Dnes je: nedeľa, 24. 6. 2018, meniny má: Ján, zajtra: Tadeáš, Olívia

Chorea – vítame nový festival venovaný tanečnému umeniu

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Ak sa povie festival, väčšina ľudí si automaticky predstaví veľké hudobné festivaly ako Pohoda, Uprising, Colours of Ostrava či festival klasickej hudby Bratislavské hudobné slávnosti a podobne. Svoje miesto si vydobil aj festival Viva Musica!, ale aj rôzne divadelné festivaly. Nový medzinárodný tanečný festival Chorea privítal od 8. do 11. júna 2017 zaujímavých hostí – Ballet Finland s choreografiami Seven a Red light drawning či Chorvátske národné divadlo Split s predstavením 5 TO 12. Hosťom z najväčšej diaľky bol súbor Laleget Danza z Mexico City s Pendiente e False Cognate. Vrcholom festivalu bolo veľkolepé Open Air Gala Chorea, ktoré sa konalo pod holým nebom a predstavili sa na ňom slovenský tanečníci a tanečnice, ktorí našli lepšie uplatnenie v popredných zahraničných súboroch než na domácej pôde.

Po prvom ročníku medzinárodného festivalu tanečných vysokých škôl SHARE (písali sme o ňom TU…) sa naskytla ďalšia možnosť pozrieť si súčasné tanečné trendy. Ďalšou novinkou je medzinárodný festival moderného baletu – Chorea. Organizátorom festivalu je občianske združenie Tanec a umeleckým garantom projektu je Ján Ďurovčík. Festival sa konal v priestoroch divadla Tower Stage. Tento nápad sa ukázal ako nešťastné riešenie. Priestor je pre potreby tanečných produkcií nevďačný, najmä vďaka scéne, ktorá má tvar kocky. Niektoré zahraničné produkcie zapadnú prachom, ale iné s nami v spomienkach zostanú navždy.

Open Air Gala Chorea v rámci medzinárodného tanečného festivalu Chorea, 2017,
Ján Ďurovčík,
foto: Viktor Hlavatovič

Úžasným zážitkom na aký sa nezabúda, bolo predstavenie Laleget Danza z Mexico city s Pendiente e False Cognate. Intímny duet Pendiente v podaní úžasného tanečníka Diega Vázqésa a jeho partnerky Faizah Grootens bol nádherným a intímnym vyobrazením vzťahu dvoch ľudí. Naplnená práca s metaforou, divadelnosť v každom momente, nápaditá práca s dvoma rekvizitami – šálkou a lavičkou meniacou sa na posteľ, v ktorej vzťah dvoch ľudí dokáže vyhorieť tak, ako znovu ožiť. Pendiente bol ukážkou toho, ako sa dá pracovať jednoducho a bez klišé. Bez zbytočností, s láskou, hĺbkou a skúsenosťou, s ktorou je možné sa stotožniť. Emócia podčiarknutá hlbokým a plastickým pohybom a dôkazom, že súčasný tanec je viac než len váľanie sa po zemi. Video TU…

Laleget Danza,
predstavenie v rámci medzinárodného tanečného festivalu Chorea, 2017,
foto: Viktor Hlavatovič

Laleget Danza,
predstavenie v rámci medzinárodného tanečného festivalu Chorea, 2017,
foto: Viktor Hlavatovič

One man show Diéga Vázques False Cognate na Chopinov Klavírny koncert f mol bol vrcholom večera a dych berúcim zážitkom, z divadla, logiky a pohybu. Opísať slovami výkon tanečníka a jeho schopnosť udržať napätie a pozornosť diváka, tak, že dýcha s ním je čosi, čo som naposledy zažila vďaka choreografii Anhelos y Tormentos od Dima Kirilova. Mať možnosť vidieť na živo Laleget Danza Mexico bol ďalším z extatických divadelných zážitkov, ktoré sú tak zriedkavé ako cenné. Video TU…

V prvý večer, 8. júna, sa predstavil súbor Ballet Finland, ktorého hlavných choreografom a umeleckým šéfom je tanečník Ville Valkonen. Choreografie Seven and Red light drowning mali diváci možnosť vidieť v dvoch častiach. Výnimočným zážitkom bohužiaľ nebola ani jedna. Ballet Finland sa ukázal ako súbor, ktorý je technický nevyrovnaný a stojí na dvoch ľuďoch. Prvá časť Seven sa vyznačovala siahodlhými nenaplnenými pasážami, ktoré vyvolávali dojem, akoby sa choreograf snažil „len“ naplniť minutáž. Druhá časť Red light Drawning dala atmosfére večera povestnú korunu v momente, kedy si tanečnice obuli špičky – resp. len tri zo štyroch. V tom momente sa rozdielna technická vyspelosť dostala do markantnej roviny. Pohyb by bez špičiek vynikol omnoho lepšie. V dôsledku koncentrácie sa na zmenu pohybového slovníka a obuvi stratila celá časť voľnosť a prestala dýchať. Prácu dolných končatín zachraňoval Ballet Finland skutočne krásnym pohybom v hornej časti tela a rukami, ktoré boli mimoriadne esteticky príťažlivé a plastické. Video TU…

Ballet Finland,
predstavenie v rámci medzinárodného tanečného festivalu Chorea, 2017,
foto: Viktor Hlavatovič

 

Chorvátske národné divadlo Split s predstavením  5 DO 12 v choreografii Igora Kirova predviedlo síce slušnú, ale zato prázdnu gymnastiku. Nezmyselná choreografia o tanci pre tanec, ktorú súbor nezvládol pretaviť do zaujímavejšej podoby bola veľmi vyčerpávajúca. Česť zopár sólovým partom a najmä pánom interpretom. Video TU…

Chorvátske národné divadlo Split,
predstavenie v rámci medzinárodného tanečného festivalu Chorea, 2017,
foto: Viktor Hlavatovič

Vrcholom festivalu bolo veľkolepé Gala, ktoré sa konalo pod holým nebom a predstavili sa na ňom slovenskí tanečníci a tanečnice, ktorí našli lepšie uplatnenie v popredných zahraničných súboroch než na domácej pôde. zo Stuttgard Ballet sólista Roman Novitzký, z holandského Het National Ballet prvý sólista Jozef Varga a z Makhailovsky Teatr demi sólistka Andrea Laššáková. Slovenských choreografov zastupovala Natália Horečná s duetom z baletu Fatalistic Visions Predominate / Tales Absurd v podaní sólistov z baletu Monte CarloMimozi KaikoAlvara Prieto. Poetický a krehký duet s jemným nádychom odcudzenia a irónie patril k najpozitívnejším zážitkom galaprogramu.

Open Air Gala Chorea v rámci medzinárodného tanečného festivalu Chorea, 2017,
Roman Novitzký,
foto: Viktor Hlavatovič

Roman Novitzký je od roku 2015 prvým sólistom Stuttgart Ballet. Bývalý sólista Slovenského národného divadla účinkoval aj mimo Európy a to v Japonsku, na Taiwane, či v Kanade. Na svojej súčasnej domácej scéne v Stuttgarte pôsobí od roku 2009. Na galakoncerte predviedol sólo Äffi v choreografii Marca Goeckeho – choreografa s atypickým (hoci bohatým) rukopisom. Marco Goecko a jeho pohybový slovník nemusí sadnúť každému a aj u bratislavského publika vyvolal rozpačité reakcie. Interpretácia Romana Novitzkého bola na veľmi vysokej úrovni a podarilo sa mu rozohrať pôsobivý pohybový koncert.

Radosť vystriedalo veľké sklamanie – Carmen Suite v podaní Andrei LaššákovejAdriana Blake Mitchela. Mitchel nedodržal choreografiu a osekal ju o všetku pompéznosť a technickú virtuozitu. Výkonu oboch sólistov chýbal náboj a bohužiaľ zostala len v rovine peknej gymnastiky. Vlažná Carmen bez akcentov, vášne, ohňa, či náznaku temperamentu veľmi zamrzela najmä v podaní tak disponovanej, nadanej a typologicky dokonalej tanečnice akou Andrea Laššáková nepochybne je. Snáď bude mať ešte možnosť predviesť sa na domácej pôde v lepšom svetle.

Open Air Gala Chorea v rámci medzinárodného tanečného festivalu Chorea, 2017,
Andrea Laššáková, Adrian Blake Mitchell,
foto: Viktor Hlavatovič

Z Viedenskej Štátnej opery pricestovali prvý sólisti Nina PolákováRoman Lazík, pár, ktorý sa právom predstavil ako posledné a vrcholné číslo večera. Duet Distant cries v choreografii Edwaarda Lianga bol vrcholom nielen interpretačného ale i choreografického umenia. Interpretácia oboch sólistov bola kombináciou skvelej techniky, emocionálnej hĺbky a zmyslu pre poetickosť, ktorou je tento duet nasiaknutý skrz naskrz. Nina Poláková je bývalou prvou sólistkou Baletu SND a vo Viedni pôsobí od roku 2005. Od roku 2011 je prvou sólistkou baletného súboru. Získala množstvo významných ocenení a hosťuje v krajinách po celom svete. Roman Lazík svoju tanečnú kariéru taktiež odštartoval v Balete SND, neskôr jeho kroky viedli do PACT Ballet, Israel Ballet, Bayerisches Staatsballett a od roku 2010 je prvým sólistom Wiener Staats ballett.

Open Air Gala Chorea v rámci medzinárodného tanečného festivalu Chorea, 2017,
Nina Poláková, Roman Lazík,
foto: Viktor Hlavatovič

Ambicióznemu novému festivalu určite treba držať palce do ďalších rokov. Každý pokus o spopularizovanie tanečného umenia je práve na Slovensku nevyhnutnosťou a zároveň činom, ktorý si vyžaduje veľkú dávku odvahy a odhodlania. Nultý ročník teda nemožno hodnotiť inak než pozitívne. Veľký kus práce a program, v ktorom si každý mal šancu nájsť niečo, čo ho zaujme a obohatí. Len tak ďalej.

Autor: Natália Jabůrková

Medzinárodný tanečný festival Chorea
8. – 11. júna 2017

Ballet Finland: Seven & Red Light Drowning

Choreografia: VilleValkonen
Hudba: Jean Sibelius, 7th Symphony, Gold Panda, Max Richter, Frederic Chopin
Kostýmy: Hanna Korjus, Ville Valkonen
Svetlá, videoprojekcie: Ville Valkonen, Eetu Lipponen
Účinkovali: Tiia Huuskonen, Alina Sakko, Inka Hulkko, Timo Korjus, Tuomas Hyvönen, Ville Valkonen

Národné divadlo Split: 5 to 12

Choreografia: Igor Kirov
Hudba: Kiril Džajkovski
Kostýmy: Aleksandar Noshpal
Scéna: Matija Kovač
Asistent choreografie: Mojca Majcen
Svetlá: Srđan Barbarić
Zvuk: Petar Ivanišević

Účinkovali: Irina Čaban Bilandžić, Leona Sivoš, Matea Milas, Korana Bilan,
Simona Caputo, Nikol Marčić, Katerina Kuznjecova, Romulus Dimache,Mihai Mezei,
Ivan Boiko, Mircea Munteanu, Askhatbek Yusupuhanov, Artjom Žusov, Aleksandar Korijakovski

Laleget Danza z Mexico city: Pendiente e False Cognate

Choreografia a interpretácia: Diego Vázques a Faizah Grootens
Hudba: Raul Maduro, Fréderic Chopin – klavírny koncert f mol

Galakoncert Open Air Gala Chorea

Mimoza Kaiko a Alvaro Prieto (Ballet Monte Carlo)
Pas de deux Fatalistic Visions Predominate / Tales Absurd
choreografia: Natália Horečná
hudba: Max Richter, Ólafur Arnalds)

Roman Novitzký (Stuttgart Ballet)
Äffi
choreografia: Marco Goecke
hudba: Johny Cash

Andrea Laššáková, Adrian Blake Mitchell (Mikhailovsky Theatre St. Petersburg)
Pas de deux z Carmen suite
choreografia: Alberto Alonso
hudba: Rodion Shchedrin

Tuomas Hyvönen, Ville Valkonen (Ballet Finland)
Winter to Spring
choreografia: Ville Valkonen
hudba: Erik Tulinberg

Hazuki Tanase, Aaron Kok (Národné divadlo Split)
On the Edge
choreografia: Igor Kirov
hudba: Antonio Vivaldi

Jozef Varga, Laura Rosillo (Dutch National Ballet Amsterdam)
Duet Dances for Two
choreografia: Jozef Varga
hudba: Sergej Rachmaninov

Diego Vazquez, Faizah Grootens (Laleget Danza Mexiko City)
Pendiente (úryvok)
choreografia: Diego Vázquez, Faizah Grootens
hudba: Raul Maduro

Roman Lazík, Nina Poláková (Wiener Staatsballett)
Pas de deux Distant Cries
choreografia: Edwaard Liang, hudba: Tomaso Albinoni

www.chorea.sk

fotogaléria

 

email
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 16
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

Zanechajte komentár