Dnes je: pondelok, 26. 6. 2017, meniny má: Adriána , zajtra: Ladislav, Ladislava

Don Pasquale – posledná z veľkých opier buffa

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Banskobystrická Štátna opera uviedla 17. a 18. marca 2017 úspešnú premiéru komickej opery Gaetana Donizettiho Don Pasquale v hudobnom naštudovaní Igora Bullu a v réžii Dany Dinkovej. Okolnosti vzniku tohto diela priblíži prostredníctvom článku dramaturgička Štátnej opery Alžbeta Lukáčová.

Don Pasquale – opera, ktorá prešla sitom času a spomedzi viac ako 70 Donizettiho diel patrí k najuvádzanejším. Vytvoril ju na konci svojej umeleckej kariéry a jej iskrivý a veselý charakter je v priamom kontraste s jeho osobnostnou a fyzickou deštrukciou, ktorej skladateľ onedlho podľahol. Do opery vložil všetok talent a skúsenosti, ktoré nadobudol počas rokov šialeného kompozičného tempa. Naplno v nej prejavil cit pre komiku, dramatickosť situácie i schopnosť hudobne ilustrovať jednotlivé postavy diela.

Gaetano Donizetti (1797 – 1848)

Pasquale na jednej strane zodpovedá dobovým operným konvenciám, no na druhej strane obsahuje „pridanú hodnotu“, vďaka ktorej sa nedostal na smetisko operných dejín, ale naďalej kraľuje operným domom. Jeho príbeh sa točí okolo klasickej komediálnej premisy: mladý pár musí milostnými intrigami zmariť ambiciózne plány nadutého starého mládenca, ktorý sa chce sám oženiť. Aby mohli svoj cieľ dosiahnuť, majú na pomoci bystrého stratéga. Ten zmanipuluje udalosti v príbehu tak, aby napokon mladá láska mohla zvíťaziť nad stareckou pochabosťou a pokrytectvom. Všetko sa vyjasní, aktéri predstavenia sa uzmieria a zrejme budú žiť šťastne až do smrti. O tom, že Donizetti bol i dobrým dramatikom svedčí fakt, že divák nemá priestor na nudu. Príjemné napätie z nadchádzajúcich situácií sa vinie celou operou až do tušeného konca… Príbeh s takouto zápletkou presahuje čas i priestor. Nachádzame ho už v antickom divadle a vinie sa celou históriou tohto dramatického umenia až po súčasné televízne seriály. Nejde pritom o nič iné, ako o princíp zaužívaný v commedii dell´ arte, kde boli jednotlivé charaktery typizované – v našom prípade Pasquale zodpovedá chvastúňovi Pantalonovi, Ernesto zamilovanému Pierrotovi, Malatesta prešibanému Scapinovi a Norina rafinovanej Colombine. To, čo robí Dona Pasqualeho výnimočným, je dôraz na skutočné ľudské emócie. V rade charakteristických komických situácií predsa len nastane chvíľa, keď sa postavy zastavia a pýtajú samé seba, či nezašli príliš ďaleko vo svojom pláne potrestania Pasqualeho. Pôvodne čierno-biela charakteristika postáv je tak narušená. „Dobrí“ už nie sú len dobrí a „zlí“ nie sú len zlí. Ak tí, ktorým je v závere dopriate víťazstvo skĺzavajú do krutosti a strácajú súdnosť. Prekračujú hranice. Oproti nim stojí starý Pasquale, ktorý je vo svojej podstate dobrák. Nie je úplne jasné, s akým zámerom autori kreovali túto postavu. Nepochybne by sa v nej dali nájsť autobiografické črty: Donizetti sa ako 40-tnik stal vdovcom – cítil sa vyžito a mal úplne šedivé vlasy. Keďže však bol úspešnou verejnou osobnosťou, musel nepretržite odolávať dobre mienenému úsiliu oženiť ho. V Donovi Pasqualovi sa mu podarilo ako skladateľovi a odborníkovi na komédiu, aby sa zasmial ako posledný, hoci s prímesou irónie.

Giovanni Ruffini (1807 ‒ 1881)

Keď začal Donizetti hľadať námet na novú operu, vybral si dielo Ser Marcantonio Stefana Pavesiho (1779 ‒ 1850) z roku 1810. Išlo o zabudnutú komédiu zo zlatých čias opery buffa, ktorú poznal z mladosti. Pôvodne oslovil na vytvorenie libreta vo Francúzsku žijúceho vzdelanca Giovanniho Ruffiniho (1807 ‒ 1881). Ten dostal za úlohu prepracovať staršie libreto Angela Anelliho (1761 ‒ 1820). S Ruffinim si však Donizetti neporozumel a dochádzalo k hádkam. Preto napokon libreto dokončil sám v spolupráci s Michelem Accursim. Ruffini dokonca odmietol, aby jeho meno figurovalo v librete. Podľa svedectiev sa k nemu Donizetti choval priam tyransky – konflikt vyvrcholil kvôli záverečnej ansámblovej scéne: skladateľ uprednostnil verziu, ktorú jeho spolupracovník považoval za menej vydarenú. Nedával Ruffinimu taký priestor, aký si libretista predstavoval. Na titulnej strane partitúry sa preto objavuje „Dráma buffa v troch dejstvách od M. A.“ Skratky zodpovedajú menu Michele Accursi – vďaka tomu na pomerne dlhú dobu vznikol zmätok ohľadom totožnosti libretistu. Americký spisovateľ a špecialista na ranoromantickú taliansku operu Herbert Weinstock dokonca vyjadril domnienku, že iniciály by mohli byť v skutočnosti Ruffiniho pseudonymom. V každom prípade, libreto Dona Pasqualeho nie je príkladom  náročnej literatúry, ale prirodzený spád a divadelnosť ho robia z operného hľadiska vynikajúcim.

Opera vznikla v rekordne krátkom čase – za 11 (!) dní. Vzhľadom na to, že Rossini v tomto období už netvoril opery a Bellini bol po smrti, Donizetti bol v podstate jediným, kto dokázal silný dopyt po opere saturovať. Tlak objednávok na nové diela bol obrovský. Tomu, kto vyčítal veľkému bergamskému maestrovi rýchlosť komponovania, odpovedal: „Keď je námet príjemný, srdce hovorí, myseľ cvála a ruka píše…“ Dona Pasqualeho mohli návštevníci vidieť a počuť prvýkrát 3. januára 1843 v Théâtre-Italien v Paríži. Úspech bol triumfálny. Donizettiho vyvolali na javisko na konci 2. aj 3. dejstva; počas predstavenia sa museli opakovať adagio z finále 2. dejstva a nocturno Noriny a Ernesta. Neprekvapuje, že po uvedení v Paríži a ešte pred premiérou v Londýne  operu videli diváci 14. mája 1843 vo Viedni. Do New Yourku sa Pasquale dostal tiež v podstate zakrátko – v roku 1846. Pozitívny ohlas prekvapil aj samého Donizettiho ‒ po niekoľkých týždňoch počas pracovnej cesty vo Viedni píše: „Dostal som v Paríži osem novín, ktoré ešte stále hovoria o mojom Donovi Pasqualovi. Som prekvapený a výsledok je 19.000 frankov za 11 dní. Tajomstvo šťastia. Ale šťastie si treba zaslúžiť.“

Théâtre-Italien v Paríži, dobová ilustrácia

Don Pasquale je dielo neobyčajne pôsobivé. Donizetti v ňom majstrovsky namiešal virtuózne „prskavky“ s pasážami, ktoré by sme mohli nazvať lyrickými až melancholickými. Disponuje humorom, vnútorným espritom a páčivými melódiami. Jeho orchestrálna zložka zodpovedá dobovým štandardom s jasným dôrazom na spev. V čase uvedenia diela však nebolo považované za „ľahké“. Obsahuje i inovácie – napr. recitatívy sú sprevádzané orchestrom a nie čembalom, ktoré bolo používané bežne. Vo všeobecnosti možno povedať, že sóla v Pasqualovi sa nestali takými známymi, ako ich náprotivky z iných Donizettiho opier, no sú vynikajúcimi sprostredkovateľmi charakteru postáv a ich pocitov. Dielo malo byť podľa skladateľových predstáv zasadené do vtedajšej – modernej – súčasnosti. Podľa konvencií opery 19. storočia bolo považované za spoločenský prešľap, aby speváci boli oblečení rovnako ako publikum. Po rôznych tlakoch Donizetti napokon od svojej pôvodnej idey ustúpil. Operu premiérovali speváci, ktorých možnosti skladateľ veľmi dobre poznal a patrili k hviezdam operného neba: sopranistka Giulia Grisi (1811 ‒ 1869), tenorista Giovanni Matteo Mario (1810 – 1883), basista Luigi Lablache (1794 ‒ 1858) barytonista Antonio Tamburini (1800 ‒ 1876) a zabezpečili jej famózny úspech.

G. Donizetti: Don Pasquale, Štátna opera, 2017,
Martin Gyimesi (Ernesto), Ján Galla (Don Pasquale), Michaela Popik Kušteková (Norina),
foto: Jozef Lomnický

Don Pasquale je poslednou veľkou talianskou operou buffa, ktorá sa výrazne zapísala do histórie tohto žánra. Tradičné buffy vznikali aj po ňom, no nikdy nedosiahli jeho úroveň – mená ich skladateľov aj diela samotné zapadli prachom času. Humor v opere však autorov lákal i ďalej, na pôde komickej opery. Ak načrieme do talianskych komédií, skvejú sa medzi nimi minimálne Verdiho Falstaffa a Pucciniho Gianni Schicchi. Operné domy však na buffy nezanevreli – dokonca sa dá povedať, že v súčasnosti tento žáner prežíva renesanciu. Uvádzajú sa diela, ktoré na javiskách nezneli aj dve storočia. To sa však netýka Dona Pasqualeho. Ten svoje publikum nikdy nestratil ‒ aj preto sa k nej Štátna opera znovu po 19 rokoch vracia.

Autor: Alžbeta Lukáčová

Článok publikovaný v spolupráci so Štátnou operou pri príležitosti premiéry novej inscenácie Donizettiho opery Don Pasquale. O premiére sme písali TU… Recenziu predstavenia si prečítate TU… Rozhovor s režisérkou si prečítate TU…

www.stateopera.sk

video

Predohra k opere Don Pasquale

email

About Author

Alžbeta Lukáčová

Leave A Reply