Dnes je: piatok, 20. 7. 2018, meniny má: Eliáš, Iľja, zajtra: Daniel

Dobroslav Orel – zakladateľ slovenskej hudobnej vedy na výstave Hudobného múzea

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Bratislava – Až do 9. júna 2017 potrvá výstava Dobroslav Orel – ČeskoSlovenský muzikológ, podrobne dokumentujúca život a dielo tohto významného kňaza a hudobného vedca, jedného z prvých riadnych profesorov (1919 – 1938) a rektorov (1931 – 1932) Univerzity Komenského, ktorú si môžete pozrieť v priestoroch Slovenského národného múzea – Hudobného múzea v Brämerovej kúrii na Žižkovej ulici 18 v Bratislave, vchod je cez výstavný pavilón Podhradie, Žižkova ul. 16.

V dňoch 9. a 10. novembra 2016 sa pri príležitosti 25. výročia existencie samostatného Hudobného múzea Slovenského národného múzea, ktoré vzniklo začiatkom roka 1991 odčlenením Hudobného oddelenia od Historického múzea SNM, uskutočnila muzikologická konferencia „Malé osobnosti veľkých dejín – veľké osobnosti malých dejín III, Príspevky k hudobnej regionalistike“. V rámci nej sa konalo aj sprístupnenie výstavy Dobroslav Orel – ČeskoSlovenský muzikológ, ktorá vznikla v spolupráci s Kabinetem hudební historie Etnologického ústavu Akademie věd České republiky. Autorkou a kurátorkou výstavy je Dr. Jana Vozková z Etnologického ústavu AV ČR a realizačným tím tvoria Edita Bugalová, Branislav Čavara, Lucia Fojtíková, Brigita Hradská, Peter Jantoščiak, Zlatica Kendrová, Anna Sláviková a Sylvia Urdová.

Dobroslav Orel – ČeskoSlovenský muzikológ,
výstava v priestoroch SNM – Hudobného múzea v Bratislave,
foto: Ľudovít Vongrej

Dobroslav Orel patril medzi viacerých českých intelektuálov, ktorí po vzniku prvej Česko-Slovenskej republiky významne prispeli k rozvoju slovenskej kultúry a výchove nasledujúcej generácie slovenských vedcov, umelcov a kultúrnych dejateľov. Narodil sa 15. decembra v Ronove nad Doubravou (okres Chrudim) v rodine učiteľa a príležitostného skladateľa Františka Orla. Pôvodne katolícky kňaz vysvätený roku 1894 po absolvovaní teológie v Hradci Králové neskôr na Karlo-Ferdinandovej univerzite (dnes Karlova univerzita) v Prahe vyštudoval muzikológiu a vedúcim jeho rigoróznej práce (1913) bol prof. Guido Adler (1855 – 1941), jeden zo zakladateľov modernej hudobnej vedy, priekopník novodobej systematickej muzikológie a zároveň jedna z najvýznamnejších osobností v celej histórii tohto vedného odboru. V počiatkoch svojej vedeckej kariéry sa Dobroslav Orel zaoberal najmä českou hymnológiou. Po vzniku Československej republiky ho vyslali na Slovensko do Bratislavy, kde mal pôvodne v spolupráci s Moravským Slovákom Dr. Aloisom Kolískom (1868 – 1931) založiť na novej Univerzite Komenského Teologickú fakultu. Na tento účel ho aj minister školstva vymenoval za profesora cirkevnej hudby (1919). Tento zámer sa nepodarilo uskutočniť a napokon sa stal profesorom cirkevnej hudobnej vedy na Katolíckej bohosloveckej fakulte v Bratislave (1919) a profesorom hudobnej vedy na Filozofickej fakulte UK (1921), kde vybudoval knižnicu a Seminár hudobnej vedy, ktorý viedol od roku 1922 ako riaditeľ. Tu vychoval prvú generáciu slovenských muzikológov – svojho nástupcu Konštantína Hudeca (1901 – 1952), Františka Zagibu (1912 ‑ 1977), od roku 1947 pedagóga na Viedenskej univerzite, a Zdenku Bokesovú (1911 – 1962), ako aj hudobných kritikov, napríklad Ivana Balla (1909 – 1977). Seminár v roku 1953 zmenil názov na Katedru muzikológie a vo svojej činnosti pokračuje až dodnes. V období pred Druhou svetovou vojnou Dobroslav Orel pôsobil aj vo funkciách rektora a prorektora UK ako aj dekana a prodekana Filozofickej fakulty UK a celkovo pomáhal pri zakladaní slovenského hudobného školstva.

Dobroslav Orel – ČeskoSlovenský muzikológ,
výstava v priestoroch SNM – Hudobného múzea v Bratislave,
Dobroslav Orel, Autor portrétu Josef A. Král, 1937. Olej, plátno, 98 cm x 95,55 cm,
foto: Ľudovít Vongrej

V rámci svojej vedeckej činnosti na Slovensku sa okrem evidencie slovenských hudobných prameňov zaoberal aj zberom a výskumom slovenských ľudových piesní. Významne sa zaslúžil o uvádzanie diel slovenských skladateľov na koncertoch, napríklad Štefana Fajnora (1844 – 1909), Milana Licharda (1853 – 1935), Mikuláša Schneidera-Trnavského (1881 – 1958) alebo Viliama Figuša-Bystrého (1875 – 1937). Veľmi mnoho urobil pre návrat najväčšieho slovenského romantického skladateľa Jána Levoslava Bellu (1843 – 1936) zo sedmohradskej Sibine na Slovensko. Výsledkom týchto snáh bola napokon premiéra opery Kováč Wieland na javisku SND (28. apríla 1926) v slovenskom preklade Vladimíra Roya (1885 – 1936), ako aj podnet na novú Bellovu národnú tvorbu, napríklad kantát Svadba Jánošíka na text Jána Bottu (1829 – 1881) a Divný zbojník na text Ondreja Bellu (1851 – 1903), zborov a piesní, ktoré znamenali jeho prihlásenie sa k ideám mladosti (Vladimír Godár).

Na výzvu Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska Dobroslav Orel založil v roku 1921 Akademické spevácke združenie, kde pôsobil aj ako zbormajster. Tento zbor okrem povinností na pôde UK (otvorenie Filozofickej fakulty UK, inaugurácia rektorov a iné slávnostné akcie) rozvíjal aj bohatú koncertnú činnosť a v súčasnosti pôsobí pod názvom Akademický spevácky zbor Tempus.

Medzi najvýznamnejšie publikácie Dobroslava Orla s väzbou na Slovensko patria najmä:

Ján Levoslav Bella. K 80. narozeninám nestora slovenské hudby. (Zborník Filozofickej fakulty UK, r. 2. č. 25, 1924)
Hudobný rozbor Bellovej opery Kováč Wieland (Bratislava, 1926)
František Liszt a Bratislava na základě nevydané korrespondence Fr. Liszta a kněžny Wittgensteinové (Zborník Filozofickej fakulty UK, r. 3. č. 36, 1925)
Vítězslav Novák a Slovensko (cyklus prednášok, 1928)
Hudební památky františkánské knihovny v Bratislavě (Zborník Filozofickej fakulty UK, r. 7. č. 59, 1930)
Hudební památky Slovenska (1931)
Štefan Fajnor, slovenský skladatel (Praha, 1935)

Po vzniku Slovenského štátu 14. marca 1939 musel podobne ako mnohí iní občania českej národnosti nedobrovoľne opustiť Slovensko. Umrel 18. februára 1942 na srdečný záchvat v Prahe a pochovaný je v rodnom kraji neďaleko svojho rodiska v rodinnej hrobke v obci Dolní Roveň (okres Pardubice).

Dobroslav Orel – ČeskoSlovenský muzikológ,
výstava v priestoroch SNM – Hudobného múzea v Bratislave,
foto: Ľudovít Vongrej

Dobroslav Orel – ČeskoSlovenský muzikológ,
výstava v priestoroch SNM – Hudobného múzea v Bratislave,
foto: Ľudovít Vongrej

Výstava Dobroslav Orel – ČeskoSlovenský muzikológ podrobne popisuje život a činnosť tohto významného kultúrneho dejateľa. Návštevníci si môžu pozrieť originály a kópie fotografií, listov, úradných listín, programov koncertov, exempláre publikačnej činnosti ako aj redigovaných hudobných diel a pamiatok, ktoré poskytli Národní muzeum – Muzeum české hudby, Muzeum východních Čech v Hradci Králové, Archív Univerzity Komenského v Bratislave, Universtätsbibliothek Wien, Knižnica SNM a Jakub Michl. Okrem toho sú vo výstavných priestoroch umiestnené ukážky klávesových nástrojov z konca 19. storočia a prvej polovice 20. storočia zo zbierok Hudobného múzea ako ilustrácia obdobia života Dobroslava Orla.

Z histórie Hudobného múzea SNM

V roku 1965 vzniklo prvé špecializované hudobno-dokumentačné pracovisko na Slovensku Hudobné oddelenie Historického ústavu Slovenského národného múzea, predovšetkým zásluhou Jozefa Vlachoviča a Pavla Poláka. Hudobné oddelenie sa neskôr vyčlenilo a v roku 1991 sa v rámci Slovenského národného múzea zriadilo samostatné Hudobné múzeum.

Hudobné múzeum v Bratislave,
foto: Hudobné múzeum

Počiatky jeho činnosti však siahajú pred rok 1965. Odborný pracovník Slovenského múzea v Bratislave, prof. Juraj Šimko-Juhás, zozbieral v rokoch 1953-1958 viacero hudobných nástrojov a hudobnín, ktoré sa stali vzácnym inventárom budúceho hudobného múzea a plánoval vytvoriť Slovenské hudobné múzeum v Kaštieli v Dolnej Krupej. Napriek tomu, že sa mu vtedy projekt nepodarilo zrealizovať, možno ho považovať za jedného zo zakladateľov múzea. V roku 1978 bol kaštieľ otvorený pre potreby Domova slovenských skladateľov a nakoniec sa od 2003 stal súčasťou SNM –  Hudobného múzea.

Za obdobie od vzniku Hudobného oddelenia odborní pracovníci múzea získali mnohé pozoruhodné zbierky. Do formovania činnosti pracoviska sa zapísali najmä muzikológovia Ľuba Ballová (v rokoch 1965 1990), Ivan Mačák (1965 – 2002), Vladimír Čížik (1966 – 1991), Darina Múdra (1966 – 1989), Viola Fedorová-Švantnerová (1977 – 1992), Alexandra Tauberová (1978 – 2001), Judita Frešová (1981 – 1990), Danica Štilichová (od 1983), Jana Kalinayová-Bartová (1988 – 2002) a ďalší.

K významným prezentačným aktivitám Hudobného múzea za uplynulé obdobie patrili expozície: Hudobné nástroje na Slovensku (1975 – 1986, I. Mačák), Osobnosti európskej hudby a Slovensko (1979 – 1992, V. Švantnerová), Ludwig van Beethoven a Slovensko (1992 – 2004, Ľ. Ballová), Dedičstvo hudobných nástrojov (1995 – 2003, I. Mačák). Výstavy venované osobnostiam hudobnej kultúry so vzťahom k Slovensku autorsky pripravili V. Čížik (B. Bartók, 1969; L. Janáček, 1980), A. Tauberová (F. Liszt, 1986). Viacero výstav orientovaných na prezentáciu hudobných nástrojov priebežne realizoval I. Mačák, ktorý vybudoval pozoruhodnú zbierku hudobných nástrojov s mimoriadnym zastúpením tradičných ľudových nástrojov.

Počas 80. rokov 20. storočia sa v areáli Kaštieľa v Dolnej Krupej rozšírením priestorov niekdajšej barokovej oranžérie vybudoval depozitár, kde sa sústredila zbierka hudobných nástrojov. Medzi ďalšie významné výstavné projekty po osamostatnení múzea v 90. rokoch 20. storočia sa radia: Poklady hudobnej minulosti (J. Kalinayová-Bartová, 1996) a Dvojportrét – E. Suchoň (D. Štilichová, 1998). V prvom desaťročí nového tisícročia prešlo múzeum viacerými zmenami. Do svojej správy prevzalo celý areál niekdajšieho dolnokrupského panstva vrátane budovy kaštieľa (2003). Pôvodné bratislavské pracovisko situované na Bratislavskom hrade sa z priestorov paláca kvôli rekonštrukcii presťahovalo do severných hradieb hradu a zbierky archívnej povahy sa dislokovali do depozitára v Dolnej Krupej (2008). Po odchode zakladateľskej generácie múzea sa na poli hudobnomúzejnej práce etablovali ďalší odborní pracovníci, napr. Miriam Lehotská (od 1996), Zlatica Kendrová (od 2000), Sylvia Urdová (od 2001), Mária Krajčiová (od 2001), Edita Bugalová, (od 2002), Peter Jantoščiak (od 2005), Tomáš Surý (od 2008) a reštaurátorka Brigita Hradská (od 1990). V tomto období pripravili niekoľko výstavných projektov. Jednotlivým osobnostiam slovenskej hudby venovali výstavy Na ceste profesionalizmu – A. Moyzes (M. Krajčiová – K. Sirotňáková, 2002), Ján Levoslav Bella (J. Bartová, 2003), Mikuláš Schneider-Trnavský (E. Bugalová, 2006) a Eugen Suchoň (D. Štilichová, 2008). Exponáty zo zbierky hudobných nástrojov sprístupnili výstavami Uschovaný zvuk (E. Bugalová, 2004), Zrkadlenie klasicizmu (P. Jantoščiak – Z. Kendrová, 2007). Priestor dostala aj problematika populárnej hudby výstavou Jaro Filip na Hrade (L. Fojtíková, 2005).

Kaštieľ Dolná Krupá,
foto: Kaštieľ Dolná Krupá

V roku 2004 bola reinštalovaná stála expozícia v Pamätníku L. v. Beethovena v D. Krupej (Ľ. Ballová, E. Bugalová) a neskôr rozšírená novými informáciami o živote rodín Brunsvikovcov a Chotekovcov na základe poznatkov získaných hlbším archívnym výskumom (T. Surý, 2008 – 2009). Z dlhodobých výstav pracovníci realizovali roku 2003 tieto: Keď zaznie signál (S. Urdová), Fontes musicae hymnicae (Z. Kendrová) a V hudobnom dialógu – rodina Albrechtovcov v Bratislave (M. Lehotská).

S poslednou menovanou prezentáciou úzko súvisí jedna z najväčších akvizícií múzea (vyše 20 000 jednotiek), a to získanie pozostalosti rodiny Albrechtovcov v priebehu rokov 2003 – 2008. K ďalším vzácnym akvizíciám patrí súbor pamiatok archívnej povahy z rozmedzia od 14. do 19. storočia, ktorú múzeum získalo prevodom z Ústavu hudobnej vedy SAV. Za druhé desaťročie existencie samostatného Hudobného múzea sa jeho zbierkový fond rozšíril o 28 910 jednotiek. Celkový počet zbierok v prvom polroku 2010 predstavoval 122 648 jednotiek Podľa tohto kritéria sa múzeum radí k najväčším na Slovensku. Zbierka hudobných nástrojov z toho predstavuje viac než 2 600 evidovaných predmetov a patrí k najväčším zbierkam tohto druhu v strednej Európe. V ostatnom desaťročí sa múzeum podieľalo aj na zahraničných projektoch, k najvýznamnejším patrí prezentácia výstavy Desatoro o fujare (kurátor P. Jantoščiak, 2006), ktorá vznikla pri príležitosti zaradenia tohto nástroja do súpisu nehmotného kultúrneho dedičstva sveta UNESCO. Okrem viacerých lokalít na Slovensku výstavu zhliadli návštevníci v Paríži, Berlíne a Budapešti. V roku 2007 v sedmohradskej metropole Sibíň, vtedy Hlavnom meste európskej kultúry, Hudobné múzeum prezentovalo výstavu Ján Levoslav Bella v Sibíni spracovanú na základe predchádzajúceho archívneho výskumu bellovských pamiatok v Rumunsku (J. Bartová, E. Bugalová).

Edičné výstupy múzea sa viazali predovšetkým na výstavné projekty (katalógy k výstavám Desatoro o fujare, Eugen Suchoň 1908 – 2008) a v roku 2008 múzeum vydalo v spolupráci so Slovenskou muzikologickou asociáciou a Spolkom sv. Vojtecha zborník z konferencie venovanej 70. výročiu Jednotného katolíckeho spevníka. (zdroj: SNM)

www.snm.sk

Pripravil: Ján Marták

fotogaléria

email
Operné gala 2018
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 18
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

zástupca šéfredaktora Opera Slovakia, podpredseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista a odborný korektor, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár