Dnes je: nedeľa, 20. 5. 2018, meniny má: Bernard, zajtra: Zina

Bruno Walter a ďalšie pripomenutia

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Symfonické koncerty cyklu Dni Bruna Waltera sa uskutočňujú nielen v Bratislave, ale s menšími obmenami aj vo Viedni a v Budapešti. Účinkuje na nich Symfonický orchester Bruna Waltera pod vedením bratislavského rodáka, svojho šéfdirigenta a umeleckého riaditeľa telesa – Jacka Martina Händlera. Koncerty v sebe nesú okrem umeleckého posolstva aj ďalšie historicko-spoločenské akcenty.

Na ostatnom večere v Redute – 9. mája – to bola pripomienka 71. výročia konca druhej svetovej vojny a víťazstva nad fašizmom, ale aj Dňa Európy, t. j. 66. výročia deklarácie francúzskeho ministra zahraničných vecí Roberta Schumana. Ten návrhom nového usporiadania Európy, s vylúčením ďalšej konfrontácie, ktorá by náš kontinent zničila úplne, položil základný kameň zjednotenej Európy. To vo svojom príhovore pred koncertom zdôraznil v príhovore i vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek a následne Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie. Aj predchádzajúce koncerty symfonického cyklu Dní Bruna Waltera pripomenuli – okrem hudobných diel a 140. výročia narodenia Bruna Waltera – významné spoločenské udalosti: pád berlínskeho múra, Nežnú revolúciu a oslobodenie koncentračného tábora Auschwitz – Birkenau…

Koncert Bruno Walter Symphony Orchestra, Reduta, 2016

Koncert Bruno Walter Symphony Orchestra, Reduta, 2016

Hudba a humanizmus sa teda v spomínanom cykle koncertov spájajú podobne, ako idey v naposledy uvedenej Beethovenovej 3. symfónii Es dur, s podtitulom „Eroica“. Tá – okrem hudobnej krásy – pripomína aj zmysel heroizmu a veľkých ideálov v ľudskom dianí. Dni Bruna Waltera tak ideálne prepájajú humánne a hudobné v jeden celok – ako  ich  svojím životom zanechal  samotný umelec.

Dirigent, klavirista, skladateľ a humanista Bruno Walter (1876 – 1962) počas svojho života spoznal zložité osudy vyhnanca z prvej polovice 20. storočia. Na začiatku kariéry bol tiež šéfdirigentom v bývalom Mestskom divadle v Bratislave (1897-98) – i preto vrúcny vzťah nášho mesta k jeho osobnosti… Jeho výnimočná hudobná kariéra však gradovala začiatkom 20. storočia najmä v Rakúsku a Nemecku a následne v celej Európe. Z Nemecka však pred narastajúcim nacizmom a rasizmom r. 1933 emigroval do USA. V Beverly Hils (USA) Bruno Walter r. 1962 zomrel.

Koncert Bruno Walter Symphony Orchestra, Reduta, 2016, Jack Martin Händler

Koncert Bruno Walter Symphony Orchestra, Reduta, 2016,
Jack Martin Händler

Hudobníci Symfonického orchestra Bruna Waltera pochádzajú z Prahy, Bratislavy, Viedne a Budapešti – teda miest, kde Bruno Walter pôsobil. Spolu s naším dirigentom J. M. Händlerom  sú vyslancami zjednotenej, mierumilovnej Európy. Účinkujú s renomovanými umelcami, ale aj mladými talentmi. Samotný  dirigent (pôvodne huslista) Jack Martin Händler je dedičom multikultúrneho priestoru medzi Bratislavou (*1947), Budapešťou, Prahou a Viedňou. Každé zo spomínaných miest formovalo jeho osobnosť, nehovoriac o Moskve, kde študoval husle u slávneho Davida Oistracha. Zato v Luxemburgu (no nielen tam) sa ostatné roky sústreďuje jeho organizačná, pedagogická a umelecká činnosť. Na svojom konte má doposiaľ viac ako 70 CD nosičov, je nositeľom viacerých medzinárodných medailí a ocenení: naposledy od prezidenta Spolkovej republiky Rakúsko, ktorý mu udelil Čestný kríž za zásluhy v umení a vede (r. 2013).

Koncert Bruno Walter Symphony Orchestra, Reduta, 2016

Koncert Bruno Walter Symphony Orchestra, Reduta, 2016

Nuž, aký bol koncert 9. mája – okrem spomínaných spoločenských hodnôt?

Na úvod zaznel Koncert pre husle a orchester D dur op. 35 od Piotra Iljiča Čajkovského. Sólistom bol slovenský huslista Dalibor Karvay, ktorý v súčasnosti žije vo Viedni, kde skončil štúdiá a stal sa medzinárodne uznávanou interpretačnou osobnosťou. Hudba Čajkovského je v takmer všetkých jeho dielach naplnená neobyčajnou vrúcnosťou a tragicko – vášnivým tónom, ktorý dodáva skladateĺovi ľahko spoznateľný autogram. K tomu treba pripočítať transformovanie ruských melódií, čo je najmä špecifikom symfonického odkazu Čajkovského. V spomínanom jedinom husľovom koncerte sa viac zrkadlí individuálna tragédia osobnosti skladateľa, tým aj nadnárodný charakter jeho romanticky vzrušenej hudby. Tej, ktorou celý život stvárňoval v hudbe osobné „lamentoso“ z nevydareného osudového určenia – tu ešte aj špecificky zo spojenia v nevydarenom manželstve, ktoré fatálne  stroskotalo. Je to hudba prekrásnej intímnej spovede, v ktorej – zvlášť v l. časti (Allegro moderato) – znejú aj dramaticko-vášnivé, bolestné, prípadne prudké úseky, zvukové „zrážky“ medzi hrou sólistu a orchestra, nehovoriac o nárokoch skladateľa na virtuozitu (technicky náročné dvojhmaty a celkovo prudký, v sólach vyzdobený tok hudby). Kvôli nárokom najmä 1. časti je Čajkovského husľový koncert vizitkou kvality najlepších husľových virtuózov. Dalibor Karvay zdolal aj najnáročnejšie požiadavky diela, no jeho husle a sólistický tón – sebavyjadrenie osobnosti – inklinujú k menej vášnivej, skôr k ušľachtilej, pianissimovými tónmi podčiarknutej interpretácii. To prezentoval zvlášť v 2. časti – Canzonette (Andante), v  lyrickom, priam komornom speve, odhaľujúcom nielen vnútorný život skladateľa, ale aj bohatstvo jeho  melodickej invencie. Orchester pod vedením J. M. Händlera sa tu vynikajúco prispôsobil k prejemnelému zvuku Karvayovho prednesu tak, aby ho neprekryl ani jediným tónom, frázou či nástrojovou skupinou. Bolo to disciplinované splynutie interpretovej osobnosti a koncepcie (?) s dirigentovou, následne aj orchestrálnou disciplínou. Záverečné Allegro vivacissimo – 3. časť koncertu – vyžaduje  podobne ako v 1. časti, nielen veľkú dávku krkolomnej virtuozity, ktorú Karvay má, ale aj prudký temperament, ktorý jeho hre chýba. Niekedy poslucháč uvažuje, či je to podstatou sólistovej osobnosti, alebo zvukom komornejšie znejúcich huslí (od výrobcu Matthieua Devuysta).

Koncert Bruno Walter Symphony Orchestra, Reduta, 2016, Dalibor Karvay, Jack Martin Händler

Koncert Bruno Walter Symphony Orchestra, Reduta, 2016,
Dalibor Karvay, Jack Martin Händler

Vrcholom koncertu a doposiaľ azda aj celého cyklu Dní Bruna Waltera bolo predvedenie Beethovenovej Symfónie č. 3 Es dur op. 55 „Eroica“. V nej našiel dirigent a jeho kvalitní orchestrálni hráči zo štyroch veľkomiest Európy akoby spoločný dych. Detailne boli vypracované skupiny sláčikov – s hlavnou melódiou, uloženou do zamatových violončiel, ale aj celková dramatickosť troch hlavných myšlienok tejto časti. Tie vyzneli zásluhou dirigenta čitateľne, s vervou a vášnivým akcentom, navyše v neobyčajne vypracovanom súzvuku a obdivuhodnom tempe. V úvodnom Allegre búšila hlavná myšlienka Beethovenovho odkazu o potrebe hrdinstva i ľudskej  ušľachtilosti v každej dobe. Následný smútočný pochod  (Marcia funebre) v 2. časti symfónie bol od pianissimového úvodu a intimity prežívania smútku následne veľkou gradáciou tiesne a tragiky – až k akejsi nadľudskej vznešenosti a pátosu. Smrť hrdinu sa tu pretavila v žiaľ nad odchodom každej ľudskej bytosti. I tak sa dá chápať Beethovenov smútočný pochod. V 3. časti – Scherze – orchester pod rukami dirigenta priam „odsýpal“ v prudkom tempe noty a brilantné pasáže – vycizelovane a súzvučne. Krásne boli vyladené aj lesné rohy v triu, ich romantický zvuk a nástup nad prevažujúcimi sláčikmi. Bolo to tempom i náladou pravé Allegro vivace. Záverečné Finale symfónie je kompozične majstrovským variačným umením, ktoré vychádza z krátkej sláčikovej témy. Skladateľ ju rozvíja do nesmierne poeticky chápaných a vznosných hudobných celkov tak, že poslucháč už nevníma jednotlivý variačný proces, ale celok – ako majstrovský hudobný prúd, povznášajúci vedomie do úvah o skladateľovej genialite. A opäť: aj veľký dojem z interpretačného umenia jedným dychom hrajúceho a cítiaceho, zvukovo zosúladeného orchestra, vedeného 69 – ročným zrelým dirigentom, ktorý týmto koncertom akoby už predznamenal svoje budúcoročné životné jubileum a  prívlastok: dôstojný pokračovateľ Bruna Waltera. Možno si dostatočne neuvedomujeme, že J. M. Händler je osobnosť medzinárodného významu, ktorá dokázala presadiť nielen seba, ale aj Slovensko do kontextu európskeho povedomia, spojiť zdanlivo nespojiteľné do jedného myšlienkového a umeleckého celku, získať na to podporu materiálnu aj myšlienkovú, pritom dozrieť na pozoruhodnú, dirigentskú individualitu, ktorá si vie vybrať  vždy iný, sebe priliehavý program koncertov a pozývať do neho špičkových sólistov, akých pozná vďaka dlhoročným medzinárodným kontaktom. Tak to bolo v predchádzajúcich koncertoch cyklu a podľa avíz – bude aj v budúcich večeroch Hudobných dní Bruna Waltera.

Autor: Terézia Ursínyová

recenzia z koncertu 9. mája 2016

foto: Arthur media

email
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 11
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár