Dnes je: nedeľa, 23. 7. 2017, meniny má: Oľga , zajtra: Vladimír

Česká filharmónia bez maestra Bělohlávka na festivale v Drážďanoch

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Jubilejný 40. ročník Drážďanských hudobných slávností, prebieha tohoto roku od 18. mája do 18. júna a uskutočňuje sa pod mottom Svetlo (Licht). Intendant festivalu Jan Vogler pripomenul, že svetlo je niečo, čo potrebuje každý človek, každé mesto i každá  kultúra. Pojem  festival  zasa vychádza z latinského adjektíva festivus, vyjadrujúce niečo slávnostné a číre, ba patrí k tomu aj niečo, čo dovoľuje spoznať rôznorodosť kultúr. A ponuka hudobného festivalu v Drážďanoch je naozaj viac ako rôznorodá, pojmu festivus učiňuje zadosť.

Podujatia festivalu zaznievajú na spolu 22 pódiách koncertných siení: napríklad v Semperovej opere, na zámkoch, v chrámoch a dokonca i v uliciach a námestiach mesta ako open-air-podujatia. Festival sa však s veľkou vervou „nasťahoval“ do novootvorenej, medzičasom po každej stránke pozitívne hodnotenej koncertnej siene Paláca kultúry. Orchestrálne farby sa v nej skvejú a rozkvitajú, jednotlivé nástrojové skupiny – ak to je potrebné – žiaria, dynamika je plastická, pianissimá priam nepočuteľné – takto ju už opakovane charakterizovali recenzenti rôznych koncertov v mnohých médiách. (pozn. red.: o otvorení budovy Paláca kultúry sme informovali TU…)

Kulturpalast Dresden, koncertná sála,
foto: Jörg Simanowski

V tejto sieni defilovala pred pár dňami už domáca Drážďanská filharmónia s Mahlerovou 6. symfóniou pod Marekom Janowskim, ďalej so Šostakovičovou 12. symfóniou pod vedením jej šéfdirigenta Michela Sanderlinga, v rámci festivalu v nej vystúpili napríklad Orchester Mariinského divadla so Sankt Peterburgu s Valeryom Gergievom s partiami z Parsifala Súmraku bohov ako i 5. symfóniou Šostakoviča. A opäť so Šostakovičom, s jeho 15. symfóniou, prišiel London Philharmonic Orchestra s dirigentom Vladimirom Jurowskim. Na obrovské Šostakovičove diela plné osobnej tragiky, pričom každé z nich je svetom pre seba, nadviazali koncerty slávneho Curtis Institute of Music z Philadelphie i bezkonkurenčný percussionista Martin Grubinger s The Percussive Planet Ensemble. Vodopád rýchlych, dosť hlasných, ale i maximálne pianissimových tónov bicích nástrojov, ktoré boli ešte nedávno priam nemysliteľným sólovým hosťom veľkého klasického festivalu, vystriedala 27. mája ikona českej hudby – cyklus symfonických básní Má vlast Bedřicha Smetanu.

Dlho očakávaný a vypredaný koncert Českej filharmónie, v interpretácii ktorého mali uvedené symfonické básne odznieť, bol avizovaný so šéfdirigentom filharmónie Jiřím Bělohlávkom. Dirigentská stálica, Jiří Bělohlávek, a vo svojej 121. koncertnej sezóne hrajúci prvý český orchester, majú v hudobnom svete patričnú váhu. Je tomu tak i v Drážďanoch, Česká filharmónia, ale hlavne Bělohlávek, sú v tejto hudobnej metropole už dlhé roky vítanými hosťami.

Jiří Bělohlávek, Česká filharmónia,
foto: Petra Hajská

Autorkine prvé stretnutie v koncertnej sieni Paláca kultúry v Drážďanoch s týmto dirigentom i spomínaným Smetanovým dielom sa uskutočnilo v roku 1981. Zahraničný hosť, mladý Bělohlávek, stál za dirigentským pultom Symfonického orchestra hl. m. Prahy FOK, ktorému vtedy šéfoval. S odstupom takmer 40 rokov sa na detaily koncertu nepamätám, ale z dodnes prechovávaného programu koncertu je zrejmé, že sa uskutočnil s prestávkou. Uložený v pamäti však ostal závratný úspech, a tiež spomienka, že Slovenka žijúca v Drážďanoch si vtedy, obklopená výlučne nemeckými poslucháčmi, myslela, že je jediná, ktorá krásu Smetanu a nesmierne plastickú a intenzívnu interpretáciu dirigenta skutočne pochopila.

Titulná strana z vtedajšieho programu koncertu

Samozrejme, cyklus symfonických básní Má vlast Bedřicha Smetanu osloví azda každého, má v sebe jednoznačne ukrytú internacionálnosť, je to jedno z tých duchovných dedičstiev, ktoré pretrvajú generácie, ktoré si privlastnili hudbymilovní ľudia na celej zemeguli. Ale predsa len, Vyšehrad, Vltava, Šárka, Z českých luhů a hájů, Tábor a Blaník sú veľdielom a národným majetkom Čechov, sú hudobne vyjadrenou prechádzkou českého národa po ich nádhernom „ráji na pohled“ i do ich pohnutej histórie a mýtov o nej. Nie náhodou zaznievajú vždy v tých najpálčivejších i najslávnostnejších dejinných situáciách. Od čias ich vzniku sú symbolmi slobody a mieru, nie náhodou otvárajú každoročne, v deň úmrtia Bedřicha Smetanu, hudobný festival Pražské jaro. Tak tomu bolo aj tohoto roku. Výnimočne sa však otvárací koncert neodohral s Českou filharmóniou a s jej šéfdirigentom Bělohlávkom, ale usporiadatelia ho zverili Viedenským filharmonikom a dirigentovi Danielovi Barenboimovi. A tak sa tradičný otvárací koncert Pražskej jari akoby symbolicky preniesol o 150 kilometrov na západ od Prahy, do festivalových Drážďan, do novej koncertnej siene Paláca kultúry. Že by mohlo dôjsť k zmene dirigenta, že maestro Bělohlávek za dirigentským pultom stáť nebude, na to nechcel nikto dlhodobo ani krátkodobo myslieť. Bělohlávkove stvárnenie Mahlerovej 5. symfónie s jeho orchestrom na troch koncertoch začiatkom mája v Dvořákovej sieni v Prahe sľubovalo skutočne hudobné stretnutie s ním i na festivale v Drážďanoch. Ale už záskok dirigenta Petra Altrichtera za Bělohlávka na koncerte Českej filharmónie v Prahe dňa 22. mája avizoval zmenu i v Drážďanoch. Ako záskok za svoje pražské koncerty navrhol Bělohlávek sám dirigenta Altrichtera, ktorého hudobné poňatie je zrejme blízke jeho vlastnej predstavivosti, jeho hudobnému ideálu.

Drážďanské hudobné slávnosti, 2017,
Petr Altrichter, Česká filharmónia,
foto: Oliver Killig

Už desaťročia k srdcu prirasteného Bedřicha Smetanu na koncerte v Drážďanoch napokon Bělohlávek dirigovať tiež nemohol. Návštevníci koncertu si už vo vestibule mohli prečítať, že dochádza ku zmene, a vzhľadom na zdravotné problémy šéfdirigenta Českej filharmónie koncert zaznie pod vedením dirigenta Petra Altrichtera. A napokon i intendant drážďanského festivalu Jan Vogler predstúpil na pódium pred Českú filharmóniu a s ľútosťou osobne informoval o zmene i o skutočnosti, že zdravotný stav Jirího Bělohlávka núti robiť si veľké starosti. Jeho slová zovreli hrdlo…

Drážďanské hudobné slávnosti, 2017,
Petr Altrichter, Česká filharmónia,
foto: Oliver Killig

Akosi mi taktnosť a úcta voči Bělohlávkovi nedovoľuje opísať – či recenzovať – mimoriadne úspešný koncert, ktorý sa vďaka dirigentovi Petrovi Altrichterovi v Drážďanoch napokon uskutočnil. Akoby Smetanovu Má vlast zahrali v ten večer filharmonici z hĺbky srdca svojmu šéfdirigentovi v absolútnej top forme a v každom momente pripomínali, že aj veľkolepí, charizmatickí a mimoriadnou šťastenou obdarení dirigenti musia niekedy položiť taktovku a z diaľky sa prizerať, ako sa vyvíja koncert, ktorý mal byť pôvodne ich posolstvom a ich exkluzívne stvárnenou hudobnou vizitkou.

Autor: Agata Schindler

písané z koncertu 27. mája 2017

www.kulturpalast-dresden.de

email

About Author

Agata Schindler

Leave A Reply