Dnes je: Streda, 31. 8. 2016, meniny má: Nora , zajtra: Drahoslava

Dorian Gray: O dualizme ľudskej prirodzenosti

0
Dnes zvlášť preferovaná otázka kultu krásy tela a jej konfrontácie s dušou a životom človeka je témou klasického románu Oscara Wildea – Dorian Gray. Nie nadarmo sa hovorí, že človek si v starobe zaslúži takú tvár, aký život žil. Román pôvodom írskeho spisovateľa si vzala za tému svojej prvej celovečernej opery 38-ročná slovenská skladateľka Ľubica Čekovská – Malachovská.

 „Každý z nás v sebe nosí nebo s peklom. A hriech sa zapisuje v ľudskej tvári.“ (Oscar Wilde)

Opera sa rodila takmer štyri roky – od objednávky niekdajšieho vedenia Slovenského národného divadla r. 2009, až po premiéru 8. a 9. novembra 2013. Zrod novej opery je vždy očakávaný s napätím, ako udalosť národnej kultúry. Bude nové dielo iba „podenkovou záležitosťou“ – alebo sa usadí v repertoári aspoň jednu sezónu? Nové dielo je vždy skúškou všetkých muzikantských zmyslov – aj tých recenzentských. Tie zapracovali v prípade Doriana Graya v prospech diela, ktoré má – ako mu skromne predpovedám – dlhú budúcnosť.

Prvá premiéra Doriana Graya bola vypredaná, druhá: nepochopiteľne zadaná zahraničnej cestovnej kancelárii, s obecenstvom, ktoré nepozná šatňu a šampanské pije počas prestávky priamo pod javiskom. Dúfajme, že aspoň na tretiu reprízu sa dostanú záujemcovia, ktorým to neumožnili už na druhej oficiálnej premiére(!), počas festivalu súčasnej hudby Melos – Étos (8.-14. 11.) rakúski penzisti, netušiaci, čo im naša národná operná scéna chystá za „prekvapenie“. Aj keď si mohli kúpiť program s nemeckou mutáciou textu, umelecký šéf Opery SND F. Haider im pred predstavením v ich rodnej reči priblížil obsah opery, nehovoriac o ďalších dvoch zainteresovaných, nemecký vysvetľujúcich sprievodcoch… Nuž, čo spravia „isté“ príjmy v divadelnej kase i neadekvátna servilnosť SND a vedúcej osobnosti slovenskej národnej opery!

Dorian Dorian Gray SND, 2013 Katarína Juhásová - Štúrová (Sybil  Vane), Eric Fennell (Dorian) foto: Jozef Barinka

Dorian Dorian Gray SND, 2013
Katarína Juhásová – Štúrová (Sybil Vane), Eric Fennell (Dorian)
foto: Jozef Barinka

Ľubica Čekovská sa zrodila pod šťastnou hviezdou – je nielen talentovaná, inteligentná, šarmantná, ale aj rozhľadená v európskej hudbe. Študovala kompozíciu na VŠMU a na Royal Academy of Music v Londýne, no má za sebou aj kompozičné kurzy u viacerých svetových skladateľov. (Svoju klaviristickú džezovú minulosť pohotovo prezentovala drobnou ukážku na matiné pred premiérou Doriana Graya). Jej „vážne“ skladby sa hrali od Estónska, cez Londýn, Salzburg, po Prahu a iné mestá. Nedávno mal v Slovenskej filharmónii domácu premiéru jej kompozične zaujímavý Husľový koncert. Exkluzívne ju zastupuje svetovo známe hudobné vydavateľstvo Bärenreiter – Verlag Basel AG, čo sa Slovákovi len tak nepodarí. Nuž, úspech nechodí k netalentovaným a lenivým. Ale možno k tomu treba i hodnú dávku šťastia.

Výber témy a libreta novej opery Dorian Gray bol šťastným krokom pri rozhodnutí skladateľky, napísať operu. Jediný román dekadentného básnika, spisovateľa a dramatika viktoriánskej doby Oscara Wildea je nositeľom stále aktuálnych tém, hoci vyšiel r. 1891. Náznaky homosexuality, ale najmä „faustovské“ zapredanie duše hrdinu v túžbe po večnej mladosti a kráse, za cenu morálneho úpadku,  sú práve dnes široko diskutované doma i v zahraničí. Libretistka Kate Pullinger (Kanaďanka žijúca v Londýne) a nemecká režisérka Nicola Raab ponechali pôvodnú podobu príbehu v 19. storočí, hoci práve jeho aktuálnosť núkala možnosť, previesť hrdinu cez chodník opernej ilúzie do 21. storočia (hoci to paradoxne robia režiséri v Opere SND s  „klasikmi“, ako je Wagner, Rossini či Verdi). Tradičnej koncepcii a vernosti dobe Wildeovho románu a Pullingerovej libreta sa podriadila aj dvojica nemeckých scénografiek a kostymérok: Anne Marie LegensteinAlix Burgstaller. Pobudnutie na konci 19. storočia však nenarušilo základné posolstvo o dualizme ľudskej osobnosti, ktorá celý život v sebe nosí diabla i anjela. Pokiaľ sa o to vedome usiluje, bojuje za víťazstvo dobra a krásy. Dorian Gray – v literárnej predlohe i v opere – však prechádza metamorfózami od krásneho mladíka, ideálne portrétovaného maliarom Basilom, k mužovi, okolo ktorého všetci starnú, iba on zostáva stále mladým. No obraz, prekliaty nerozmyslene vyslovenou faustovskou túžbou mladého Doriana, sa postupne deformuje tak, ako narastajú viny a zločiny Graya. Po rokoch zhýralého života už reálny Gray neznesie pohľad na zločinmi zaťažený obraz vlastného JA – a obraz v zúfalstve i nenávisti zničí, čím fyzicky zomiera a oslobodzuje sa z celoživotného prekliatia.

Dorian Gray, Opera SND, 2013 Eamonn Mulhall (Dorian), Dorian Gray, Opera SND foto: Jozef Barinka

Dorian Gray, Opera SND, 2013
Eamonn Mulhall (Dorian), Dorian Gray, Opera SND
foto: Jozef Barinka

Téma je priam geniálne prepojená s dnešným kultom mladosti a krásy. Podstatné je, ako ju skladateľka stvárnila – keďže o tradičnom režijnom výklade sme niečo negatívne naznačili. Analyzovať hudobnú reč skladateľky je trochu kontraproduktívne bez hlbšieho štúdia partitúry. Ale keby nás hudba nezaujala a nestrhla do svojej reči a posolstva, bola by akákoľvek teoretická diskusia zbytočná. Čekovskej sa podarilo hudobne zaujať od predohry – postupne v šestnástich scénach trojdejstvovej opery, vrátane širšej predohry (intermezza) pred tretím dejstvom. Nepíše tradičné árie, nevyužíva zbor, jej dielo je vlastne komornou drámou. Orchestrálna sadzba je hustá, sólovým spevákom sa však darí ponad ňu vyniknúť, pričom má skladateľka porozumenie pre rozsah jednotlivých hlasových odborov, dáva sólistom dostatočný priestor na oddych v prevažne dialogickej vokálnej reči. Na troch témach miestach narúša farebne bohatú, dramaticky vyhrotenú inštrumentálnu sadzbu, v ktorej je základ jej kompozičného jazyka: je to hlavná téma „Hlasov obrazu“, ktorú spieva čistý chlapčenský hlas (a zbor). Krásny nápad! V priebehu deja sa však motív „Hlasov obrazu“ elektroakustickým spracovaním mení na akúsi karikatúru, so záverečným „rozpadom témy“. Režijne je nedomyslené, že hoci sa maliarsky portrét Doriana vinou jeho života mení na odpudzujúci – hlavný hrdina vstupuje do jeho rámu stále ten istý. Krásny, mladý. Zaujímavým hudobným motívom je i dvakrát zopakovaná „cirkusová“ téma, navodzujúca prostredie lacného londýnskeho divadla. Treťou, orientálnou atmosférou ozdobenou témou je tanec tureckého mládenca, hodeného do víru pánskej spoločnosti. Všetky tieto „čísla“ by sa s úspechom stretli aj na koncertnej pôde ako samostatné opusy. Mimoriadne pekná je melódia Sibyl Vane, ktorá čistú lásku k Dorianovi vyspieva pôsobivou melodickou líniou, s jemným sprievodom orchestra a adekvátnym výrazom. (Jej smrť je, žiaľ, zobrazená režisérkou bez akéhokoľvek psychického pozastavenia).

Bez neprestajnej chvály by sa dalo Čekovskej pripomenúť, že by mohla viac dbať na kontrasty – ako základ životného princípu, nevyhrocovať väčšinu hudobného prúdu „na ostrie noža“, dať väčší priestor meditatívno-melodickej, dynamicky rafinovanej hudbe, ktorá dá poslucháčovi nový dych a psychologickému vývoju hlavného hrdinu momenty ľudského zaváhania. Najsilnejšie, hoci zápornou energiou nabité sú dramatické obrazy z londýnskeho podsvetia, kde je podčiarknutá bieda predaja ľudského tela i duše, ale aj ópiová melanchólia. Tu bola réžia, scéna, kostýmy s hudbou v absolútnom súlade. Dynamicky bola v inscenácii využitá točňa, ktorá pomáha rýchlo striedať prostredie s interiérmi londýnskych izieb, s postupne sa hromadiacim majetkom Doriana, ktorému dominuje vzácna mušľa – ako metafora večnosti a echa života. Ópiové bary s predajnou spoločnosťou boli tiež výsekom londýnskeho podsvetia. Zaujímavé boli „živé obrazy“, vyjadrujúce konzervatívnosť dobovej spoločnosti.

V románovom Dorianovi Grayovi sú časové zhody s počiatkom osobného priateľstva s reálnym lordom A. Douglasom (v opere je to lord Henry), no v prvej scéne opery, kde sa trojica Dorian, Lord Henry a maliar Basil vzájomne stretávajú, absentuje akýkoľvek dráždivý náznak apolónskeho opojenia mužskou krásou.

Opera by oveľa pôsobivejšie končila elektroakustickou deštrukciou „Hlasov obrazu“ v 15. scéne. Záverečná 16. scéna s pani Leafovou je de facto nadstavovaným druhým finále opery, ktoré narúša imperatív Dorianovej smrti a skazy obrazu.

Dorian Gray, Opera SND, Pavol Remenár (Lord Henry), Martin Malachovský (Basil), foto: Jozef Barinka

Dorian Gray, Opera SND,
Pavol Remenár (Lord Henry), Martin Malachovský (Basil),
foto: Jozef Barinka

Nie ľahkú partitúru, s početným orchestrálnym obsadením naštudoval oddane mladý anglický dirigent Christopher Ward. „Hlasy obrazu“ boli použité zo zvukovej nahrávky Bratislavského chlapčenského zboru pod vedením Magdalény Rovňákovej. Nahrávku v štúdiu Ligner v Paríži upravil Róbert Rudolf (hoci v bratislavskom Slovenskom rozhlase a televízii je  vyše 50 ročná história tvorby elektroakustickej hudby).

Dielo je spievané v angličtine–zrejme z dôvodov jeho „vývozu“ do zahraničia (?), alebo vernosti originálu pôvodiny… Libreto preložila (v priloženom texte a do titulkov) slovenská poetka Jana Kantorová-Báliková, čo je chvály hodný čin dramaturgie.

Dvaja zahraničí tenoristi v titulnej postave – Američan Eric Fennell a Ír Eamonn Mulhall niesli na svojich hlasivkách záťaž pätnástich obrazov. Kreatívnejšie, vokálne i herecky bohatšie stvárnil Doriana Eamonn Mulhall. Ani jeden z tenoristov nie je najideálnejším vokálnym predstaviteľom Doriana Graya: obaja majú kultivované, ale objemom menšie hlasy. Sibyl Vane spievala prieraznejšie znejúca, no bez hlbšieho prieniku k lyrickým danostiam postavy sopranistka Katarína Juhásová-Štúrová a krehkejšia, po speváckej i hereckej stránke prepracovanejšia predstaviteľka roly Helena Becse-Szabóová. Lorda Henryho – hlavného manipulátora Dorianovho života spieval bez akéhokoľvek zaváhania, zato s citovým odstupom Aleš Jenis a na prvej premiére Pavol Remenár – s mäkším barytónom, zato s charizmatickým výrazom. Maliara Basila stvárnil na kvalitnej vokálnej úrovni Martin Malachovský Ján Galla – každý s maximálnym nasadením svojich farebne bohatých basov. Z dvoch predstaviteľov Jamesa Vaneho presvedčil s výrazným, čoraz kvalitnejším, prierazným barytónom Ján Ďurčo i basbarytonista František Ďuriač. Bordelmama – so zaujímavým, úsmev vyvolávajúcim kostýmom – bola vynikajúco stvárnená mezzosopranistkou Denisou HamarovouDenisou Šlepkovskou, ktorej tento typ role nie je najvlastnejší. Pani Leafovú, oddanú domácu Doriana Graya stvárnila so všetkými atribútmi fyzických i povahových metamorfóz, s priam materskou starostlivosťou a dobrotou (až po zbytočne pateticky vyznievajúce záverečné gesto v 16. scéne) Jitka Sapara-Fischerová, v alternácii lyrickejšia, ešte mäkšie vyznievajúca „domáca“ Terézia Kružliaková. Menšiu postavu Alana Campbella predviedol svojím prierazným tenorom Martin Gyimesi a v alternácii Róbert Remeselník, službou k odporným činom Doriana zaplatiacim vlastným životom.

Dorian Gray, Opera SND, Katarína Juhásová-Štúrová (Sybil Vane), Eric Fennell (Dorian), foto: Jozef Barinka

Dorian Gray, Opera SND,
Katarína Juhásová-Štúrová (Sybil Vane),
Eric Fennell (Dorian),
foto: Jozef Barinka

Ani o jednom zo sólistov nemožno povedať, že by rolu zľahčoval, alebo nemal detailne a oddane naštudovanú. Bolo to určite aj zásluhou korepetítorov, ktorí sú „umelcami v pozadí“.

Dorian Gray Ľubice Čekovskej mal svoju svetovú opernú premiéru v Historickej budove SND 8. a 9. novembra – v rámci 12. medzinárodného festivalu súčasnej hudby Melos – Étos a ISCM World New Music Days, ktoré boli v Bratislave od 8. do 14. novembra t. r. Prezentácia diela bola teda pred smotánkou súčasnej manažérskej a hudobnej society.

Autor: Terézia Ursínyová

Ľubica Čekovská: Dorian Gray
Svetová premiéra
historická budova, piatok 8. a 9. november 2013 – 19:00

Inscenačný tím

Hudobné naštudovanie: Christopher Ward
Dirigent: Peter Valentovič, Christopher Ward
Réžia: Nicola Raab
Scéna a kostýmy: Anne Marie Legenstein, Alix Burgstaller

Osoby a obsadenie

Sibyl Vane: Helena Becse-Szabó, Katarína Juhásová-Štúrová
Pani Leafová: Terézia Kružliaková, Jitka Sapara-Fischerová
Bordelmama: Denisa Hamarová, Denisa Šlepkovská
Dorian: Eric Fennell, Eamonn Mulhall
Alan Campbell: Róbert Remeselník, Martin Gyimesi
James Vane: Ján Ďurčo, František Ďuriač
Basil: Ján Galla, Martin Malachovský

detail inscenácie TU…

www.snd.sk

email

About Author

Terézia Ursínyová

Leave A Reply