Dnes je: piatok, 15. 12. 2017, meniny má: Ivica , zajtra: Albína

Choreografka Reona Sato o jej novom balete Dafnis a Chloé na javisku SND

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Novinkou v repertoári Baletu SND je inscenácia Dafnis a Chloé. Choreografkou a zároveň režisérkou nového prepisu diela o osudovej láske na námet mytologického príbehu je Reona Sato. Ravelove dielo hudobne naštudoval brazílsky dirigent Vinicius Kattah. Pre Reonu Sato je Dafnis a Chloé zároveň absolventským predstavením na Katedre tanečnej tvorby VŠMU. V rozhovore pre Opera Slovakia hovorí o jej ceste z Japonska do Európy, o svojej koncepcii nového baletu, o náročnosti inscenovania baletného diela ale aj o tom, v čom ju táto nová skúsenosť obohatila. Inscenáciu uviedlo SND v rámci spoločného operno-baletného večera spolu s Ravelovou jednoaktovou opernou komédiou Španielska hodinka 21. a 23. septembra 2017 v historickej budove SND.

Ste autorkou choreografie v novej inscenácii Ravelovho baletu Dafnis a Chloé na javisku SND. Je to vaša prvá autorská práca na našej prvej scéne?

S Baletom SND som ako autorka prvýkrát spolupracovala na tvorbe choreografií do prezentačného 360° 3D videa v rámci kampane Zaži vášeň, kde som vychádzala z neoklasiky, obohatenej o prvky z iných moderných tanečných techník. Vychádzala som z neho aj pri tvorbe môjho prvého baletného predstavenia Dafnis a Chloé, ktoré je vlastne zároveň záverečnou prácou na Katedre tanečnej tvorby Vysokej školy múzických umení.

Ako ste sa dostali k choreografii?

Tanec ma baví už od detstva, vždy som nielen tancovala, ale aj premýšľala nad choreografiami. Prvý impulz zaoberať sa choreografiou profesionálne mi dala kolegyňa z divadla, ktorá sa prihlásila na baletnú súťaž a poprosila ma, či by som jej nepomohla s choreografiou. Vytvorila som pre ňu súťažnú choreografiu, tú videl na súťaži vtedajší riaditeľ Baletu SND Mário Radačovský a zapáčila sa mu. V tom období som sa rozhodla študovať na Tanečnej fakulte VŠMU a v tomto roku absolvujem.

M. Ravel, R. Sato: Dafnis a Chloé, Balet SND, skúška baletu,
Reona Sato,
foto: Peter Brenkus

M. Ravel, R. Sato: Dafnis a Chloé, Balet SND, skúška baletu,
Jean-Michel Reuter, Reona Sato, Valéria Stašková,
foto: Peter Brenkus

Pochádzate z Osaky v Japonku. Aká bola vaša cesta do Európy a na Slovensko?

Ako som už spomínala, tancu sa venujem od detstva. Balet som sa rozhodla študovať v Európe na Vaganovej baletnej akadémii v Petrohrade a následne po ukončení štúdia som sa musela rozhodnúť, čo ďalej. Moji spolužiaci sa rozbehli do rôznych kútov sveta, viacerí odišli do Ameriky, ale ja som si Európu obľúbila a tak som sa rozhodla zostať tu. Prišla som na konkurz do Baletu SND, kde ma prijali a kde pôsobím od roku 2004 – najskôr ako demi sólistka, neskôr ako sólistka baletu.

Prezraďte našim čitateľom, čo všetko zahŕňa tvorba baletného predstavenia?

Na začiatku celého procesu je veľmi dôležité zoznámiť sa s dielom, jeho obsahom, hudbou a objavovať jeho filozofiu. Následne sa začnú vynárať rôzne koncepcie, prebiehajú dialógy s dramaturgom a vedením súboru a vytvorí sa obsadenie predstavenia. Keď má choreograf predstavu koncepcie diela a obsadenie, začne pracovať na tvorbe choreografie. Samozrejme paralelne prichádza na rad práca na kostýmoch, scéne a ďalší náročný proces samotnej prípravy diela v skúšobni už aj s ľudskými emóciami v rámci tvorivého procesu. Pripravujú sa sóla, tanečné zbory a v tejto inscenácii máme dokonca aj operný zbor, ktorý má v našom príbehu silnú dramatickú funkciu.

Mám veľkú výhodu, že som členkou Baletu SND a tak som poznala ľudí, ich štýl, povahu a pod. Svoje choreografie tvorím na základe svojich pocitov a poznania svojich fyzických limitov, ktoré sa následne snažím prispôsobiť potenciálu a danostiam tanečných interpretov. Celý skúšobný proces je vlastne hľadaním kompromisov medzi tvorcom a interpretmi. Choreograf a zároveň aj režisér musí vnímať viaceré roviny. Nielen choreografiu ako takú, ale prostredníctvom nej vytvárať charaktery, vzťahy, situácie… Pripravovať novú inscenáciu počas prevádzky divadla je veľmi náročné, pretože tanečníci súčasne pracujú na postavách a charaktere iných inscenácií a pod., čím sa zvyšuje časová náročnosť prípravy. Tvorcovia a tanečníci sú tak až do premiéry pod veľkým tlakom.

M. Ravel, R. Sato: Dafnis a Chloé, Balet SND, 2017,
foto: Peter Brenkus

M. Ravel, R. Sato: Dafnis a Chloé, Balet SND, 2017,
Juraj Žilinčár (Dafnis), Valéria Stašková (Chloé),
foto: Peter Brenkus

O čom je váš príbeh Dafnis a Chloé?

Je to príbeh čistej lásky, ktorá sa počas života vyvíja a v príbehu pozorujeme jej rôzne druhy či už je to láska kamarátska, láska v čase dospievania alebo celoživotná partnerská láska. Toto sa vinie mytologickým príbehom Dafnisa a Chloé, ale aj tým našim. Rozdiel je v čase, priestore a okolnostiach pri vzniku a vývine lásky medzi nimi. V mytologickom príbehu dominuje motív erotiky, náš príbeh je viac o láske, o komunikácii, resp. o neschopnosti komunikovať. Dafnisa a Chloé sme preniesli do dnešného prostredia – sú kamarátmi, neskôr spolužiakmi a končia ako dospelí ľudia v pracovnom prostredí. Ich vzťah sa vyvíja od nevinnej detskej lásky, cez prvé sklamania, žiarlivosť až po poznávanie reálneho života dospelých. Ich láska nakoniec odolá všetkým prekážkam. V príbehu vykresľujem rôzne medziľudské, aj osobnejšie vzťahy, ktoré sú narúšané ambíciami, karierizmom, manipuláciou, túžbou po moci atď. V troch životných etapách môžeme sledovať správanie, vnímanie priorít a lásky Dafnisa a Chloé, s ktorým sa môže stotožniť každý z nás.

Vizuálne sa príbeh odráža v kostýmoch, ktoré sme spolu s výtvarníčkou Karolínou Kamenskou menili aj farebne – od detských farebných šiat až po šedé oblečenie dospelých. Na svetelnom dizajne som spolupracovala s mojim kolegom zo SND – Michalom Preisom, ktorý sa ako svetelný dizajnér podieľal na viacerých mojich školských choreografiách a aj v tejto inscenácii chceme svetlom vyjadriť mnohé emócie, či situácie. Scénografickým prvkom je kocka, je symbolom, ktorý nás sprevádza všetkými tromi obdobiami – kocka ako hračka, učebná pomôcka či kocka ako pracovný nástroj.

Zámerne som posunula dielo do súčasnosti, aby som ukázala na neschopnosť komunikácie, na fakt, že dnes sú ľudia schopní rozísť sa aj prostredníctvom jedinej SMS-ky, bez potreby komunikovať či zabojovať jeden o druhého.

M. Ravel, R. Sato: Dafnis a Chloé, Balet SND, 2017,
Jean – Michel Reuter (Dafnis), Sumire Shojima (Chloé),
foto: Peter Brenkus

Bola Ravelova hudba silným inšpiračným zdrojom, alebo ste vychádzali skôr z príbehu?

Hudba bola pre mňa obrovskou výzvou a naozaj tvrdým orieškom. Viac som sa inšpirovala príbehom, ale hudba ma viedla pri tvorbe pohybového materiálu, snažila som sa z nej pretlmočiť do pohybu to najpodstatnejšie. Bolo to náročné, keďže Ravelova hudba je nepravidelná, ale na druhej strane je to nadčasová a svieža hudba, takže sa k nej hodí súčasnejší tanečný štýl.

Ako ste sa ho rozhodli zinscenovať, aká je vaša koncepcia?

Moja koncepcia sa odvíjala od objednávky divadla, ktoré požadovalo dielo zinscenovať v modernej verzii a keďže je to moje absolventské predstavenie, VŠMU zasa požadovala, aby som zachovala Ravelovu hudbu bez akýchkoľvek škrtov a úprav. Voľnosť som mala vo vytvorení vlastného príbehu, vlastného libreta a, samozrejme, choreografie. Napriek tomu, že som nerobila pôvodnú mytologickú verziu, bolo pre mňa dôležité zoznámiť sa s ňou a na základe nej vytvoriť moju finálnu koncepciu, nájsť prieniky a podobne.

M. Ravel, R. Sato: Dafnis a Chloé, Balet SND, 2017,
foto: Peter Brenkus

M. Ravel, R. Sato: Dafnis a Chloé, Balet SND, 2017,
foto: Peter Brenkus

Ako hodnotíte skúšobný proces vašej prvej baletnej réžie?

Napriek tomu, že absolvujem na vysokej škole a stále aktívne tancujem, prax tvorcu v reálnom priestore na profesionálnej baletnej scéne mi otvoril celkom nový rozmer pohľadu na baletné inscenácie. Tvorca pracuje s nepredvídateľnými ľudskými emóciami a celé interpretačné umenie je z veľkej časti o emóciách v danom okamihu. Škola aj tanečná prax tomu pomôžu, ostatné sa musí tvorca naučiť sám. Aj moja predstava o inscenácii sa vyvíjala v rámci tvorivého procesu. Niečoho som sa vzdala sama od seba, iné som dotvorila, prišli nové impulzy od interpretov a pod. Na skúšky som chodila vždy pripravená, zvyšok som ponechala na tvorivý proces. Išla som do toho s tým, že verím profesionalite svojich kolegov a inscenačného tímu. Ako tanečnica viem, že každý jeden výkon nie je konečný, vždy sa dá posunúť niekam inam a je priestor pre vylepšenie. Chcelo by to viac času, avšak každý javiskový tvar v divadle musí dostať finálnu podobu, ktorá sa musí v interpretoch usadiť, musia jej uveriť, aby ju následne mohli verne odohrať. V mojej prvej inscenácii som si mnohé, čo sme sa učili na škole, skonfrontovala, a spoznala som aj veci, ktoré sme sa tam naučiť nemohli. Tieto situácie ani nikto naučiť nedokáže, iba škola života v náročnej divadelnej prevádzke… a tam patria aj prebdené noci (smiech).

Aké máte plány do budúcnosti? Radi by ste sa venovali tancu alebo choreografii?

Chcela by som aj naďalej tancovať, pokiaľ to bude možné, ale ak prídu príležitosti vytvárať choreografiu, mám ambíciu sa im profesionálne venovať.

Ďakujem za rohovor

Pripravil: Ľudovít Vongrej

Reona Sato

Reona Sato, choreografka, tanečnica

Absolvovala Vaganovu baletnú akadémiu v Petrohrade pod vedením Mariny Vasilievy, Iriny Sidnikovej a Natálie Duzinskej (1999 – 2001). Od roku 2004 je členkou a od roku 2010 sólistkou Baletu SND. Je študentkou KTT VŠMU, odboru choreografia baletu. Stvárnila mnohé titulné a sólové postavy klasického a neoklasického repertoáru: Labutie jazero (Pas de trois), Bajadéra (Pas de trois), Korzár (Odaliska), Spiaca krásavica (Briliant, Sólo víla), Sen noci svätojánskej (Kvet hrášku), Ivan Hrozný (Starická), Serenáda (Ruské dievča) a Štyri ročné obdobia (Jar – sólo dáma), Nižinskij (Pavlova), Slovenské tance (Matka), Romeo a Júlia (Duša) atď. Z moderného repertoáru sa predstavila v choreografiách Mária Radačovského – Everest, 68, Warhol, Zmena; Lukáša Timuláka – Real Time; Jiřího Kyliána – Un ballo, Šesť tancov, Paula Lightfoota – Susto, Jána Ševčíka – Povolať!, Igora Holováča – Anjeli nad mestom a Yaroslava Ivanenka – Narodeniny. S Baletom Slovenského národného divadla absolvovala zájazdy v Taliansku, vo Francúzsku, v Číne, Rakúsku, Maďarsku a Českej republike. Zúčastnila sa na viacerých baletných súťažiach:

2002 Národná baletná súťaž mladých v Nagoji, Japonsko – prvá cena
2002 Medzinárodná baletná súťaž vo Varne, Bulharsko – semifinalistka
2003 Národná baletná súťaž v Tokiu, Japonsko – tretia cena
2004 Medzinárodná baletná súťaž vo Viedni, Rakúsko – tretia cena

Je autorkou niekoľkých choreografických diel, ktoré uviedla v rámci projektu Choreografický ateliér (Position) a Večerov tanečného umenia VŠMU a Baletu SND (Sulitude, Shade of the doubt, Fureru). Choreograficky a tanečne spolupracovala na monodráme Havran v réžii Maje Hriešik na festivale Mélos-Étos roku 2015, o ktorej sme písali TU…

fotogaléria

Táto prezentácia vyžaduje JavaScript.

email

About Author

Ľudovít Vongrej

Leave A Reply