Dnes je: štvrtok, 19. 10. 2017, meniny má: Kristián , zajtra: Vendelín

Dva koncerty, dva orchestre, dva zážitky

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Ako každý rok, i tentokrát sme s rozochvením očakávali prvé tóny Cikkerových fanfár, ktoré z pódia (v podaní dychovej sekcie SF) tradične otvárajú náš medzinárodný festival – Bratislavské hudobné slávnosti (BHS 2017 / 28. 9. – 15. 10). Prvý večerný koncert festivalu uviedol v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie prof. Marian Lapšanský, generálny riaditeľ SF, hlavného usporiadateľa BHS a minister kultúry Slovenskej republiky Marek Maďarič, ktorý prevzal záštitu nad 53. ročníkom BHS. Marek Maďarič nielen podčiarkol význam otváracieho koncertu a celého festivalu, ale sa i osobne zúčastnil na prvých dvoch koncertoch, čo svedčí o hĺbke, slušnosti i potrebe podobných zážitkov zo strany ministra kultúry.

Pred orchester sa v prvý koncertný večer (28. 9.) vo funkcii nového šéfdirigenta postavil pred Slovenskú filharmóniu britský dirigent James Judd, Bratislavčanom známy už z minulých hosťovaní v našom orchestri. Na programe bola ako prvá Predohra, medzihra a karnevalova hudba z opery Notre Dame od prešporského rodáka Franza Schmidta, zapísaného síce v matrike Dómu sv. Martina, no všade uvádzaného ako rakúskeho violončelistu, klaviristu, organistu a skladateľa (1874 – 1939). Hoci sa jeho hudba radí ku klasicistickej, to, čo zaznelo na koncerte, bolo výrazom neskororomantického štýlu. Najmä interlúdium (medzihra) z jeho opery Notre Dame je svedectvom výrazovo bohatého hudobno-emotívneho cítenia skladateľa, pričom tu bolo cítiť aj hudobný vplyv operiet Lehára. Svižnejšie pôsobili okrajové časti. Na úvod Bratislavských hudobných slávností mohlo, s trochou hrdosti na domácu tvorbu, zaznieť aj hodnotnejšie dielo slovenského, nielen prešporského skladateľa.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2017, otvárací koncert,
James Judd, Slovenská filharmónia,
foto: Ján Lukáš

Rozpačitý dojem úvodu vyvážila majstrovská interpretácia Variácií na rokokovú tému op. 33 od Piotra Iľiča Čajkovského. Za sprievodu Slovenskej filharmónie bol sólovým interpretom nemecký violončelista Alban Gerhardt. Hral na nástroji Matteo Gofriller z r. 1710. Aj keby mal nástroj menšej hodnoty, než je táto značka, jeho hra by rovnako uchvátila poslucháčov výnimočného umelca. Nielen absolútnou intonačnou istotou a agogickým vlnením, ktorým držal v napätí celú sálu (škoda, že nie pomerne chladno hrajúci orchester, ale aj ušľachtilo vyspievanými frázami, naplnenými neobyčajnou citovou vrúcnosťou (zvlášť v sólovej kadencii). Málokedy počuť také vlasovo jemné tóny vo výškach, aké predviedol v Čajkovskom Alban Gerhardt, nehovoriac o dynamických premenách jeho hry, ktorá držala poslucháčov v duchovno – emotívnom napätí. Štedrosť a rozmanitosť jeho umenia sa prejavili aj v dvoch skvostných prídavkoch: v majstrovskom kúsku z Encores (Prídavkov) slávneho ruského violončelistu Mstislava Rostropoviča a v ukážke z Bachovej Suity č. 6, kde nebolo treba uvažovať o „štýlovej či neštýlovej hre“, lebo A. Gerhardt viedol jednotlivé hlasy barokového diela tak, že presvedčil o stálej aktuálnosti a hudobnej kráse z diela veľkého barokového majstra. Slávny sólista, ktorý od r. 1991 spolupracuje so svetoznámymi orchestrami a pod taktovkami najslávnejších dirigentov, ktorý s ochotou uvádza spamäti premiéry skladieb svojich súčasníkov, po prestávke koncertu ponúkol Slovenskej filharmónii, že si s ňou zahrá vo violončelovej sekcii – rovno z listu – aj v Symfónii č. 2 C dur, op. 1 od Roberta Schumanna. Tomu sa hovorí – radosť z hudby!

Bratislavské hudobné slávnosti, 2017, otvárací koncert,
Alban Gerhardt, James Judd, Slovenská filharmónia,
foto: Alexander Trizuljak

Žiaľ, Slovenská filharmónia nemala svoj šťastný večer. Preexponované gestá nového šéfdirigenta, jeho búrlivá muzikantská osobnosť nevyburcovali hráčov natoľko, aby posledná symfónia R. Schumanna viac neunavila, než zasiahla poslucháčov. Bola to interpretácia s jednotvárnosťou podania, bez presvedčivosti o hĺbke diela jedného z géniov romantizmu. Mohutný, v nástrojových skupinách málo diferencovaný tok hudby našťastie zaujal v Adagio espressivo (3. časť), kde bola prítomná velebnosť i hudobné bohatstvo Schumannovej osobnosti hoci zasiahnutej predtuchou ťažkej duševnej choroby.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2017, otvárací koncert, Slovenská filharmónia,
foto: Ján Lukáš

K vrcholom tohtoročných BHS bude určite patriť koncert Wiener Philharmoniker (29. 9.). Kto si stačil kúpiť vstupenku na kvalitou legendárny orchester z blízkej Viedne, bol určite v Redute šťastný. Wiener Philharmoniker oslavujú 175. výročie svojej existencie. Patria k najstarším a najlepším orchestrom v hudobnom svete. Určite povesť tohto orchestra vytvárajú aj mimoriadne kvalitné nástroje vo všetkých nástrojových skupinách a prísny výber hráčov. V súlade so štatútom filharmónie sa totiž členom Viedenskej filharmónie môže stať len člen Orchestra Viedenskej štátnej opery (prijatý po prísnom konkurze), pravda, ak v Orchestri Viedenskej štátnej opery preukáže počas troch rokov svoje schopnosti. Až potom sa môže uchádzať o členstvo v asociácii Viedenskej filharmónie. Tí, čo poznajú kvalitu orchestra opery počas predstavení viedenskej Staatsoper, si možno ani neuvedomujú, že v prípade operného orchestra a viedenských filharmonikov ide o dva rôzne telesá, zanechávajúce vždy ten najsilnejší umelecký dojem. Pri nedávnej oslave svojich osemdesiatin dirigoval Zubin Mehta (za neutíchajúceho záverečného potlesku) vo Wiener Staatsoper skvelú inscenáciu Verdiho Falstaffa, o ktorej sme písali TU…, uvedenú aj s ohľadom na jeho životné jubileum. I to svedčí o kvalite oboch orchestrov, hrajúcich diela s hudobným erbom všetkých čias.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2017,
Zubin Mehta, Wiener Philharmoniker,
foto: Ján Lukáš

Nádherný večer s Wiener Philharmoniker na Bratislavských hudobných slávnostiach sme teda prežili pod rukami stále vzpriameného, veku nepodliehajúceho a fascinujúceho Zubina Mehtu (nášmu publiku známeho aj z dávnejších koncertov Slovenskej filharmónie). Všetky diela dirigoval tento PÁN UMELEC vzpriamený ako mladík – a spamäti…

Na úvod koncertu zaznela Tragická predohra, op. 81 od Johannesa Brahmsa. Skladba – bez pridaného programu – vychádza z čistej hudobnej obsažnosti, hoci sa traduje, že jej skice „boli pozadím k uvedeniu Goetheho Fausta“. Nielen kvôli tejto legende je Tragická predohra ponorená viac do pátosu a melanchólie, z čoho sa odvíja aj sýty zvuk orchestra. Iba 13-minútová predohra má v sebe – pre Brahmsa typickú – úctu k formovej klasike. Z nej pramenia aj tri časti sonátového allegra. D mol tónina, v ktorej je napísaná Tragická predohra, je zasa od čias Beethovena prívlastkom pochmúrnosti a žiaľu. A tak úvod koncertu bol tajomným, no duchovne a interpretačne silným vstupom do dielne J. Brahmsa.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2017,
Zubin Mehta, Wiener Philharmoniker,
foto: Ján Lukáš

Náladu vyľahčila Sinfonia concertante pre husle, violončelo, hoboj, fagot a orchester B dur od Josepha Haydna (1732 – 1809), evidovanú katalógu Haydnových diel pod číslom Hob. 1:105. Je to skladba na rozhraní symfónie a koncertu, kde štyri sólové nástroje vedú sólisticky náročný, pritom partnerský dialóg medzi sebou, ale aj s orchestrom, tu zmenšeným na mieru Haydnových čias. Preferovanie sólovo hrajúcich nástrojov nadväzovalo na komorné diela Haydna (najmä na jeho sláčikové kvartetá), sinfonia zase na rodiaci sa útvar klasickej symfónie, s precízne určenými pravidlami, ktoré Haydn napĺňal stále novou, sviežou, väčšinou i radostnou hudbou. Kvarteto sólistov v perfektne zohratej komorno-orchestrálnej partitúre tvorili najmä členovia Viedenskej filharmónie: koncertný majster Rainer Honeck, ktorého kvality siahajú k samostatnej sólistickej hre; violončelista Robert Nagy, ktorý spolupracuje s Viedenskou filharmóniou od r. 1995 a od r. 2005 vystupuje aj sólovo; hobojista mäkkého tónu Martin Gabriel – ktorý sa okrem spolupráce s Viedenskou filharmóniou venuje aj komornej a sólovej hre. Fagotistkou bola mladá, no veľký dychový nástroj perfektne ovládajúca hlavná fagotistka orchestra Štátnej opery vo Viedni Sophie Dartigalongue (prišla do Viedne z postu hlavnej fagotistky Berlínskej filharmónie!). Hovoriť analyticky o súhre a radostnom muzicírovaní týchto skvelých hráčov pod vedením Zubina Mehtu a orchestra Viedenskej filharmónie, sa slovami takmer nedá vyjadriť. Bol to pôžitok zo vzájomného porozumenia a radosti z hudby.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2017,
Rainer Honeck, Martin Gabriel, Sophie Dartigalongue, Zubin Mehta, Robert Nagy, Wiener Philharmoniker,
foto: Ján Lukáš

V odkaze majstra raného klasicizmu je 104 symfónií a desiatky ďalších diel, vrátane omšových a oratoriálnych, spájajúcich svet neskorého baroka s raným klasicizmom. Koncom 18. storočia bol Haydn hudobne najplodnejším, najvynachádzavejším a najväčším skladateľom, od ktorého sa učili formovej dokonalosti Mozart i Beethoven. Jeho Sinfonia concertante pre štyri sólové nástroje a orchester B dur je takým jemným „bonbónom“ medzi vstupnou tragikou Brahmsa a záverečnou filozofiou diela Bélu Bartóka.

Po prestávke totiž predniesol takmer osemdesiatčlenný orchester Wiener Philharmoniker Koncert pre orchester, Stz. 116, BB 123 od Bélu Bartóka (1881 1945). Je to finálne päťčasťové dielo v exile žijúceho skladateľa. Nástup nacizmu podnietil Bartóka k odchodu z Európy. V USA žil skromne, navyše v úzkosti, ktorá prepadá citlivé duše v cudzom prostredí. V Európe B. Bertóka ako skladateľa (a klaviristu), folkloristu a celkovo osobnosť modernej hudby poznali. V hedonisticky založených USA bol človekom bez intelektuálneho a existenčného zázemia. Koncert pre orchester je charakterizovaný ako elegické dielo, no v jeho podstate je súhrnne akoby zakliate všetko, čo tvorilo bohatstvo Bartókovej predchádzajúcej tvorby. Pre náročnosť partitúry i obsadenie jednotlivých nástrojových skupín, môžu túto hudbu dokonale hrať iba mimoriadne vyspelé a zohraté orchestrálne telesá. K plnému pochopeniu Koncertu pre orchester prispievajú aj Bartókom využité prvky ľudových piesní z európskeho regiónu (zvlášť maďarského), z ktorých priam tryská duša skladateľa. Sú tu však i impresionistické hudobné obrazy, ktoré hudbu akoby pretkávajú hmlou tušeného, nikdy dokonale nepoznaného ľudského srdca. Nostalgicky a súčasne jemne parodicky vyznieva pripomienka Lehárovej melódie z operety Veselá vdova, ktorú Bartók zakomponoval ako iskru spomienky na Európu do 4. časti Koncertu pre orchester (Intermezzo interrotto – Prerušené intermezzo). V tej istej časti hudobne „polemizuje“ so Šostakovičovou Siedmou symfóniou, s ktorou sa Bartók nedokázal stotožniť. Burleska, rapsodické úseky, „muzyka źałobna“ (akoby isté časti Bartókovho Koncertu pomenoval ďalší velikán medzi komponistami 20. storočia – Witold Lutosławski), sa v tejto skladbe strieda s maďarsko – uhorskými motívmi, elégiou, lyrikou i pátosom. Je to nárokmi koncert pre symfonický orchester – formovou viac symfónia. Toto obrovské dielo napísal Béla Bartók za necelé dva mesiace! Akoby si uvedomoval obmedzenosť ťažkou chorobou poznačeného života, z ktorého údajne odchádzal so slovami, že si odnáša „batoh plný nápadov“.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2017,
Zubin Mehta, Wiener Philharmoniker,
foto: Ján Lukáš

Viedenskí filharmonici pod rukami Zubina Mehtu už neboli len „fajnovým“ orchestrom, známym neprekonateľne jemnými a zohratými sláčikmi. Pod rukami 81-ročného Zubina Mehtu dojali silou výpovede, zohratosťou všetkých skupín orchestrálnych hráčov – a rozdielnym, no vycizelovaným prístupom k trom veľkým osobnostiam hudby rôznych storočí… Zubin Mehta dirigoval orchester Viedenských filharmonikov iba jemnými gestami, pričom skúsenosťami a sugesciou vlastnej osobnosti dokázal vštepil prvotriednemu telesu celú nošu hudobných nálad. Bez jediného zakopnutia (až na vlastný nešťastný pád – zakopnutie na schodíkoch) previedol muzikantov vyrovnane a jasne cez všetky úskalia diel a štýlov.

Bol to mimoriadny festivalový večer!

Autor: Terézia Ursínyová

písané z koncertov 28. a 29. 9. 2017

o programe 53. ročníka BHS sme písali TU…

Bratislavské hudobné slávnosti 2017
otvárací koncert
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
28. septembra 2017

Slovenská filharmónia
James Judd – dirigent
Alban Gerhardt – violončelo

program koncertu

Franz Schmidt – Predohra, medzihra a karnevalová hudba z opery Notre Dame
Piotr Iľjič Čajkovskij – Variácie na rokokovú tému, op. 33
Robert Schumann – Symfónia č. 2 C dur op. 61

Zubin Mehta, Viedenskí filharmonici
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
29. septembra 2017

Wiener Philharmoniker
Zubin Mehta – dirigent
Rainer Honeck – husle
Robert Nagy – violončelo
Martin Gabriel – hoboj
Sophie Dartigalongue – fagot

program koncertu

Johannes Brahms – Tragická predohra, op. 81
Joseph Haydn – Sinfonia concertante B dur, Hob. I:105
Béla Bartók – Koncert pre orchester

www.bhsfestival.sk

fotogaléria

James Judd, Alban Gerhardt, Slovenská filharmónia

This slideshow requires JavaScript.

fotogaléria

Zubin Mehta, Viedenskí filharmonici

This slideshow requires JavaScript.

email

About Author

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Leave A Reply