písané z koncertu 25. júna 2017

o programe 6. ročníka Bratislavského organového festivalu sme písali TU…

Dodajme:

„Ešte stále „nový“ organ  Katedrále sv. Martina bol postavený v roku 2010 nemeckou organárskou firmou Gerald Woehl. Je najväčším nástrojom, postaveným na Slovensku po roku 1989 a prvým nástrojom, porovnateľným s najvýznamnejšími európskymi katedrálnymi organmi. Nesie meno sv. Alžbety, ktorá sa pravdepodobne narodila na bratislavskom hrade a zomrela v nemeckom Marburgu, odkiaľ pochádza súčasný staviteľ katedrálneho nástroja, organár Gerald Woehl. Ten organ aj pomenoval menom spoločnej svätice. Organ má 74 registrov, štyri manuály a pedál, mechanickú hraciu traktúru, mechanické spojky, elektrickú registrovú traktúru, setzer a pracuje so symfonickým vzduchovým systémom. To znamená, že sa využívajú rôzne tlaky pre basovú a diskantnú časť manuálu, ktorý je možné kedykoľvek zmeniť za klasický. Počet píšťal: 4316. Organ je vyrobený z ebenu, striebra a cínu. Je najväčším nástrojom, postaveným po roku 1989 na Slovensku a zároveň prvým nástrojom porovnateľným s najvýznamnejšími európskymi katedrálnymi organmi“. (Viď: dom.fara.sk/index.php/sk/chramova-hudba/organ).

email

About Author

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Leave A Reply