Dnes je: štvrtok, 19. 7. 2018, meniny má: Dušana, zajtra: Eliáš, Iľja

Dvořáková Rusalka v Pekingu so slovenským umeleckým tímom

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Peking – V novom uvedení Rusalky, ktoré sa uskutočnilo 17. mája v Pekingu (Čína), sa prvý raz v histórii predstavila trojica našich úspešných slovenských interpretov – dirigent Rastislav Štúr, sopranistka Jolana Fogašová (Cudzia Kňažná) a tenor Peter Berger (Princ). Pozíciu hlavnej asistentky operného režiséra Huga de Anu zastávala Lenka Horinková. Hlavným korepetítorom a zbormajstrom bol Bronislav Procházka z Národního divadla v Prahe. Premiéra sa uskutočnila 17. mája 2016 a séria predstavení potrvá do 22. mája 2016.

17. mája 2016 sa vo Veľkej Národnej Opere v Pekingu (National Center for the Performing Arts – NCPA) uskutočnila premiéra opery Antonína Dvořáka Rusalka. Účinkovali v nej slovenskí umelci: pod hudobné naštudovanie sa podpísal Rastislav Štúr, postavu Cudzej kňažnej stvárnila Jolana Fogašová a v úlohe Princa sa predstavil Peter Berger. Asistentkou réžia bola Lenka Horinková. Hlavným korepetítorom bol Bronislav Procházka z Národního divadla v Prahe, ktorý zároveň pracoval aj so zborom. Po premiére nasleduje séria predstavení až do 22. mája 2016.

Antonín Dvořák: Rusalka
Veľká Národná Opera Peking
premiéra: 17. máj 2016
reprízy: 18., 19. 20. 21. 22. máj 2016

Hudobné naštudovanie: Rastislav Štúr
Réžia, scéna, kostýmy: Hugo de Ana
Videoprojekcia: Sergio Metalli
3D efekty: Mattia Metalli
Choreografia: Alessandra Panzavolta
Zbormajster, korepetítor: Bronislav Procházka

Rusalka: Dinara Alieva/Zhou Xiaolin
Princ: Peter Berger/Ladislav Elgr
Ježibaba: Stella Grigorian/Guo Yanyu
Vodník: Nathan Berg/ Tian Haojiang
Cudzia kňažná: Jolana Fogasova/Ke Luwa
Tri žienky: Li Xintong, Wang Jin, Yang Yanting
Hájnik: Li Xiang
Kuchtík: Zhang Xin
Lovec: Liang Yufeng

Orchester a Zbor NCPA

www.chncpa.org

A. Dvořák, Rusalka, Veľká Národná Opera Peking, 2016, plagát

Architektonický skvost Národného centra pre javiskové umenie (National Center for the Performing Arts – NCPA) dokončili v roku 2007 podľa návrhu známeho francúzskeho architekta Paula Andreua a otvorili ho pri príležitosti konania sa olympiády. Mimoriadna stavba, ktorú miestni obyvatelia nazývajú vznešene „Modrá perla“ sa vznáša na umelo vytvorenom jazere a vytvára v centre hlavného mesta Číny impozantnú kulisu vzdialenú iba kúsok od Zakázaného mesta a námestia Nebeského pokoja. Od svojho otvorenia si už stihla Národná Opera v Pekingu vybudovať značné medzinárodné renomé a hostí najlepších umelcov z celého sveta. Budova postavená prevažne zo skla a titánu sa môže pochváliť aj najväčším a zároveň technologicky najvyspelejším operným javiskom na svete s vynikajúcou akustikou.

National Center for the Performing Arts

National Center for the Performing Arts

Autorom hudobného naštudovania Dvořákovej novej inscenácie Rusalky v Pekingu je slovenský dirigent Rastislav Štúr, pre ktorého to nie je prvá hudobná aktivita v Číne. V máji 2013 dirigoval dva koncerty s Pražským symfonickým orchestrom na hudobnom festivale. Prvý sa konal v Sanghai Oriental Art Centre (A. Dvořák 9. symfónia e mol, E. H. Grieg – koncert pre klavír a orchester a mol) a druhý v Botanickej záhrade (Shanghai Chenshan Botanical Garden – L. van Beethoven, A. Dvořák, B. Smetana a filmová hudba z tvorby J. Williamsa). Teraz pracuje v NCPA s tamojším orchestrom na Dvořákovej Rusalke. ,,V NCPA je výborný orchester, skúšky napredujú rýchlo. Orchester má veľkú disciplínu, nikto nepovie ani slovo, snažia sa hrať podľa gesta a všetko stačí povedať raz. Skúšky boli veľmi intenzívne, po štvorhodinovej sedačke s orchestrom ma čakala päťhodinová aranžovacia skúška…“, povedal pre Opera Slovakia Rastislav Štúr. Spoluprácu s režisérom Hugom de Anom si pochvaľuje. ,,Hugo de Ana je v Číne veľká autorita. Je pomerne emocionálny, rozčuľuje ho, ak musí niečo opakovať. Vychádzam s ním dobre, veľmi dbá na partitúru a vôbec nezasahuje do temp a mojich predstáv, a ja sa zasa snažím dopĺňať tie jeho. Réžiu má „ušitú“ presne na čínskeho diváka, veľmi dobre pozná tunajšie publikum, všetko je klasické, žiadna moderna. Môže si tu však dovoliť to, čo by inde neprešlo: napríklad nechá baletku – akrobatku – na vysokej úzkej konštrukcii vo výške okolo päť metrov nad zemou bez istenia…“. Rusalka sa hrá v českom jazyku, ale podľa slov dirigenta sa čínski speváci s češtinou a frázovaním vokálnych partov vyrovnali dobre, sú flexibilní. ,,Čínski speváci sú veľmi dobre pripravení, samozrejme nemajú túto operu tak zažitú ako naši – Jolanka Fogašová a Peter Berger. Okrem našich domácich protagonistov celé obsadenie spieva Rusalku po prvý raz v živote.“, dodal Rastislav Štúr. Napriek tomu, že v Pekingu je slovenský umelecký tím, ktorý má za sebou viacero spoločných produkcií, Rastislav Štúr s ním na Rusalke spolupracuje po prvý raz paradoxne v Číne. Dopĺňa ho korepetítor Bronislav Procházka z Národního divadla v Prahe, ktorý spolupracoval na Rusalke v mnohých krajinách sveta, a pre Rastislava Štúra je veľkou oporou. ,,Je autoritou a zároveň aj vzácnym človekom a veľkým muzikantom. Som rád, že je tu.“, dodal Štúr.

A. Dvořák: Rusalka, Veľká Národná Opera Peking, 2016, R. Štúr, J. Fogašová, P. Berger, B. Procházka, foto po generálke

A. Dvořák: Rusalka, Veľká Národná Opera Peking, 2016,
R. Štúr, J. Fogašová, P. Berger, B. Procházka,
foto po generálke

Pre predstaviteľku Cudzej kňažnej, sopranistku Jolanu Fogašovú, Čína a Peking nie sú novinkou. Po nedávnych úspechoch z predošlého hosťovania v tunajšom divadle sa do Číny vracia už po tretí raz, teraz však do novej inscenácie Rusalky a svojej obľúbenej roly Cudzej Kňažnej. Článok o jej pôsobení v Pekingskej opere si môžete prečítať TU… Ako sama hovorí, ,,vždy som tu bola v zime, takže teraz som sa tešila na jarný rozkvitnutý Peking, ako ho poznáme z mnohých fotografií, ale skutočnosť je ešte oveľa krajšia. Modrá perla je zárukou kvality a svojím spôsobom aj jedinečnosti. Je tu tím milých ľudí, ktorí sa o nás vzorne starajú a zároveň zabezpečujú chod produkcií. Sú s nami v divadle doslova celý deň, od deviatej ráno do jedenástej večer. Potom nás ešte odprevadia k autu, ktoré nás vezie do hotela, neuveriteľné…“. Účinkovanie je tu pre ňu tento raz celkom iné, keďže prišla aj s manželom a dcérkami, takže divadlo aj mesto môžu vnímať spoločne. Ak si to vyžaduje režijný zámer, v Rusalke zvykne spievať dvojrolu Ježibaby a Cudzej Kňažnej. ,,Hugo de Ana chcel na tieto roly dve speváčky, takže tu spievam „iba“ Kňažnú, čo je pre mňa oveľa komfortnejšie, občas mám aj čas pozrieť si skvosty Pekingu. Navyše tu mám aj slovenských kolegov. To doteraz nikdy nebolo a je naozaj veľmi milé porozprávať sa v tunajšom divadle aj po slovensky (smiech).“

,,S dirigentom Rastislavom Štúrom spolupracujem už roky a vždy veľmi rada, je mi potešením spievať Cudziu Kňažnú pod jeho taktovkou. Osobnosť svetoznámeho Huga de Anu je zárukou precíznosti, estetiky a svojskej poetiky, ktorá sa dokonale hodí práve k Rusalke. Pracovať s ním je pre mňa veľkým zážitkom. NCPA sa rozhodlo práve v Rusalke vyskúšať a použiť počas predstavenia 3D efekty (prvý krát na svete). Takže publikum sa bude môcť vizuálne celkom ponoriť do deja.“

A. Dvořák: Rusalka, Veľká Národná Opera Peking, 2016, scéna

A. Dvořák: Rusalka, Veľká Národná Opera Peking, 2016,
scéna

Hugo de Ana ako režisér, kostýmový výtvarník a scénograf v jednej osobe sa do NCPA vracia s novou produkciou opery. Nie je úplne bežné, aby režisér mal pod autorskou kontrolou aj ostatné umelecké scénické zložky. Jolana Fogašová považuje tento spôsob za veľmi dobrý, pretože dielo ako celok je podľa jej slov ,,dokonalejšou výpoveďou režijného zámeru jedného človeka, je to ale dosť výnimočné a nesmierne náročné. Okrem  Huga de Anu som napríklad Taliansku spolupracovala s maestrom Pierom Luigim Pizzim, ktorý tiež ako všestranná umelecká osobnosť robil réžiu, scénu aj kostýmy.“

Podľa skúseností sopranistky operný vkus čínskeho diváka je v niečom odlišný a prikláňa sa jednoznačne ku klasickému stvárneniu opier. ,,Moderné experimenty by tu u publika nemali šancu. Diváci chcú vidieť a prídu len na opery, ktoré sú v súlade s pôvodným zámerom skladateľa a veľkou mierou estetiky. Taktiež akýkoľvek náznak vulgárnosti, nemiestneho násilia a prílišného naturalizmu vyvoláva doslova averziu. Vedenie divadla veľmi dbá na to, aby sa tituly uvádzali s noblesou a vážnosťou, aká im prináleží, s úctou k predlohe a skladateľovi. Predovšetkým s tým súvisí skutočnosť, že väčšina titulov sa uvádza prvý raz a v divadle sa snažia, aby publikum nemalo skreslenú predstavu o titule a dielo sa predviedlo tak, ako pôvodne autor zamýšľal, i keď s určitou dávkou originálneho režijného výkladu. Niektorým domácim návštevníkom sa zdá aj Carmen, v ktorej som tu hosťovala, príliš odvážna, hoci naše Európske publikum by ju vnímalo takmer puristicky. Pre spevákov, ktorí sú už unavení z režijných experimentov predovšetkým európskych – väčšinou nemeckých režisérov – je tunajšia inscenácia balzamom na dušu a vracia dielam ich pôvodnú noblesu, ktorú opera vždy mala.“

G. Bizet: Carmen, Veľká Národná Opera Peking, 2013, foto: Veľká Národná Opera Peking

G. Bizet: Carmen, Veľká Národná Opera Peking, 2013,
foto: Veľká Národná Opera Peking

Dvořákova Rusalka sprevádza Petra Bergera (predstaviteľa Princa) celou jeho doterajšou umeleckou dráhou. Jeho prvé stretnutie s touto postavou sa uskutočnilo pred desiatimi rokmi v rodných Košiciach. ,,Bola to jedna z mojich prvých veľkých rol a mal som pred ňou samozrejme obrovský rešpekt. Vďaka dirigentovi Igorovi Dohovičovi a režisérovi Zdeňkovi Troškovi, podpore kolegov a v neposlednom rade nádhernej inšpirácii filmovou nahrávkou (Princa skvele interpretoval Peter Dvorský) som si túto postavu veľmi obľúbil a môj pozitívny vzťah k nej pretrváva dodnes.“, povedal o opere Peter Berger, ktorý ju spieval v pražskom Národnom divadle i v Štátnej opere, Brnenskom Národnom divadle, neskôr mal príležitosť predstaviť tento klenot českej opernej tvorby v Japonsku, Anglicku, Švédsku, Poľsku, Taliansku, Južnej Amerike, v Chile a tentoraz aj v Číne. Spevák priznal, že spoluprácu s NCPA zvažoval, keďže v Pekingu dlhodobo výrazne kolíše koncentrácia smogu, a celkovo je jeho úroveň veľmi vysoká, no nakoniec ponuku prijal. ,,Dnes rozhodnutie spievať Rusalku v Číne neľutujem a som veľmi rád, že spolu so sopranistkou Jolankou Fogašovou a dirigentom Rasťom Štúrom môžeme byť súčasťou vzácnej udalosti, keď česká opera zaznie v Číne vôbec po prvý raz. Smog je tu evidentný, nechcem si ale túto skutočnosť pripúšťať. Trávim tu už štvrtý týždeň a zatiaľ som problémy nepociťoval. Spolu s kolegami máme pekné a príjemné dni. S bolesťou som však prijal smutnú správu o úmrtí môjho profesora, pána Juraja Šomorjaia, ktorému vďačím za to, že tu teraz vlastne môžem spievať a mrzí ma, že som ho na jeho poslednej ceste nemohol odprevadiť…. Nech odpočíva v pokoji…“.

A. Dvořák: Rusalka, záber zo skúšky, foto: Wang Xiaojing

A. Dvořák: Rusalka, záber zo skúšky,
foto: Wang Xiaojing

Podobne ako Rastislav Štúr, aj Peter Berger si pochvaľuje prácu s režisérom. ,,Osobnosť Huga de Anu je skutočne ojedinelá a mám radosť, že spolupracujem s tak všestranným umelcom. Jeho scéna i kostýmy sú veľkolepé, réžia je postavená na rešpektovaní libreta, námetu a prirodzenosti konania postáv. Obdivujem na ňom, ako napriek náročnosti samotného skúšobného režijného procesu dokáže skĺbiť každodennú prípravu kostýmovo-scénickej stránky. Tu by som ale rád spomenul aj meno talentovanej a hlavne trpezlivej Lenky Horinkovej, ktorá je Hugovou pravou rukou a bez ktorej si detailné vypracovanie jednotlivých scén, vzhľadom k dvojitému obsadeniu sólistov, nedokážem predstaviť.“

Na novej produkcii Rusalky vo Veľkej opere v Pekingu spolupracovala ako asistentka režiséra mladá slovenská režisérka Lenka Horinková, ktorá dostala túto ponuku krátko po svojom rozhodnutí odísť z Opery SND. Po zvážení ju prijala. ,,Maestra de Anu som predtým nepoznala. Videla som len fotografie a videozáznamy jeho diel. Vizuálne a významovo sú veľmi bohaté. Divák jednoducho nestíha vnímať čas, pretože je neustále atakovaný novými podnetmi a to je čosi, prečo by som s Hugom de Anom spolupracovala, hoci aj na Marse. V Číne som nikdy nebola. Číňania sú úžasní ľudia. Myslím, že v mnohom je náš pohľad na túto krajinu a jej obyvateľov skreslený.“, povedala Lenka Horinková vnímajúca túto spoluprácu ako veľmi inšpiratívnu. ,,Tento režisér má veľmi osobný vzťah k svojim dielam. Sám vytvára kostýmy, scénu aj réžiu a pracuje s veľkým dôrazom na detail. Bolo by nefér porovnávať režisérov, ale myslím si, že veľkosť režiséra je práve v detaile.“  Divadlo NCPA v Pekingu, ktoré slávnostne otvorili v roku 2007, je v divadelnom svete ešte veľmi mladé, napriek tomu sa mu darí radiť k popredným svetovým scénam. Pozýva si umelcov z celého sveta, vytvára kvalitné produkcie. ,,Pekingská opera je veľmi mladá. Cítiť to najmä na zamestnancoch. Kým u nás sa priemerný vek v opere blíži k päťdesiatke, tam je to o dvadsať rokov menej. Je to prvá generácia operných managerov, technikov a ďalšieho personálnu, ktorí sú pre dobré fungovanie operného domu nepostrádateľní. V ich kolektíve cítiť nadšenie a chuť tvoriť“.

Na réžii, výslovnosti, výraze každodenne pracovali prevažne s domácimi čínskymi spevákmi. ,,Skúšky museli byť intenzívne, pretože u nás je štandard pre naštudovanie opery šesť týždňov tu len štyri týždne. Času nie je nazvyš. Čínski speváci sú veľmi šikovní a vedia sa prispôsobiť jazyku, hoci poznať, že to nie čeština od mamy. Speváci vo svete však bežne spievajú väčšinu svojho repertoáru v cudzích jazykoch. Keď uvažujem nad tým, ako vnímajú príbeh Rusalky, prichádzam k záveru, že určite skôr jej rozprávkovú rovinu. Krása a symbolika Dvořákovho diela je univerzálna a blízka ľuďom bez rozdielu rasy či etnického pôvodu. Tento štýl práce definitívne zmenil môj pohľad na značku „Made in China“., povedala pre Opera Slovakia Lenka Horinková.

A. Dvořák: Rusalka, Veľká Národná Opera Peking, 2016, P. Berger, J. Fogašová, L. Horinková, R. Štúr, B. Procházka

A. Dvořák: Rusalka, Veľká Národná Opera Peking, 2016,
P. Berger, J. Fogašová, L. Horinková, R. Štúr, B. Procházka

Kvôli náročnému skúšobnému procesu mali umelci málo voľného času na oddych, ale aj napriek tomu si nedali ujsť čínsku kultúru.

Jolana Fogašová

,,V Čine mi chýba bryndza a halušky (smiech), ázijská kuchyňa je dosť pikantná, inak varia výborne… Občas mi chýba čerstvý vzduch, ale smog bol doteraz našťastie celkom znesiteľný… Malé mesto ako Bratislava má aj svoje výhody, Peking je celkovo gigantický, aj zdanlivo blízky cieľ je v skutočnosti ďaleko. Podľa nášho meradla sa tu spočiatku ťažko odhadujú vzdialenosti. Už som si ale za ten čas v Pekingu zvykla a dobre sa tu orientujem. Samostatnou kapitolou je jazda na aute – aj napriek čoraz agresívnejšiemu jazdeniu a správaniu vodičov na Slovensku doprava v Pekingu je fenomén. Mám pocit že sa tu nedodržuje skoro nič, odbočuje a otáča sa všade, kde sa to dá a aj prednosť v jazde tu má úplne iný význam. Večer sa často stretávam s tým, že polovica áut a motoriek jazdí bez zapnutých svetiel napriek tomu, že je už tma. Nie je to však forma agresie, ale skôr chýbajúci systém. Treba s tým počítať. Jazda taxíkom je relatívne lacná, pokiaľ nenatrafíte na taxikára, ktorý si chce „prilepšiť“, odmieta zapnúť taxameter a ukazuje na hodinky, že je „Big traffic“. Pýta samozrejme niekoľkonásobnú sumu. V horšom prípade zamení alebo vydá falošnú bankovku. Domáci radšej využívajú systém Online taxi, tieto služby sú bezpečné a garantované.“

Niektoré zvyky by zaviedla aj na Slovensku. ,,Ľudia sú tu všeobecne pokojnejší a tolerantnejší a vôbec sa nestresujú. To mi na Slovensku chýba. Niekedy môžu pôsobiť až ľahostajne. Som prevažne v centre  a môžem povedať, že na tak veľký pohyb ľudí je tu prekvapivo čisto. Všade je pomerne veľa zelene a stále sa vysádza nová. O parky v meste sa vzorne starajú, krásne ich pestujú. Ľudia tu nič neničia. Mnohí pracujú v Pekingu aj v sobotu, preto sa v nedeľu, v jediný voľný deň, krásne oblečú, načančajú si deti do krásnych šatočiek a idú spolu von do parkov, na detské atrakcie, zoberú si hudobné nástroje a spontánne si vyhrávajú pre seba aj ostatných a samozrejme praktizujú Tai-či. Vtedy prestávate vnímať ruch veľkomesta, ktoré sa spomalí a často zabúdate že ste v jednom z najväčších metropol sveta.

Lenka Horinková

,,Času je veľmi málo, ale ak sa nejaký nájde, venujem ho spoznávaniu pamiatok.“

Rastislav Štúr

,,Po celý čas piatich týždňov som mal len jeden deň voľno. Pozrel som si Veľký čínsky múr, meria viac ako 8000 km, pričom z Bratislavy sem je to vzdušnou čiarou len 7500 km… Fascinujúce!“

Peter Berger

,,Snažili sme sa spoločne využiť aj to málo voľného času na objavovanie čínskych pamiatok, predovšetkým majestátneho Čínskeho múru, Letného paláca, Zakázaného mesta, či Chrámu Nebies.

Pripravil: Ľudovít Vongrej

foto: internet, súkromné archívy umelcov

video: Predohra k opere Rusalka

email
Operné gala 2018
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 69
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár