Dnes je: štvrtok, 26. 4. 2018, meniny má: Jaroslava, zajtra: Jaroslav

Dominika Doniga: Som otvorená aj netradičným projektom, lebo človeku otvárajú nový svet a prinášajú nové výzvy

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
S mladou umělkyní Dominikou Donigou jsem se seznámil loni začátkem léta, když jsem se přijel do Státní opery v Banské Bystrici podívat na premiéru Verdiho opery Macbeth. V režii renomovaného hostujícího režiséra Petra Gábora tehdy zpívali hvězdní sólisté jako Evez Abdula, Louise Hudson, Štefan Kocán nebo Miroslav Dvorský.

Sopranistka Dominika Doniga (příjmení Stráňavská nepoužívá) tehdy alternovala v roli dvorní dámy Lady Macbeth, ale premiéru nakonec nezpívala. Když jsem se ní během popremiérové after party bavil, zaujala mě tím, co všechno ji zajímá a co všechno by chtěla v životě i práci stihnout. I když je často v zahraničí, umělecky činná je i na Slovensku – v současné době hostuje na operních scénách v Banské Bystrici a Košicích.

Pokud vím, tak po premiéře opery Macbeth jste odcestovala ze Slovenska. Kde všude jste se toulala a co zajímavého vás potkalo?

Začiatkom leta som sa zúčastnila medzinárodného projektu o tom, ako sa dá účinne smerovať obyvateľov v mestách k sociálnemu začleneniu prostredníctvom priamej kultúrnej intervencie. Išlo o multikulturálny projekt, kde sme sa stretli ľudia z rôznych odvetví – od grafického dizajnu, cez tanec, hudbu, hercov, z Slovenska so mnou boli ešte mladí skladatelia – Matej Sloboda a Katka Máliková.

V auguste som bola na štipendiu v Bayreuthe vďaka Združeniu Richarda Wagnera v Brne. O diele Richarda Wagnera som mala len veľmi povrchné znalosti, a tak ma zaujímalo, čo skrýva toto univerzum a bola som ohromená. Zážitok, nielen z opier samotných, ale aj z celkovej atmosféry festivalu vyvrátil mnohé zabehnuté tvrdenia, ktoré som o jeho diele bez kritického zhodnotenia a znalosti začala nevedome preberať.

Z Bayreuthu som išla opäť do Innsbrucku, kde som získala novinársku akreditáciu na festival barokovej hudby Innsbrucker Festwochen der alten Musik, kde som počas 12 dní absolvovala 3 operné produkcie a 9 koncertov, urobila som niekoľko interview s účinkujúcimi umelcami a s organizátormi, a tak sa mi podarilo spoznať fungovanie a piliere tohto festivalu. Na konci septembra sa mi podarilo dostať akreditáciu na barokový festival do Ambronay, ktorému napriek veľkým menám barokového sveta panovala nádherne rodinná atmosféra s nádychom mystiky, keďže celý festival prebiehal v opátstve Notre-Dame z konca 8. storočia. Všetky tri festivaly mi splnili niekoľko diváckych snov, umožnili spoznať fascinujúcich umelcov, hudobných kritikov z medzinárodne uznávaných periodík a najmä trochu nahliadnuť do ich myslenia, spôsobu a prístupu k práci, k ľuďom a životu – a to bola predovšetkým vytrvalosť, pokora, jednoduchosť, prístupnosť a radosť zo života a z možnosti slúžiť spoločnosti takým naplňujúcim prostriedkom, akým hudba je.

Bohatý program… Tíhnete ale také k barokní muzice, čím vás tak upoutává?

Otec, hudobný režisér, veľa spolupracoval s Milošom Valentom a Petrom Zajíčkom, čiže si z detstva pamätám veľa barokovej inštrumentálnej hudby. Vtedy som ju asi nejako prijala ako istý estetický ideál, s ktorým sa viem stotožniť. Má svoj poriadok, čistotu, a potom, keď v tejto čistej štruktúre nastane nejaký vzruch, ktorý ju naruší, je to pre mňa veľmi silné. Fuga to je ako život. Na začiatku je všetko jasné a jedinec vidí, aké témy do života vstupujú, potom sa začnú zamotávať v rôznych

stretoch a konfliktoch, vymykať spod kontroly, no nakoniec príde zázrak a všetko vyústi do pokoja a jasnej harmónie. Verím, že život bude mať podobný priebeh.

Dominika Doniga

Dominika Doniga

Jste velmi akční, absolvovala jste i hlasový workshop s handicapovými herci z Divadla z pasáže, s kamarádkou jste připravila hodinové představení OMYLOM… O jaký žánr v tomto případě šlo?

V októbri 2013 som absolvovala mesačný hlasový workshop na juhu Francúzska, ktorý ohromne rozšíril moje vnímanie ľudského hlasu. Pochopila som, že najväčšou prekážkou je strach a limity, ktoré si sami kladieme. Na racionánej úrovni má tento poznatok asi každý, ale keď túto informáciu prijmete niekde hlbšie, zrazu sa zmení váš svet. Nemôžem povedať, že som sa prestala báť, ale získala som presvedčenie, že zodpovednosť a zároveň moc niečo ovplyvniť je v mojich rukách.

Po tomto pestrofarebnom minuloročnom putovaní som mala pocit, že je načase začať pretavovť získané vedomosti a emócie do vlastnej práce. Robiť s hercami Z pasáže je celkom iný svet, medzi nimi sa cítim úplne normálne, pretože som stopercentne sama sebou, akékoľvek ochranné masky sú nepotrebné.

Predstavenie OMYLOM sme s Katkou Málikovou, veľmi talentovaným všestranným umelcom, urobili asi za dva týždne z úplnej nuly. No nebolo to až také ťažké, keďže sme vychádzali z vlastných zážitkov, snov a skúseností, nemuseli sme veľa hrať, no zároveň sme si vyskúšali polohy, ktoré bežne nemáme možnosť využiť – pantomímu, scénický pohyb, improvizované rozprávanie, spievanie, performance.

Zpět k opeře. Hostujete na operní scéně v Banské Bystrici jen v inscenaci Macbeth?

Bystrickú operu považujem za svoj operný domov. Od piatich rokov som v tej budove doslova vyrastala, keďže mama je členkou orchestra a cítim sa tu vďaka ľuďom, čo v nej pôsobia skutočne ako doma. V roku 2008 som dostala prvú úlohu, Marku v Krútňave, odvtedy som tam naštudovala niekoľko ďalších postáv, väčšina z insenácii je stále v repertoári opery a mám s nimi spojené krásne spomienky, tak je to aj v prípade inscenácie Macbeth.

dominika a peter gabor

Jak sama toto představení a vaši roli v něm hodnotíte?

Myslím, že vďaka nej sa prehĺbil môj vzťah k Verdimu. Je to veľmi aktuálna opera svojou tematikou, o tom ako človek v túžbe po moci vie stratiť všetky morálne zábrany a zničiť národ, no potom aj vidíme, že osud si nakoniec nájde každého. Moja rola je možno až nepovšimnuteľná, keďže v prvom aj druhom dejstve spievam len vo finále veľkých ansámblov a unisono podporujem part Lady Macbeth. V závere je malý výstup s Lady Macbeth a doktorom. Čo sa týka predstavenia, myslím, že je režijne aj hudobne výborne vystavané a umelecky na vysokej úrovni. Umelecký šéf pán Svitok s dirigentom Mariánom Vachom zostavili vynikajúci cast a fakt, že na titulné role pozývajú spevákov ako je Abdula, Hudson, Kocán, Dvorský a iní, nesmierne naštartuje celý ansámbel!

Jak se vám právě v tomto představení zpívá a jaká byla, když si vzpomenete, příprava této opery. Co vám dal třeba takový režisér Peter Gábor?

Spieva sa mi výborne, hoci spočiatku som mala problém s kontrolou, totiž, keď človek vbehne na javisko, kde sa valí hlasová energetická armáda, ktorá sa postupne budovala, kým ste vy sedeli v šatni, je zvádzajúce nechať sa strhnúť a „zapražiť to tam“. Preto vždy radšej sedím v portáli a pozorujem či už Louise alebo Katku Vovkovú, ktoré si rolu užívajú. Tá Macbethkina prvá ária! To je taký energizer! Obdivujem, ako Louisa pracuje s energiou, potom vôjde do portálu a povie akoby zjedla čerešničku: „Bolo to okej! Hm?“ A nemá pravdu, pretože to bolo famózne! Do roly ako je Lady Macbeth musí ísť človek s odvahou, samozrejme posadenou na pilieroch maximálnej prípravy. A touto Louise oplýva, ba čo viac – má schopnosť preniesť ju na kolegov na javisku.

Príprava bola veľmi príjemná, ja ani neviem, ako to ten Peter urobil… Pokojne vysvetlil, čo chce, trošku naznačil a dostal nás do emócie a bolo. Nemuselo sme znášať žiadne výkyvy, napätie, takže sa veľmi dobre koncentrovalo na prácu a výsledok je myslím zrejmým dôkazom.

V čem hostujete v Košicích?

V Košiciach v opere Gianni Schicchi a teraz mala premiéru Ariadna na Naxe. Obe predstavenia boli pre mňa nesmierne obohacujúce z profesionálneho aj ľudského hľadiska. Práca s pánom Pitinským a Lindou Keprtovou ma veľmi posunuli, najmä čo sa týka nových možností scénického pohybu.

Ariadna na Naxe, Opera ŠD Košice Dominika Doniga (druhý rad, štvrtá zprava)

Ariadna na Naxe, Opera ŠD Košice
Dominika Doniga (druhý rad, štvrtá zprava)

Baví vás to věčné přelétávání? Co stálé angažmá? To vás nepřitahuje?

Hm… Každá palica má dve strany. Poznáte tú bájku o Vlkovi a psovi? Na jednej strane ma to núti neustále byť aktívna a hľadať možnosti ďalšej práce, nikde nie je napísané, že aj keď urobíte všetko, čo je vo vašich silách, aby ste podali čo najlepší výkon, dostanete ďalší projekt. Sú haldy mladých vynikajúcich spevákov. Preto sa stále snažím posúvať a rozvíjať, hľadám, čo na mne diváka oslovuje, ako to zdokonaliť, učím sa od iných spevákov a umelcov, pretože ak vy obsadíte hľadisko, aj vás obsadia do role, iné cesty nehľadám. Stále angažmá sú na Slovensku bojom o prežitie taktiež. V štátnej inštitúcií ste zaradený do kategórie a je úplne jedno na akej úrovni spievate, veľa sa s tým vďaka legislatíve urobiť nedá. Okrem toho vaša sloboda je značne obmedzená. Momentálne nemám vlastnú rodinu, takže si môžem trochu dovoliť riskovať, lebo hrám za seba. Myslím, že moje uvažovanie sa radikálne zmení, keď príde zodpovednosť za deti a rodinu.

Existuje opera, která vás přitahuje a ve které byste ráda zpívala?

Asi to tak vyslovene nemám. Keď som mala pät rokov, hrali v Banskej Bystrici Rusalku. Milovala som tú operu, dokonca som si myslela, že je to reálne a chodila som na každej repríze do šatne prosiť jej predstaviteľku, Máriu Tomanovú, aby už neverila princovi… No a nedala si povedať… Táto opera mi je blízka svojim dejom, niektoré jeho časti sa ma bytostne dotýkajú a zatiaľ neviem, ako by som bola schopná zvládnuť odstup od roly samotnej. Ale pozorujem, že si viem nakoniec nájsť vzťah ku každej postave, ktorú naštudovávam. Veľmi ma oslovuje hudba 20. storočia a súčasná hudba, milujem Bergovu Lulu, videla som Die Soldaten od Zimmermana v Zurichu a musím povedať, že to vo mne zanechalo veľmi silné dojmy.

Dominika Doniga, Cosi fan tutte Štátna opera Banská Bystrica

Dominika Doniga, Cosi fan tutte
Štátna opera Banská Bystrica

Dovedete si taky udělat volno, relax a třeba i domácí pohodu?

Samozrejme! Najradšej mám pohodu s rodinou. Môj brat je vynikajúci klavirista a veľmi dobre si rozumieme, napriek vekovému rozdielu. Máme mnoho spoločných známych a nič nie je lepšie, ako hudobné stretnutia u nás doma v Tajove, pri grile a klavíri. Sú niekedy momenty, keď som rada sama, zájdem na huby, bylinky alebo len tak niekde na kopec, nepotrebujem toho veľa, ale je to asi potrebná duševná hygiena.

Při jaké činnosti nejraději relaxujete?

Ideálny relax? Buď priamo pri práci, mám to šťastie, že sa to často kryje, alebo po práci. To je skvelý pocit! Najlepšie sú pracovné teambuildingy (smiech), jeden taký bol aj počas Macbetha, keď sme sa zišli u nás doma niekedy v predpremiérovom voľnom dni, kolegovia sólisti a zboristi sme varili, hrali freesbee a zabehli na výlet do Kremnických hôr, pod ktorými bývame.

Máte hodně přátel ve vaší branži?

Myslím si, že mám absolútne šťastie na ľudí, ktorých pri práci stretávam. Helenka Szabó, s ktorou alternujem je vynikajúci človek, navzájom si radíme a skutočne nám ide o výsledok a nie nejaké sebapresadzovanie na úkor druhej a nakoniec aj diela. Takisto Marianna Hochelová, s ktorou som alternovala v Schicchim a teraz sa dychvyrážajúco popasovala s Zerbinettou! Fantasticky sa mi partneruje s Petrom Malým, ktorý je ochotný skúšať so mnou pred predstavením do aleluje, kým nie sme spokojní. Šimon Svitok je nesmierne inšpiratívny partner v Cosi fan tutte a to isté platí o Marianovi Lukáčovi. Moje kolegyne nymfy v Ariadne sú svojou energiou, prístupnosťou a chuťou do práce zdrojom maximálneho pracovného potešenia. Mohla by som pokračovať. V každom jednom projekte som našla množstvo krásnych, profesionálne a ľudsky inšpiratívnych ľudí. Som za to nesmierne vďačná, napĺňa ma to, a zároveň ma motivuje k tomu, aby som aj ja bola aspoň sčasti pre nich tým, čím sú oni pre mňa.

Co byste ještě chtěla stihnout v této sezóně?

V novej inscenácii už obsadená nie som, takže odspievam bežiace reprízy, no v máji vediem dva hlasové workshopy – jeden v Nórsku a jeden vo Švédsku, čaká ma multižánrový projekt v Innsbrucku a budem sa venovať plánom na budúcu sezónu.

Jaké projekty vás lákají, do čeho ráda a s kým půjdete?

Som otvorená aj netradičným projektom, lebo človeku otvárajú nový svet a prinášajú nové výzvy. A samozreme ľudia sú dôležití. Keď je možnosť niečomu užitočnému sa od nich naučiť, vždy je to skvelé. V lete ma čaká spolupráca s Nikolajom Nikitinom, Róbertom Pospišom a Martinom Sillayom na nahrávaní CD Tales from my diary, ktoré bude vychádzať z hudby Leoša Janáčka. Na albume sa objaví viacero hudobnikov domácej aj medzinárodnej scény.

Dominika Doniga

Dominika Doniga

Dominika DONIGA

nar. 28. 8.1985 v Čadci

Operná speváčka, hlasový pedagóg a coach

člen asociácie Presse musicale internationale v Paríži

2013 – štipendium na Bayreuther Festspiele (D)

         – 4 week vocal intensive workshop hlasovej terapie (FR)

2011 – systemický coaching a manažment

         – magister na Akadémií umení v Banskej Bystrici

2010 – štúdium barokovej interpetácie v Terni (IT)

2009 – bakalár na Vysokej škole múzických umení v Bratislave

Účinkovala s ŠOBB, SDKE, Opereta nationala Ion Dacian v Bukurešti, s Musical-comedy theatre v Petrohrade, so Solamente naturali a Musica Florea

Jazyky: anglický, taliansky, rumunský, francúzsky

www.dominikadoniga.com

Pripravil: Robert Rohál

Foto: archív Dominiky Donigy a Robert Rohál

 

email
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 3
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

Zanechajte komentár