Dnes je: sobota, 27. 5. 2017, meniny má: Iveta , zajtra: Viliam

Edita Gruberová: Každé umelecké vystúpenie je pre mňa ako maturitná skúška

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V Bratislave koncertovala slávna slovenská rodáčka, operná diva Edita Gruberová. Jej piesňový recitál v rámci 12. ročníka festivalu Viva Musica! sa stretol s veľkým úspechom nielen u divákov ale aj u odbornej obce. Hudobná kritička Terézia Ursínyová ju v recenzii tohto koncertu označila ako kráľovnú pianissima. Edita Gruberová poskytla pre Opera Slovakia rozhovor, v ktorom sme okrem dojmov z recitálu hovorili aj o sláve a úskaliach jej obdivuhodnej kariéry. Prezradila nám, ako a prečo v určitom veku zmenila svoju hlasovú techniku, a spoznáte ju aj ako dcéru, matku, či pestovateľku zeleniny.

Návštevníci bratislavského koncertu v rámci festivalu Viva Musica! (22.7.) mali možnosť vypočuť si vás ako interpretku piesní. Koncert vysoko ohodnotila aj odborná kritika. V novej budove SND ste spievali po prvýkrát, sála bola vypredaná do posledného miesta. Aké pocity vás pri tom sprevádzali?

Sprevádzali ma úžasné pocity, pretože, ako ste povedali, v novej budove SND som spievala prvýkrát. Napriek tomu, že na tento recitál pricestovali moji fanúšikovia z rôznych krajín, mala som pocit, že spievam pre svoje slovenské publikum na domácej pôde. Zistila som, že Slováci sú veľmi zdraví, pretože počas koncertu takmer nikto nekašľal (smiech). Skutočne som už zažila aj také, na ktorých ľudia veľmi kašľali, ale tento sa asi slovenskému publiku tak páčil, že zabudli aj na to, že sú chorí.

Recitál Edity Gruberovej v Bratislave, festival Viva Musica! 2016, Edita Gruberová, Peter Valentovič, foto: Zdenko Hanout

Recitál Edity Gruberovej v Bratislave, festival Viva Musica! 2016,
Edita Gruberová, Peter Valentovič,
foto: Zdenko Hanout

Je pre vás iné spievať vo svojom rodnom meste?

Každé jedno vystúpenie je čímsi iné, každé má svoju atmosféru a každé je pre mňa ako maturitná skúška. Rada by som ale povedala, že v porovnaní so svetovými opernými scénami som na javisku SND cítila aj čosi ešte osobitejšie. Tento koncert bol úplne iný nielen atmosférou, ale aj mojimi vnútornými pocitmi. Vedela som totiž, že prídu všetci, ktorí sa o mňa zaujímajú, ktorí ma poznajú od detstva, moji rodáci, priatelia a známi, kamaráti z detstva, s ktorými sme spolu vyrastali, a samozrejme aj fanúšikova zo zahraničia. Je zaujímavé, že práve pred mojimi rodákmi som vždy cítila veľký pocit zodpovednosti za umelecký výkon. Okrem tohto všetkého bol tento koncert pre mňa iný aj preto, že som po prvýkrát vystúpila na scéne Novej budovy SND, teda v národnom divadle mojej rodnej krajiny. V Bratislave som už síce spievala na mnohých koncertoch, či už v rámci BHS alebo na Bratislavskom hrade, aj v Historickej budove SND, ale v Novej budove to bolo prvý raz.

Aký kľúč ste si zvolili pri výbere programu recitálu?

Tento program som už spievala a ešte ho aj budem spievať v Zürichu, Mníchove, Viedni, Miláne… Usúdila som, že sa hodí aj pre Bratislavu, pretože je v ruštine, češtine a samozrejme aj nemčine, a práve tento jazyk je Bratislave takisto blízky. Rimskij-Korsakov a Čajkovskij ma zaujali svojou poetikou, milujem Dvořákove Cigánske piesne, Straussovi sa venujem celú kariéru a Mahler je tiež jedinečný autor.

Vaša interpretácia piesní bola natoľko dôveryhodná, že ich obsah sme si všetci mohli prečítať z vášho vokálneho prejavu a z vašich gest. Počuli sme rozmanité hudobné výrazové prostriedky, ale aj rôzne interpretačné polohy vo vašom jedinečnom a originálnom podaní. Terézia Ursínyová vo svojej recenzii napísala, že piesne vo vašom podaní boli ,,tichým vyznaním a poctou enigmatickým (záhadným) zákutiam ľudskej duše“ a nazvala vás aj Kráľovná pianissima (recenziu koncertu si prečítate TU…). Prezraďte niečo o interpretácií piesní.

Piesne sú pre mňa akoby také malé, cizelované kresby ceruzkou, akési malé drámy. Sú to malé príbehy, ktoré interpret musí počas približne troch až piatich minút vyrozprávať. Toto všetko sa musí udiať s veľkým a hlbokým vnútorným prežitím a samozrejme aj prostredníctvom hlasu. Ak si pieseň porovnáme s operou áriou, alebo aj celovečernou operou, opera je akoby jeden obraz maľovaný olejovými farmami na veľkých plochách. Toto sú moje predstavy. Všetko treba hlavne precítiť. Ak spevák prežíva napríklad pieseň Když mne stará matka, nikto z poslucháčov nemôže ostať chladným. Pri speve sa s emóciami deje čosi veľmi silné, nejde len o to, že sa nejako odspievajú skladateľom predpísané tóny s predpísanou dynamikou. Pred očami sa odohráva obraz minipríbehu piesne a už pri jej štúdiu sa na to musí dbať bez ohľadu na to, či je to Strauss, Dvořák, alebo Mahler. Piesne majú svoje tajomstvo.

Recitál Edity Gruberovej v Bratislave, festival Viva Musica! 2016, Peter Valentovič, Edita Gruberová, foto: Zdenko Hanout

Recitál Edity Gruberovej v Bratislave, festival Viva Musica! 2016,
Peter Valentovič, Edita Gruberová,
foto: Zdenko Hanout

Koncert speváka s klavírom je aj o intimite. Spievate piesne rada s klavírom, alebo s orchestrom?

Mám rada aj klavírny aj orchestrálny sprievod. Sú to ale dva rozličné spôsoby akými sa s hlasom pracuje. Ak spievam piesne s orchestrom, hlasový prejav je výrazne iný, ale všetko prežitie tam musí byť tak isto ako pri klavírnom sprievode. Ak spievam s klavírom, je veľmi dôležité dobre si porozumieť s klaviristom. Takým vynikajúcim klaviristom je Peter Valentovič. Veľmi si ho vážim. Výborne si rozumieme, dopĺňame sa a náš spoločný interpretačný proces je celkom prirodzený. Preto s ním veľmi rada spolupracujem. Piesne nám dávajú toľko možností, majú mnoho odtieňov. Pri každom recitáli je to vždy trochu iné a interpretácia musí byť vždy spontánna a to bez dobrého klavírneho partnera nefunguje.

Na koncerte bolo cítiť, že ste s Petrom Valentovičom muzikálne zohratí. Kto tam bol, vie si predstaviť, o čom hovoríte. Ako sa začala vaša spolupráca?

S Petrom Valentovičom sme sa zoznámili pri realizácii CD nahrávky opery Cudzinka od Vincenza Belliniho, kde korepetoval. Stalo sa, že dirigent nemohol s nami jeden deň pracovať a tak Peter Valentovič prebral nahrávanie. Nahrával sa vtedy zbor, orchester a sólisti. Okamžite sa mi zapáčil, oslovila som ho a tu sa postupne začala vyvíjať naša spolupráca. Na začiatku som mu dala Schubertove piesne a on ich zahral veľmi precítene. Mala som pocit, akoby sme ich roky cvičili. Bol veľmi senzitívny, okamžite reagoval na môj prednes, cítil moje frázy, obsah skladby, tempové zmeny, dynamickú výstavbu a podobne. Všetko hral z listu, bez prípravy a nielenže odohral notový zápis, ale aj muziku a príbehy piesní. Potom som si povedala, že ho otestujem na Straussovi, keďže je komplikovanejší. Nesklamal ani tu bola som nadmieru spokojná. Je vynikajúcim hráčom z listu a výborne improvizuje. Je úžasný.

Recitál Edity Gruberovej v Bratislave, festival Viva Musica! 2016, Edita Gruberová, Peter Valentovič, foto: Zdenko Hanout

Recitál Edity Gruberovej v Bratislave, festival Viva Musica! 2016,
Edita Gruberová, Peter Valentovič,
foto: Zdenko Hanout

V roku 2013 ste si v Banen-Badene prevzali prestížnu Hudobnú cenu Herberta von Karajana, dotovanú sumou 50.000 eur. Z tejto sumy ste sa rozhodli podporiť slovenských umelcov dirigenta Petra Valentoviča a barytonistu Richarda Švedu. Zrejme bolo pre vás náročné vybrať konkrétnych umelcov. Ako ste sa rozhodovali?

Ako som už spomínala, Petra Valentoviča som spoznala pri nahrávaní a začali sme aj spolupracovať. Podpora tohto umelca spočívala okrem iného aj v tom, že som si ho priala ako dirigenta a korepetítora pre moje koncerty, keďže som už dospela do situácie, keď si môžem povedať, kto má so mnou spolupracovať. Objavila som ho pre seba a povedala som si, že si ho na svojich koncertoch aj želám. Takže ho potom angažovali a dostal príležitosť prezentovať sa a profilovať. Našim prvým koncertom v Theater an der Wien sa začala naša dobrá spolupráca. Z koncertu na koncert to medzi nami rezonovalo čoraz lepšie. Bol fantastický nielen pri sprevádzaní, ale aj v predohrách či medzihrách.

Richarda Švedu som počula na predstavení v Düsseldorfe ako Dona Giovanniho a hneď sa mi veľmi zapáčil. Okamžite som sa rozhodla. Povedala som si, že umelec ktorého môžem podporiť by mal byť mladý človek a Slovák. Podporila som ho aj finančne, aby mohol pracovať so svojim učiteľom spevu, korepetovať a pod. Podpora spočíva aj v našej spoločnej koncertnej činnosti. Spoločne sme vystúpili na koncertnom pódiu Slovenskej filharmónie v Bratislave v rámci Bratislavských hudobných slávností 2014, ale aj v Prinzregententheater v Mníchove v priamom prenose rádia BR-Klassik (Beyrische Rundfunk). Z koncertu vznikla live nahrávka, ktorú podľa vlastného uváženia môže použiť na svoju prezentáciu. Séria týchto koncertov sa ale nekončí a v roku 2016 nás čakajú dva ďalšie – v Katedrále v Berlíne a vianočný v Stefansdome vo Viedni.

Koncert Edity Gruberovej v rámci BHS 2014, P. Valentovič, J. Chabroň, E. Gruberová, R. Šveda

Koncert Edity Gruberovej v rámci BHS 2014,
P. Valentovič, J. Chabroň, E. Gruberová, R. Šveda

Váš hlas je svieži, je známe, že ste v istom období pracovali na hlasovej technike. Ako sa dá udržať hlas v tak sviežej forme?

Je veľmi dôležité dodržiavať hlasovú hygienu. Spevák nemôže spievať roly, ktoré nie sú vhodné pre jeho typ hlasu. Taktiež sa spevák nesmie preťažovať, medzi jednotlivými výkonmi musí robiť dostatočné pauzy, čo je v mladom veku neľahké, pretože človek je plný energie a chce spievať. U mladého speváka sa to umocní aj úspechom, pretože je žiadaný, ale aj v takomto režime musí myslieť na hlasovú hygienu. Každopádne, toto bol aj môj prípad a trvalo jedenásť rokov, keď som spievala celú sezónu a po nej už od 1. júla v Salzburgu, kde sa začínal skúšobný proces festivalu. Takto to šlo až do konca augusta a 1. septembra sa začínala nová divadelná sezóna. V mladom veku človek za to vlastne ani nemôže, pretože ho úspech priťahuje, ale aj tak je veľmi dôležité vystihnúť ten bod, kedy si treba povedať „stop a odteraz už musím so svojím hlasom narábať inak“. Ďalším kritériom pre udržanie si sviežeho hlasu je správna spevácka technika a to doslovne od A až po Z, pretože bez nej nejde nič. Každý spevák na tomto svete tvrdí, že má najlepšiu techniku a aj ja som si to myslela. Po asi 35-tich rokoch spievania som zistila, že síce mám jednu z najlepších techník, ale predsa len nie tú celkom najlepšiu, ktorú som objavila vo svojich šesťdesiatich rokoch. Naučila som sa novú spevácku techniku, s ktorou môžem spievať aj naďalej, presne tak, ako ste to mohli počuť na bratislavskom koncerte.

V čom spočívala tá zmena?

Začína sa to už od nového spôsobu rozospievania. Niekedy som veľmi prekvapená ako sa moji kolegovia rozospievavajú. Už od začiatku idú naplno a po príchode na javisko to poznať. Mne tieto veci vysvetlila jedna pani učiteľka spevu z prostredia logopédov, pričom je sama speváčkou v Mníchove. Mnohé veci mi vysvetlila ako prvá. Veľmi dôležité je dobré rozospievanie. Začínam v pomerne nízkej polohe a klesám až po malé f. Svoje hlasivky pritom len pomaly a veľmi potichučky rozochvievam. Ukázala mi aj opačný pohyb bránice a toto som sa musela preučiť.

Predsa len, preučiť sa rokmi pestované ovládanie tela a zautomatizovanú techniku je náročné, ale ste dôkazom toho, že sa to dá.

Je to tak, ako hovoríte. Človek celý život spieva a všetko, čo má zautomatizované zrazu musí zmeniť. Trvalo mi to asi tak tri roky. Ale moja pevná vôľa mi veľmi pomohla, najmä keď som postupne zisťovala, že nový spôsob funguje. Najhoršie bolo zabudnúť na rokmi zaužívané návyky, pretože pôvodné automatizmy sa stále akoby pýtali nazad. Dá sa to zvládnuť, ale ide o neľahký proces, pretože každý vie, že niečo prebudovať je oveľa ťažšie, ako vytvoriť veci úplne od začiatku. Pomáhal mi však pocit, že nová technika veľmi dobre funguje a to bolo smerodajné.

G. Donizetti: Roberto Devereux, Viedenská štátna opera, Edita Gruberová (Elisabetta I.), foto z divadelnej šatne Viedenskej štátnej opery

G. Donizetti: Roberto Devereux, Viedenská štátna opera,
Edita Gruberová (Elisabetta I.),
foto z divadelnej šatne Viedenskej štátnej opery

Máte za sebou fantastickú kariéru opernej speváčky. Ktoré momenty vnímate ako výrazné vo svojej kariére?

Zo začiatku to bola samozrejme Banská Bystrica, odkiaľ som šla do Viedne, pretože do SND ma našťastie neprijali. Nehovorím to teraz na adresu SND sarkasticky, ani s výčitkami. Aj toto ich rozhodnutie mi totiž pomohlo predĺžiť si spevácku kariéru, pretože tu by som asi nenašla techniku, ktorá by ma udržala. Viedeň bola ďalším výrazným postupom v mojej kariére, otvorila mi dvere krásnej medzinárodnej kariéry, lenže dlhé roky som tu ,,hlivela“. Na začiatku mi dali spievať ,,len“ Kráľovnú noci, čo je v poriadku a Olympiu aj to je v poriadku ale iné nič. Dnes si azda poviem, že chvalabohu, pretože keby mi už vtedy dovolili spievať Violettu, Gildu a podobne, dnes by som už možno nespievala. Na začiatku nevieme posúdiť, čo je dobré alebo čo by bolo dobré, alebo do čoho by sme sa nemali púšťať. V Banskej Bystrici by mi dali všetko. Violettu, Gildu, Zuzu v Jánošikovi, Erindo – tam som síce mala len jednu áriu – ale aj My Fair Lady a všetky tri hlavné postavy v Hoffmannových poviedkach, teda Olympiu, Antoniu a Giuliettu. Čo som ja vtedy vedela, že spievať toto všetko nie je nič pre mňa? Pokiaľ ide o Giuliettu, bolo mi jasné, že ide o tmavý dramatický hlas, ale oni ju dosť zoškrtali, ešte aj barkarolu spievala kolegyňa zo zboru s mezzosopranistkou, takže z nej neostalo až toľko, aby som sa zničila. Ale v konečnom dôsledku je Giulietta tak či tak pre iný typ hlasu. Jaroslav Blaho im vtedy písal, že to pre mňa nie je vhodný repertoár, lenže ja som si hovorila, že čo sa bojí, veď to uspievam. Ale dnes viem, že mal pravdu. Dôležitých momentov bolo viac, ale pre vývoj mojej medzinárodnej kariéry práve tieto vnímam ako výraznejšie aj preto, že som sa v mnohom poučila a veľa sa naučila.

Na internete sa objavila nahrávka vašej prvej La traviaty z Divadla Jozefa Gregora Tajovského (dnešnej Štátnej opery Banská Bystrica) z roku 1968. Alfreda na nej spieva Vojtech Kocián, otca Germonta Štefan Babjak… Ako si spomínate na túto inscenáciu prvej slovenskej opernej režisérky Drahomíry Bargárovej, ktorá v tomto roku oslávila osemdesiatku, a v hudobnom naštudovaní Vojtecha Javoru?

Do Banskej Bystrice ma angažoval pán Ján Hadraba, ktorý sa tam stal riaditeľom. Prišiel až k nám do Rače a dokonca prehováral rodičov, aby som do Banskej Bystrice išla, pretože ja som nechcela, no nakoniec som sa rozhodla, že predsa len pôjdem. Pán Hadraba chcel, aby som spievala všetko, pretože v takýchto malých divadlách sa to tak robí. Všetky tamojšie sólistky sa preto na mňa urazili. Som veľmi rada, že sa táto nahrávka objavila a veľmi sa teším, že si ju pozriem po 48 rokoch. Pre mňa to vtedy bola veľká vec spievať takúto náročnú postavu.

G. Verdi: La traviata, DJGT Banská Bystrica, 1968, Edita Gruberová (Violetta)

G. Verdi: La traviata, DJGT Banská Bystrica, 1968,
Edita Gruberová (Violetta)

Boli ste počas svojej kariéry aj na niektorom predstavení bankobystrickej Štátnej opery?

Moje pracovné zaťaženie mi to nedovoľuje, ale bola som v Banskej Bystrici na predstavení opery Madama Butterly, ktoré tam zinscenovala moja dcéra. Ešte predtým tam robila v rámci Zámockých hier zvolenských Donizettiho Lindu di Chamounix, ale keďže v deň predstavenia pršalo, operu odohrali v činohre DJGT vo Zvolene.

Čo všetko patrí k svetovej kariére Edity Gruberovej?

Okrem veľkej slávy na tých skutočne najlepších svetových scénach ku kariére patria stále znova a dookola aj hotely, letiská, taxíky. Človek je na jednej strane ochudobnený o mnohé každodenné bežné radosti, ale na druhej strane je to adrenalín a výnimočné zážitky. Na začiatku kariéry som trpela tým, že keď som musela odcestovať, moje malé deti za mnou plakali. Ony plakali doma a ja som plakala v americkom hoteli. Každý deň som domov telefonovala a to je tá veľká daň za slávu.

Samozrejme mám veľký fanklub po celom svete. Svojim fanúšikom odovzdávam spevom veľké zážitky – uvedomujem si to a veľmi si ich vážim. Uvedomujem si ale aj to, že ľudia ma poznajú v mojej štandardnej speváckej kondícii, hoci spevák nemá vždy svoj deň a zároveň nechce svojich divákov sklamať.

Atmosféra po koncerte v La Scale 23. júla 2015

Atmosféra po koncerte Edity Gruberovej v La Scale 23. júla 2015

V kariére speváka sú samozrejme aj mnohé silné ľudské momenty. Jedným z nich je aj choroba a smrť blízkeho človeka. Keď mi mamička ochorela, chodievala som za ňou do nemocnice a bolo to dosť ťažké – bola som jej jediná dcéra. Keď prišlo k tomu najhoršiemu a mama mi zomrela, veľmi som sa obávala ako to všetko budem znášať. Samozrejme život ide ďalej a moje plánované vystúpenia boli pripravené a ja som sa vtedy veľmi obávala, či budú môcť diváci počuť Editu Gruberovú vo svojej štandardnej speváckej forme. Mala som úplne stiahnuté hrdlo, ale akonáhle som vyšla na javisko a muzika začala hrať, niečo v mojom vnútri sa naštartovalo a šlo to celkom dobre.

Hudba je pre umelcov na jednej strane prácou, koníčkom, adrenalínom, ale na druhej strane aj akýmsi únikom pred realitou sveta a teda aj liekom pri našich ľudských starostiach. Ako ste spomínali, aj vám hudba pomohla preniesť sa cez ťažké chvíle. Keď už sme pri vašom súkromnom živote, zaujímalo by ma a verím, že aj našich čitateľov, ako vás napríklad vnímajú vaše deti a čo okrem hudby rada robievate?

Je to presne tak ako ste povedali, hudba dokáže skutočne liečiť našu dušu, je to vynikajúci a vždy účinný liek. Ako ma vnímajú moje detí? Pre moje dcéry som tá najnormálnejšia matka na tomto svete. Keď boli malé, bola som na ne veľmi prísna, aby boli disciplinované, a aby som to všetko zvládla. Teraz majú už svoj vlastný život a ja sa už starám len sama o seba. Keď mi na to sily stačia, od jari až do jesene vo voľnom čase napríklad veľmi rada pracujem vo svojej záhradke, teším sa z kvietkov a vtáčikov ktoré mi tam vyspevujú, sadím si aj nejakú zeleninku. Robí mi to radosť. Keď som pár dní preč, hneď po návrate idem pozrieť do záhrady, aby som skontrolovala, čo a ako vyrástlo, čo treba okopať a podobne. Pestujem si tam napríklad luskovú fazuľu, pretože na Slovensku je bežná a vo Švajčiarsku ju nepoznajú (smiech).

Ešte by som sa predsa len vrátil k vašej slávnej kariére. Máte veľmi veľký fanklub na celom svete. Spomínali ste, že vnímate aj pocit zodpovednosti voči divákom a svojim fanúšikom, ktorý vás obdivujú pre váš hlas, jedinečný prejav či silnú charizmu a očakávajú vás vo vašej štandardnej forme. Ste napríklad trémistka?

Trémistka vôbec nie som, čo je veľmi veľká výhoda pre uvoľnený spevácky prejav. Pocit, ktorý ma sprevádza pred vystúpením, ale aj počas neho, je akýsi všadeprítomný ,,tlak“. O dva roky to bude 50 rokov, čo verejne vystupujem. Tento tlak som začala pociťovať v roku 1968 v tomto našom malom peknom Slovenskom národnom divadle a doteraz stále neprestáva. Povedala by som, že je dokonca ešte väčší pretože si myslím, že si sama pre seba staviam vysokú latku, ktorú chcem a musím zachovať, ba ešte aj preskočiť. Je to preto, lebo viem, že fanúšikovia ktorí na môj koncert prídu a sú skutočne z rôznych kútov sveta, ako aj náhodní diváci, si všetci chcú vychutnať pekný večer. Mnohí z náhodných divákov sa stávajú mojimi fanúšikmi a preto cítim zodpovednosť, aby si vypočuli čo najkvalitnejšiu interpretáciu. Verím že aj v Bratislave ma mnohí počuli prvýkrát, či už preto, že bežne nechodia do divadla či na koncerty, alebo sú to mladí ľudia, ktorí sa ešte len začínajú zaujímať o kultúrny život. Ja len dúfam, že som im spríjemnila večer.

Po každom vystúpení sa vždy so svojimi fanúšikmi veľmi rada odfotím aj napriek tomu, že som vtedy už unavená. Viem sa však do nich vcítiť a predstaviť si, čo taká fotografia alebo podpis pre nich znamená. Oni sú šťastní, robí im to radosť a potom to aj mňa robí šťastnou. Tieto okamihy jednoducho patria ku kariére operného speváka a raz príde deň, keď bude za nami, a potom budeme už len spomínať.

Recitál Edity Gruberovej v Bratislave, festival Viva Musica! 2016, Peter Valentovič, Edita Gruberová, foto: Zdenko Hanout

Recitál Edity Gruberovej v Bratislave, festival Viva Musica! 2016,
Peter Valentovič, Edita Gruberová,
foto: Zdenko Hanout

Recitál Edity Gruberovej v Bratislave, festival Viva Musica! 2016, foto: Zdenko Hanout

Recitál Edity Gruberovej v Bratislave, festival Viva Musica! 2016,
foto: Zdenko Hanout

Recitál Edity Gruberovej v Bratislave, Viva Musica 2016, recepcia po koncerte, foto: Zdenko Hanout

Recitál Edity Gruberovej v Bratislave, Viva Musica 2016,
recepcia po koncerte,
foto: Zdenko Hanout

Rozhovor robíme v deň, kedy si pripomíname nedožité 95. narodeniny Giuseppe Di Stefana. Mali ste možnosť spolupracovať s týmto tenoristom?

Bohužiaľ, s týmto umelcom som sa na javisku nestretla, bol to skutočne veľký tenorista.

Čo vás čaká v najbližšom čase?

Nové operné inscenácie už neplánujem, rada ešte účinkujem v Mníchove v zabehnutých inscenáciách, ale teraz sa venujem koncertnej činnosti. V rámci predsedníctva SR v Rade Európy budeme spievať aj v Berlíne s našimi slovenskými špičkovými umelcami Paľkom Bršlíkom, manželmi Richardom a Zuzanou Švedovcami s samozrejme s klavírnym sprievodom Petra Valentoviča, na ktorý sa veľmi teším. S Richardom Švedom nás čaká aj tohtoročný vianočný koncert v Stefansdome vo Viedni.

Ďakujem za rozhovor

Pripravil: Ľudovít Vongrej

Edita Gruberová

Edita Gruberová

Edita Gruberová býva často označovaná prívlastkami ako „fenomén koloratúry“ alebo „kráľovná belcanta“ a entuziastické reakcie publika po každom jej vystúpení to len potvrdzujú. Medzinárodnú kariéru odštartovala vo Viedenskej štátnej opere ako Zerbinetta (Ariadna na Naxe) pod taktovkou K. Böhma. Okrem tejto postavy sa predstavila ako Konstanze, Donna Anna, Rosina, Gilda, Violetta a Lucia di Lammermoor na prestížnych operných javiskách po celom svete (Teatro alla Scala v Miláne, Royal Opera House Covent Garden v Londýne, Metropolitná opera v New Yorku, opery v Mníchove, Viedni, Hamburgu, Ženeve, Zürichu, Florencii, Neapole, Paríži, Berlíne, Madride a Barcelone, v rámci operného festivalu v Bregenz a ďalších). V roku 2003 debutovala ako Norma v Tokiu. Túto rolu si neskôr zaspievala aj v Baden-Badene, vo Viedenskej štátnej opere (2005), rámci Salzburského festivalu a v Bavorskej štátnej opere Mníchov. V roku 2004 debutovala ako Elisabetta v novej produkcii opery Roberto Devereux (Donizetti) v Mníchove a v sezóne 2007/2008 ako Lucrezia Borgia v Barcelone, ktorú v nasledujúcej sezóne spievala v Mníchove. V roku 2013 debutovala ako Alaide v opere La Straniera (Bellini) v Zürichu a o rok neskôr túto rolu spievala v Theater an der Wien. Edita Gruberová pravidelne vystupuje na prestížnych operných festivaloch v Mníchove a v Salzburgu a spolupracovala s najvýznamnejšími svetovými dirigentmi a orchestrami. Realizovala viacero nahrávok pre značky Deutsche Grammophon, Philips, Teldec, EMI, Decca a Nightingale Classics. Pravidelne vystupuje aj v rámci sólových recitálov s klavírom. Je držiteľkou titulu rakúskej a bavorskej „Kammersängerin“ a viacerých významných ocenení a vyznamenaní, napríklad Sir Lawrence Olivier Award, Franco Abbiati Price za najlepšiu interpretáciu talianskej opernej postavy (Lucia di Lammermoor), Bellini d’Oro za vynikajúce operné predstavenia a Rádu za zásluhy Rakúskej republiky. Je čestnou členkou Viedenskej štátnej opery a držiteľkou ocenenia Herbert von Karajan Musikpreis.

www.gruberova.com

fotogaléria

This slideshow requires JavaScript.

video

email

About Author

Ľudovít Vongrej

Leave A Reply