Dnes je: streda, 23. 8. 2017, meniny má: Tichomír , zajtra: Filip

Dve opory MET

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V MET spievali takmer všetci najlepší operní speváci minulého storočia. Okrem hosťov mimoriadnej kvality mal však súbor aj svojich „verných“, s ktorými sa Newyorčania stretali v priestoroch tejto opernej Mekky so značnou pravidelnosťou. Boli to sopranistky Licia Albanese, Zinka Milanov,Caterina Mancini, tenoristi Jean Peerce, Richard Tucker, barytonisti Robert Merril, Lawrence Tibbett, Cornel Mac Neil či basista Giorgio Tozzi a ďalší. K tým najvernejších, ktorí medzi rokmi 1940 až 1960 rozhodujúcou mierou spoluvytvárali profil súboru patrili švédsky tenorista Jussi Bjoerling a americký barytonista Leonard Warren. Od smrti oboch ubehlo v tomto roku 55 rokov, v prípade tenoristu 9. septembra, barytonistu už 4. marca.

Jussiho Bjoerlinga mnohí považovali za najautentickejšieho nástupcu Carusa (volali ho švédsky Caruso), prípadne ho zaraďovali medzi trojicu jeho následovníkov (spolu s Corellim a Pavarottim).

Jussi Björling, (1911-1960)

Jussi Bjoerling,
(1911-1960)

Bjoerling sa narodil 5. 2. 1911 a na javisku debutoval v Štokholme už ako 19 ročný v Pucciniho Manon Lescaut. V roku 1938 už spieval v MET Rodolfa z Bohémy a bol vedúcim tenoristom súboru po dve desaťročia. Bol predovšetkým vynikajúcim verdiovským spevákom, čo dokázal v úlohách ako boli Manrico, Radames, Riccardo, Vojvoda, ale uplatnil sa aj v operách Pucciniho a veristov (Turiddu, Canio). Publikum nadchýnala predovšetkým jeho leskom žiariaca vysoká poloha, kým vo výraze bol v porovnaní s vtedajšími idolmi Talianov (Monaco, Stefano, Corelli) umiernenejší. V porovnaní s nimi nahral tiež menej gramokompletov, no všetky sú na úctyhodnej úrovni. Aj znalec belcanta Celletti o ňom hovorí, že mal krásny hlas a výbornú techniku, hoci v oblasti interpretácie mal rezervy. V pamätných nahrávkach mal ako partnerky Zinku Milanov (Aida, Trubadúr, Tosca, Cavalleria, Komedianti) Liciu Albanese (Manon Lescaut), v anglosaskom svete vysoko cenenú španielsku sopranistku Victoriu de los Angeles (Butterfly, Bohema), Robertu Peters (Rigoletto), Birgit Nilsson (Turandot).

Leonard Warren pôvodným menom Warenoff bol rusko-židovského pôvodu a do MET sa dostal v tom istom roku ako Bjoerling ako koncertný spevák a o rok neskôr už v úlohe Paola Albianiho v Simone Boccanegrovi.

Leonard Warren, (1911-1960)

Leonard Warren,
(1911-1960)

Hoci spieval aj Scarpiu, Tonia či Escamilla, bol verdiovským barytonom pars excelence. Jeho zamatový hlas v stredoch s impozantnou šírkou tónu sa bez problémov vyšplhal aj do vysokej barytónovej polohy. Spieval aj mimo USA no o čosi menej než iné veľké hviezdy tých čias. Napríklad v roku 1958 vystupoval v ZSSR. Už v roku 1948 si trúfol na náročnú postavu Jaga a do jeho verdiovského repertoáru patrili najmä Germond, Rigoletto, Luna a Macbeth O jeho Jagovi Celletti napísal , že bol jediným Jagom svojej doby, ktorý spieval úlohu tak, ako si ju predstavoval majster Verdi, čiže nie s dorazom na agresivitu ale skôr úlisnosť postavy s častým používaním mezza voce. Z jeho štúdiových nahrávok pokladám za najdokonalejšiu nahrávku Rigoletta (z roku 1949, úlohu potom nahral aj v roku °1956) a Macbetha, v ktorom po odrieknutí Callasovej spievala part Lady Leonie Rysanek. V tejto nahrávke ma osobitne zaujala scéna plesu, v ktorej Macbeth v delíriu komunikuje s Bankovým duchom. Na prekvapenie Waren okrem Verdiho nahral len Tónia z Komediantov a dvakrát Scarpiu (z toho raz s Tebaldiovou) a pri nahrávkach predverdiovského belcanta ale i ďalších Pucciniho operách si producenti vybrali buď talianskych barytonistov alebo jeho odborových kolegov z USA (Merril, Guarera, Mac Neil). Verdi sa stal spevákovi aj osudným, keď na javisku MET pri spievaní árie Urna fatale zo Sily osudu pocítil nevoľnosť a čoskoro na to vydýchol naposledy.

Autor: Vladimír Blaho

video

email

About Author

Leave A Reply