Dnes je: utorok, 22. 5. 2018, meniny má: Júlia, Juliána, zajtra: Želmíra

Dramaturgická lahôdka – opera G. F. Händela Alcina v repertoári ŠD v Košiciach

1

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V operných stánkoch na Slovensku sú len minimálne príležitosti na percepciu barokových opier. Výnimkou je v súčasnosti ponuka dramaturgie opery Štátneho divadla v Košiciach. Je ňou opera G. F. Händela Alcina, výsostne koncízne a majstrovsky napísané hudobnodramatické dielo, ktoré medzi štyridsiatimi dvoma skladateľovými operami zaujíma popredné miesto.

Vznik Alciny spadá do obdobia tzv. Tretej akadémie. Tá začala fungovať od novembra r. 1734 v budove, odvtedy s názvom Kráľovská akadémia v Covent Garden (Theatre Royal in Covent Garden). Alcina bola štvrtou operou medzi ôsmymi, ktoré do r. 1737, do krachu Tretej akadémie tu Händel uviedol. Libretista Antonio Fanzaglia sa inšpiroval okruhom námetov zo zbierky Ludovica Ariosta Zúrivý Roland. Händel ho poznal už r. 1729 na svojej ceste po Taliansku. Toto libreto mu potom v Londýne niekto upravil, možno i inovoval, bulletin ŠD uvádza meno Antonio Marchi.

Georg Friedrich Händel, (1685 - 1759)

Georg Friedrich Händel,
(1685 – 1759)

Opera vo svojej hudobnodramatickej štruktúre vykazuje vplyvy nielen novoneapolské, ale i mocné inšpirácie hudbou francúzskou, ku ktorej Händel prechovával mimoriadnu afinitu. Svedčí o tom javisková hudobnodramatická koncepcia, malebnosť hudby i epický spôsob prezentácie hudobného posolstva. To tkvie v bohato členenom rytmickom pôdoryse s prekvapivým bodkovaným pohybom. Händelove árie v tejto opere sa vyznačujú značným diapazónom výrazu, snáď najzreteľnejšie postrehnuteľným v áriách hlavnej postavy. V type neapolských árií da capo striedajú dramaticky sfarbené úseky krásne klenutú melodiku. I koloratúry nemajú samoúčelnú funkciu, ale Händel ich podriaďuje charakteru postavy ako to urobil napríklad i v Alcininej árii zaklínania. (2. dejstvo).

G. F. Händel: Alcina, Opera ŠD Košice, 2016, Marek Gurbaľ (Melisso), Anna Manske (Ruggiero), foto: Joseph Marčinský

G. F. Händel: Alcina, Opera ŠD Košice, 2016, Marek Gurbaľ (Melisso), Anna Manske (Ruggiero),
foto: Joseph Marčinský

Režisérka a autorka scény v jednej osobe Linda Keprtová transformovala svet čarov a záhad so zlopovestnou postavou Alciny, svet rozprávky, do súčasného, požívačného a bezohľadného sveta, v ktorom moc a bohatstvo devastujú vzťahy, vyvolávajú sebeckosť. Alcina „čaruje, premieňa“ ľudí na neživé predmety (kamene, zvieratá, stromy), režijne spodobené „živými obrazmi“- skulptúrami stážistov, prípadne tých nepohodlných „umiestňuje“ neodvolateľne a symbolicky do postranných valcov, preskupujúcich bočný priestor oboch strán javiska a striedavo spúšťaných z povrazišťa i ako kulisy. To fantastické, čarodejné, pod rukami režisérky získava autentickosť, prekračuje to neskutočné do skutočného a napriek tomu nestráca nič z malebnosti a v konečnom efekte i nadčasovosti témy. Zaujali charakterokresby postáv a ich vzájomných vzťahov a k tomu vizuálne sugestívna práca so svetlom. Napokon i Alcina, rozporuplná to žena, v mnohovravnom závere opery sa zbavuje vrchného, nablýskaného odevu spolu s barokovo učesanou parochňou, akoby symbolicky odhaľujúca vlastné vnútro v prekrásne klenutej árii a v tomto sebapoznaní vkročila na cestu sebazničenia do už spomínaného priezračného valca, sťaby „pochovávača“ ľudí. Odchodom Alciny však nič nekončí. Roztopašný, bohatstvom a neviazanosťou naplnený život pokračuje…

G. F. Händel: Alcina, Opera ŠD Košice, 2016, Mariana Hochelová (Morgana), Davide Maggioni (Oronte), foto: Joseph Marčinský

G. F. Händel: Alcina, Opera ŠD Košice, 2016,
Mariana Hochelová (Morgana), Davide Maggioni (Oronte),
foto: Joseph Marčinský

G. F. Händel: Alcina, Opera ŠD Košice, 2016, A. Manske (Ruggiero), M. Cukrová (Bradamante), M. Várady (Alcina), foto: Joseph Marčinský

G. F. Händel: Alcina, Opera ŠD Košice, 2016,
A. Manske (Ruggiero), M. Cukrová (Bradamante), M. Várady (Alcina),
foto: Joseph Marčinský

Absolútne rovnocenným partnerom réžie bolo hudobné naštudovanie opery. Ujal sa ho Marek Štryncl, jeden zo súčasných fenoménov v oblasti historicky poučenej interpretácie. S komorným orchestrom ŠD pripravil hudobnú delikatesu, v ktorej vynikli všetky ozdobnosti, figúry, harmonické zvláštnosti. Popri gesticky veľmi jasnom a zrozumiteľnom dirigovaní bol v recitatívnych úsekoch i aktérom hry na lutnu a citlivo vzopätej melodiky v hre na sólo violončelo, ktorou sprevádzal áriu v 2. dejstve.

K pozitívam inscenačnej vizualizácie opery patrili i kostýmy Danice Hanákovej navrhnuté v bezvadnom súlade s myšlienkovým posolstvom réžie a napokon i hudby. Sólisti prvého obsadenia (26. 2. 2016) sa s neľahkými partami svojich postáv popasovali so cťou. Hudobné „záhyby“, to znamená melodické ozdoby, koloratúry a ďalšie záludnosti barokových árií vyspievali bez nejakých zaváhaní. Michaela Várady, predstaviteľka Alciny pozoruhodne vyspievala a zvládala náročný spevácky i charakterový plán tejto rozporuplnej postavy, ktorej Händel určil snáď najkrajšiu melodickú lyriku s bohatými koloratúrami, ale obdaril ju i dramatizmom (scéna zaklínania). I ďalší sólisti, najmä Markéta Cukrová (Bradamante) i Mariana Hochelová (Morgana) spievali a stvárňovali svoje postavy s rešpektom. Spevácky súzvuk dopĺňali Maria Taytakova (Oberto), Maksym Kutsenko (Oronte), Anna Manska (Ruggiero), Marek Gurbaľ (Melisso). Druhé obsadenie (27. 2. 2016) nebolo spevácky až tak výrazné, okrem výborného Mariána Lukáča (Melisso). Prekážkou speváckeho súladu s Händelovou hudbou bolo frázovanie, slabá hlasová intenzita a úzky diapazón výrazu. Najslabším ohnivkom v tomto sólistickom tandeme bol spev Davide Maggioniho (Oronte). V predstavení ďalej spievali Lucie Kašpárková (Alcina), Aneta Holá (Morgana), Viera Kállayová (Ruggiero), Myroslava Havryliuk (Bradamante), Maria Taytakova (Oberto) z prvého obsadenia a už spomínaný Marián Lukáč (Melisso). Opera bola poňatá komorne, bez vedľajších prívesov, i keď v pôvodnej Händelovej verzii fungoval i balet.

G. F. Händel: Alcina, Opera ŠD Košice, 2016, Zbor Opery Štátneho divadla Košice, foto: Joseph Marčinský

G. F. Händel: Alcina, Opera ŠD Košice, 2016,
Zbor Opery Štátneho divadla Košice,
foto: Joseph Marčinský

Treba podotknúť, že Alcina nie je celkom prvou barokovou operou na javisku ŠD, keďže v réžii Mariána Chudovského a v hudobnom naštudovaní Borisa Velata bola tu roku 1987 (19.12.) uvedená scénická podoba madrigalu Claudia Monteverdiho Tankréd a Klorinda.

Autor: Dita Marenčinová

recenzia písaná z premiér 26. a 27. februára 2016

Georg Friedrich Händel: Alcina
Štátne divadlo Košice – opera
Premiéry 26. a 27. februára 2016

inscenačný tím

Hudobné naštudovanie: Marek Štryncl
Asistent dirigenta: Jan Novobilský
Réžia: Linda Keprtová
Scéna: Linda Keprtová
Kostýmy: Danica Hanáková
Generálbas: Agnesa Ferienčíková
Zbormajster: Lukáš Kozubík
Dramaturgická spolupráca:Peter Hochel
Asistent dirigenta: Jan Novobilský

osoby a obsadenie

Alcina: Lucie Kašpárková, Michaela Várady
Morgana: Mariana Hochelová, Aneta Hollá
Oronte: Maksim Kutsenko, Davide Maggioni
Ruggiero: Viera Kállayová, Anna Manske, Andrea Nemcová
Bradamante: Markéta Cukrová, Myroslava Havryliuk
Oberto: Viktória Norko-Marková, Maria Taytakova
Melisso: Marek Gurbaľ, Marián Lukáč

www.sdke.sk

fotogaléria

DRAMATURGICKÁ LAHÔDKA. Opera G.F.Händla Alcina v repertoári ŠD v Košiciach

Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 104
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

Dita Marenčinová

muzikologička, pedagogička, hudobná kritička a publicistka

Jeden komentár

  1. Feriencikova,

    Dobrý večer,
    prečítala som si Váš článok a udivilo ma pár vecí….ako napr. ozdobnosti,…trocha zvláštne a nekonkrétne. Čo ste tým mýsleli -snáď ornamentáciuPojem „ozdobnosti“ sa nepoužíva a nepatrí do muzikantského fachu…. ….a čo je super, že miesto gitary uvádzate lutnu a že ste si nevšimili a nespomenuli ani jediným slovkom čembalo, …to Vám „ďakujem“

Zanechajte komentár