Dnes je: streda, 24. 1. 2018, meniny má: Timotej, zajtra: Gejza

Delikátny hudobný zážitok z Chamber orchestra Vienna – Berlin a Rudolfa Buchbindera

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Gesamtkunstwerk s. r.o. organizuje aj v sezóne 2017/2018 abonentný cyklus koncertov, atraktívny vynikajúcou umeleckou ponukou. Aj v sobotu 9. 12. 2017 bola preplnená Koncertná sieň Slovenskej filharmónie svedkom jedinečného zážitku. Na pódiu účinkovala sedemnásťčlenná zostava exkluzívneho „Chamber orchestra Vienna – Berlin“ (v nemeckom jazyku „Kammerorchester Wien – Berlin“) s rakúskym klaviristom Rudolfom Buchbinderom.

Členmi komorného orchestra, zostaveného zo sláčikov, dvoch hobojov a dvoch lesných rohov, sú vynikajúci hráči z orchestrov Viedenskí filharmonici a Berlínski filharmonici. Koncertným majstrom je 56-ročný Rainer Honeck – od r. 1992 koncertný majster Viedenských filharmonikov (tú istú funkciu zastáva aj v Orchestri Viedenskej štátnej opery). O jeho husľovom umení svedčí jeho postavenie v pozícii koncertného majstra, ale aj viacero vydaných CD, tiež zakladajúce postavenie niekoľkých komorných ensemblov (o. i. Wiener Virtuosen a Wiener Streichersolisten), dirigentské pôsobenie v zahraničí a intenzívne pestovanie komornej hudby. To, že hrá na husliach Stradivariho z r. 1709, iba podčiarkuje dôveru v jeho majstrovstvo (husle mu zapožičala Rakúska národná banka) – a hlavne výsledný zvuk, ktorý určuje muzikantský „zamat“ v hre celého telesa.

Chamber Orchestra Vienna – Berlin, Rainer Honeck, koncertný majster,
koncert abonentného cyklu spoločnosti Gesamtkunstwerk, 2017,
foto: Robert Tappert

Ak sa v poučenom texte bulletinu o. i. píše, že „vláčnej elegancii a noblese Viedenčanov konkuruje energická a vášnivá hra Berlínčanov, hodvábnemu zvuku sláčikov zasa sólistická brilancia dychov“, pravdou je, že syntéza týchto znakov – v rámci stredoeurópskej tradície muzicírovania a stáročného pestovania kultúry hudby vo Viedni i Berlíne – vytvorila takú jednotu, akoby na pódiu nehrali dve celkom odlišné orchestrálne sekcie (sláčiky a dychy), ale „prúdil“ ku nám jednotný zvuk HUDBY. Nebolo to azda prevahou sláčikov, ale celistvosťou výsledného vyladeného zvuku, disciplínou a citlivosťou zástupcov oboch skupín hráčov, ktorí nielen hrajú, ale sa vzájomne aj počúvajú, sú priam sólisticky vycibrení do takej štýlovej jednoty a mäkkosti, virtuozity a dialógu, aký možno málokedy počuť na filharmonickom pódiu. Obdivuhodné je aj osobné zanietenie a evidentná radosť, s ktorou hrajú a sledujú „svojho“ koncertného majstra v najjemnejšom pohybe a pokyne.

Viedenskí filharmonici a Berlínski filharmonici sú vo svojich základných zostavách telesami konkurenčného renomé, no v Chamber Orchestra Vienna – Berlin tvoria jednotu, ktorá – bez dirigenta, len pod autoritou  Rainera Honecka (a tiež nám dobre známeho legendárneho klaviristu Rudolfa Buchbindera počas predvedenia dvoch klavírnych koncertov) priniesla poslucháčom delikátny hudobný zážitok. Ten rušilo spočiatku len „nóbl obecenstvo“, ktoré vstupovalo do jednotlivých častí symfónie potleskom.

Rudolf Buchbinder, Chamber Orchestra Vienna – Berlin,
koncert abonentného cyklu spoločnosti Gesamtkunstwerk, 2017,
foto: Robert Tappert

Na koncerte zazneli dve Mozartove symfónie a dva klavírne koncerty – jeden od Haydna a druhý od Mozarta. Na úvod to bola Symfónia č. 10 G dur KV 74 od mladého Wolfganga Amadea Mozarta (1756 – 1791). Je to dielo iba 14-ročného(!) skladateľa, pričom ho naplnil už nezameniteľným rukopisom, sebe vlastnou rokokovou nonšalantnosťou, brilantnosťou (v záverečnom Allegro) a eleganciou v pomalom Andante. Celkom 41 symfónií v súpise Mozartových diel (nehovoriac o 22 operách, početných sólových koncertoch, komorných dielach, omšiach, Rekviem, oratóriách, svetských a cirkevných kantátach, vyše dvadsiatich sláčikových kvartetách…) je svedectvom obrovského tvorivého vypätia tohto, už v mladosti „zázračného dieťaťa“ – a v dospelosti súbežne klavírneho virtuóza a kompozičného génia. Prvé sinfonie v talianskom štýle začal písať ešte v chlapčenského veku, keď s otcom absolvoval 4-ročné koncertné turné. Symfónia č. 10 G dur vznikla počas jeho ciest do Talianska, kde žal úspechy najmä ako klavirista. Tu sa však priúčal aj lahodnosti a spevnosti tamojšej hudobnej tradície. Do rodného Salzburgu sa vrátil nielen ako Rytier zlatej ostrohy a člen filharmonických akadémií vo Verone a Bologni, ale aj autor početných opusov a desiatich symfónií. Na záver koncertu zaznela od Mozarta ešte jeho jedna Symfónia A dur, KV 201, skomponovaná r. 1774 v Salzburgu. Patrí k najkrajším dielam mladého, 18-ročného Mozarta. V nej sa prehĺbila skladateľova kontrapunktická práca i samostatné vstupy dychových nástrojov, mimoriadna gracióznosť Menuettu a v rámci už štvorčasťovej formy symfónie pozoruhodne vypracované dialógy medzi nástrojovými skupinami a hornými i dolnými hlasmi (nádherne zneli napríklad dva virtuózne zladené violončelá  a  kontrabas).

Rudolf Buchbinder, ktorého majstrovskú hru v Bratislave dobre poznáme z jeho vystúpení na pódiu Slovenskej filharmónie, oslávil sezóne 2016/2017 svoje sedemdesiatiny. Má za sebou vyše päťdesiat rokov koncertnej činnosti po celom svete. Je čestným členom Viedenských filharmonikov a Israel Philharmonic Orchestra. Je tiež Artist in Residence pri Symfonickom orchestri Bavorského rozhlasu. Vo svojej jubilejnej životnej sezóne mal koncertné turné s Viedenskými filharmonikmi, Berlínskymi filharmonikmi a so Sächsische Staatskapelle Dresden. Tento majster klavírnej hry (zvlášť znalec Beethovena a Mozarta) uviedol viac než 50-krát cyklus 32 klavírnych sonát L. v. Beethovena a na CD najnovšie nahral všetky Mozartove klavírne koncerty! Je známy tým, že nehrá podľa prvoradej virtuozity, ktorú preferujú mnohí sólisti, ale doslova skúma pramene sonát a koncertov – vlastniac  početné pôvodné vydania partitúr koncertov a notových materiálov sonát Beethovena i Mozarta, aby ich porovnával a dopátral sa ich ideálneho znenia.

Rudolf Buchbinder, Chamber Orchestra Vienna – Berlin,
koncert abonentného cyklu spoločnosti Gesamtkunstwerk, 2017,
foto: Robert Tappert

V jeho podaní najprv zaznel Klavírny koncert č. 9 Es dur KV 271 „Jenamy“ – ktorý má pomenovanie podľa pianistky Louise Victorie Jenamy. Tá sa v Salzburgu zastavila po ceste z Viedne do Paríža a Mozart jej napísal koncert, v ktorom však viac než na virtuozitu pôvabnej klaviristky dbal na svoje klavírne majstrovstvo. Každá časť tohto koncertu je ozdobená „malou“, no náročnou kadenciou, pričom od vstupu je koncert „pretrilkovaný“ a ozdobený mnohými perlivými ozdobami a behmi po klaviatúre i preberaním tém z pravej do ľavej ruky (bez preferovania akordickej hry). Je to neustále vlnenie sviežej, kde-tu priam romantickej hudby s krásnymi, kratšími, no početnými motívmi (najmä v kadencii 1. časti), pričom pod sólovým nástrojom prúdi orchester v ušľachtilej podpore sólistu.

Mozart i Haydn by sa určite potešili, keby počuli celý koncert, ktorý po prestávke pokračoval Klavírnym koncertom č. 11 D dur Hob. XVIII:11 od Josepha Haydna (1732 – 1809). Tento veľký skladateľ bol údajne iba priemerným klaviristom, a tak svoje klavírne koncerty považoval skôr za „zábavný artikel“ rokokovej zábavy. V prípade Koncertu č. 11 D dur ide o najčastejšie hraný klavírny koncert, ktorý pôsobí jednak melodickou invenciou a tiež prepracovanosťou tém. Haydn ho určil „pre čembalo alebo fortepiano“. Čembalo má obmedzenú dynamiku v modelovaní výrazu, fortepiano – hlavne v 1. časti koncertu (Vivace) ho – v dynamickej zdržanlivosti tiež kopíruje. No v ďalších častiach (zvlášť v strednej – Un poco adagio) je skrytá nielen invenčnosť, ale aj zádumčivosť a lyrika. Najznámejšou, najefektnejšou časťou je záverečná 3. časť s názvom Rondo allUngarese. Vyznačuje sa obmieňanou hlavnou témou, ku ktorej sa pripája „uhorsko-turecký“ motív s prírazom. (U nás spopularizoval túto hudbu vo svojej úprave Marián Varga so skupinou Collegium Musicum). Samozrejme, že práve 3. časťou R. Buchbinder vygradoval úspech celej svojej hry. Tá však bola v oboch koncertoch nielen perlivá, ale aj jedinečne pedalizovaná tak, aby vynikli všetky motívy a striedajúce sa tóniny – bez zlievania či prelínania: tak, ako to vyžaduje klasická štýlová hra. Bol to celkový pôžitok a v Haydnovej záverečnej hudbe pre obecenstvo chutný hudobný „zákusok“. Buchbinder od nástroja dával jemné pokyny a nástupy sprevádzajúcemu orchestru, ktorý hral v sprievode noblesne, s akcentom vo chvíľach, kedy mu skladateľ a klavírne sólo dovolili prejaviť samostatnú funkciu.

Chamber Orchestra Vienna – Berlin,
koncert abonentného cyklu spoločnosti Gesamtkunstwerk, 2017,
foto: Robert Tappert

„Páni muzikanti“ z Viedne i Berlína pridali na záver ešte dva prídavky: po krátkej serenáde to bola typická šarmantná polka z dielne Johanna Straussa.

Záverom tohto koncertného zážitku zopakujem a zdôrazním: bol to koncert, v ktorom bola stále prítomná zvuková jednota, ušľachtilosť interpretácie, viedenská mäkkosť sláčikov, precíznosť a zladenosť štyroch dychových hráčov – bez anulovania živej a sviežej hudobnej prítomnosti. Pre poslucháčov bol večer s Chamber Orchestra Vienna – Berlin vysokou školou klasického štýlu, zrodeného a podnes neopakovateľne pestovaného v srdci Európy.

Autor: Terézia Ursínyová

písané z koncertu 9. 12. 2017

Koncert abonentného cyklu spoločnosti Gesamtkunstwerk
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie

Chamber Orchestra Vienna – Berlin
Rudolf Buchbinder, dirigent, klavír

W. A. Mozart: Symfónia č.10 G dur KV 74
W. A. Mozart: Klavírny koncert č. 9 Es dur KV 271 „Jenamy“
J. Haydn: Klavírny koncert č. 11 D dur Hob. XVIII:11
W. A. Mozart: Symfónia č. 29 A dur KV 201

www.gesamtkunstwerk.eu

email
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľaj tento článok:
  •  
  •  
  • 1
  •  

O autorovi

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár