Dnes je: streda, 24. 1. 2018, meniny má: Timotej, zajtra: Gejza

,,Deťom včerajška, dneška a zajtrajška“, alebo ako zobraziť neviditeľné

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Bavorská štátna opera v Mníchove 3. apríla 2016 uviedla reprodukciu predstavenia Für die Kinder von gestern, heute und morgen k otvoreniu výročného festivalu BalettFestwoche. Je to prvý raz, čo inscenáciu Piny Bausch uviedol iný súbor ako ten, ktorý viedla svetoznáma choreografka vo vlastnom divadle Wuppertal. Pôvodná inscenácia mala premiéru v roku 2002. O jej nové naštudovanie sa pričinili dlhoroční členovia pôvodného súboru Ruth Amarante, Daphnis Kokkinos a Azusa Seyama. Zaujímalo ma, nakoľko sa podarí choreografom sprostredkovať spôsob práce Piny Bausch a preniesť na scénu emočnú silu okamihu, ktorá bola kľúčovou charakteristikou jej predstavení.

Pina Bausch (1940 – 2009) bola jednou z prelomových choreografov tohto storočia. Prvý raz som sa s jej menom stretla v úplne inom kontexte. Jednu zo scén z jej baletu Café Müller si požičal Pedro Almodovar do filmu Habla con ella (Hovor s ňou). V hľadisku sedí muž a žena. Pozerajú na javisko a mužovi začnú stekať po lícach slzy. Znie „O, let me weep“ z Purcellovej masque „Fairy queen“. Na javisku vidíme kaviareň, dve kostnaté ženy v zrelom veku, ktoré sa bezprízorne hýbu ako duchovia len v nočných košeliach, narážajú do stien a neskôr prenasledujú muža, ktorý vstúpil do kaviarne a snaží sa im uniknúť. Toto nevyzerá ako tradičný ruský balet s dokonalými mladými telami a perfektne synchronizovaným pohybom. No miera emócie, ktorú dokázali dostať do pohybu, mala rýchlu spätnú väzbu asi u každého diváka.

Für die Kinder von gestern, heute und morgen, Balet Bavorskej štátnej opery, 2016, foto: Wilfried Hösl

Für die Kinder von gestern, heute und morgen,
Balet Bavorskej štátnej opery, 2016,
foto: Wilfried Hösl

Je zrejme výzvou pre každého choreografa reprodukovať predstavenia Piny Bausch. Charakteristikou jej umeleckej reči nie je tektonika predstavenia, ani dramatická výstavba, ale precízne zachytenie emócie momentu cez pohyb. Aj predstavenie „Für die Kinder von gestern, heute und morgen“ bolo skôr defilé scén, ako vyvíjajúci sa príbeh s dramatickým vrcholom. Čistá scéna v bielej farbe, predstavovala ohraničený priestor s otvárateľnými bočnými stenami, aj zadný plán bol riešený iba ako stena s posúvateľnými dverami s plexisklom, na ktoré v jednej zo scén tanečníčky kreslili srdce. Tento moment priniesol aj kus situačnej komiky, jedna kreslila symbol srdca prestreleného šípom, druhá srdce v podobe ľudského orgánu. Toto vyjadrenie tiež poukázalo na rôzne kontexty vnímania jedného subjektu, čo je tak príznačné pre choreografku. Jednoduchosť scény poskytla priestor na úplnú koncentráciu na moment. Napätie v svaloch dokonale interpretovalo silu emócie. Úplne priezračne sa dal tento moment rozoznať v časti, kde sa na scéne ocitli len dvaja tanečníci – muž a žena, ona nehybne ležiaca na zemi, on na diaľku ovládajúc pohyb jej tela pohybom prsta po podlahe. Akoby medzi prstom tanečníka a partnerkinym telom existovala neviditeľná energia, ktorá je aktivovaná jeho pohybom a následne spôsobuje jej pohybovú reakciu. Táto hra s „neviditeľným“ je na baletoch Piny Bausch to, čo spôsobuje zimomriavky.

Für die Kinder von gestern, heute und morgen, Balet Bavorskej štátnej opery, 2016, foto: Wilfried Hösl

Für die Kinder von gestern, heute und morgen,
Balet Bavorskej štátnej opery, 2016,
foto: Wilfried Hösl

Tanečníci nie sú len figúry dokonale sa pohybujúce vo vzduchoprázdne. Naopak sú súčasťou jedného priestoru naplneného živou hmotou. Táto, hoci neviditeľná hmota, umožňuje prenos emotívnej energie, chvenia, aj keď takmer nebadateľného, a práve to spôsobuje kompaktnosť celého telesa. Nie je to naučený reprodukovaný rytmus, do ktorého tanečníci napasujú svoje pohyby, ale práca s reálne vznikajúcou energiou. Akcia a reakcia. Absolútna prítomnosť v danom momente. Majstrovstvo tejto práce, ktorú Pina Bausch dokonale ovládala je záludnosťou reprodukcie jej hotového baletu. Naučiť sa kroky a pohyb v priestore môže slúžiť ako cieľová línia, no to, čo by malo byť súčasťou celého študijného procesu je preskúmať, aká akcia vyústila do konkrétneho pohybu, keďže u Bausch ide evidentne o prácu zvnútra von, nie naopak. Bohužiaľ niekedy som mala pocit, že prve táto energia, ktorá dala zmysel tej ktorej pohybovej akcii, tu chýbala.

Bausch robí tanečné divadlo, nie scénický tanec. Zmyslom nie je tanec ako taký, pohyb je len najdôležitejší vyjadrovací prostriedok, a preto neváha postaviť tanečníkov do úlohy hercov, ktorí pracujú aj s textom. Zrazu si divák uvedomí, že tanečník má hlas a predstavenie sa okamžite poľudští a je oveľa bližšie a jednoduchšie identifikovať sa s jeho príbehom. A hoci bežnému divákovi skutočnosť, že používať reč na scéne je predmetom samostatného štúdia, nemusí hneď napadnúť, tanečníci v predstavení museli venovať práve tejto zložke určite značné množstvo času v príprave.

Für die Kinder von gestern, heute und morgen, Balet Bavorská štátna opera, 2016, foto: Wilfried Hösl

Für die Kinder von gestern, heute und morgen,
Balet Bavorská štátna opera, 2016,
foto: Wilfried Hösl

Z dramaturgického hľadiska predstavenie nemalo výrazné vrcholy. Možno aj to spôsobilo, že po prestávke sa už značná časť publika nevrátila na svoje miesta. Bohužiaľ v „scrollovacej“ dobe, keď sme naučení venovať nejakej informácii len niekoľko desiatok sekúnd, je ťažké udržať divácku pozornosť zameranú na predstavenie trvajúce dlhšie ako 60 minút (v tomto prípade predstavenie trvalo od 19:30 do 22:45 vrátane 30 minútovej prestávky), bez ohľadu na to, či ide o Pinu Bausch v prevedení špičkového tanečného súboru.

Bayerische Staatsoper je uznávanou scénou, ktorá udáva smer. Jej veľkosť a veľkoleposť môže byť niekedy tvrdým orieškom v prípade, že tvorcov zámer je vytvoriť intimitu predstavenia, ktorá bola práve v tomto predstavení jedným z nosných momentov. Udržanie tak krehkého napätia je balansovaním na veľmi tenkom povraze.

Autor: Dominika Doniga

recenzia z reprízy 10. mája 2016

Réžia a choreografia: Pina Bausch
Scéna: Peter Pabst
Naštudovanie: Ruth Amarante, Daphnis Kokkinos,Azusa Seyama

www.staatsoper.de

video

email
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľaj tento článok:
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

Zanechajte komentár