Dnes je: sobota, 24. 2. 2018, meniny má: Matej, zajtra: Frederik, Frederika

Fenomén Bednárik – výstava venovaná jeho nedožitým 70. narodeninám

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Bratislava – V priestoroch foyeru Divadla Nová scéna sa v stredu 13. septembra 2017 konala vernisáž výstavy venovanej nedožitým 70. narodeninám významného slovenského herca a divadelného režiséra Jozefa Bednárika. Výstava mapujúca jeho hereckú aj režisérsku tvorbu je prístupná v Divadle Nová scéna v Bratislave do 28. septembra a neskôr bude nainštalovaná aj v novej budove Slovenského národného divadla v Bratislave a v Divadle Andreja Bagara v Nitre.

Výstavu s názvom Fenomén Bednárik zrealizoval Divadelný ústav v spolupráci s Divadlom Nová scéna, Slovenským národný divadlom a Divadlom Andreja Bagara v Nitre. Sponzorom výstavy je spoločnosť Gesamtkunstwerk s. r. o. Kurátormi sú Michaela Mojžišová a Martin Timko, graficky ju spracovala Nora Nosterská. Výstava obsahuje 30 bannerov s fotografiami z inscenácií a skúšok mapujúcich Bednárikovu hereckú aj režisérsku tvorbu na Slovensku a v Českej republike. Vystavené materiály pochádzajú z archívov Divadelného ústavu, Slovenského národného divadla a zo súkromného archívu rodiny Jozefa Bednárika.

Vernisáž výstavy Fenomén Bednárik, Divadlo Nová scéna, 2017,
Michaela Mojžišová, Martin Timko,
foto: René Miko

Vernisáž výstavy Fenomén Bednárik, Divadlo Nová scéna, 2017,
Ingrid Fašiangová,
foto: René Miko

Na vernisáži za účasti Bednárikovej rodiny a zástupcov divadelnej odbornej i laickej obce svoje príhovory predniesli kurátori výstavy Michaela Mojžišová a Martin Timko, riaditeľka Divadla Nová scéna Ingrid Fašiangová, riaditeľka Divadelného ústavu Vladislava Fekete a dramaturg Divadla Nová scéna a dlhoročný spolupracovník Jozefa Bednárika Svetozár Sprušanský. Všetci vo svojich príhovoroch vyzdvihli osobnosť Jozefa Bednárika a jeho veľký originálny prínos pre slovenské divadelníctvo. Na vernisáži sa zúčastnili aj Boris Ažaltovič a Štefan Dobák, zástupcovia spoločnosti Gesamtkunstwerk, ktorá je partnerom a sponzorom výstavy. O kultúrny program sa postarali speváci Karin OlasováRóbert Halák, v ich interpretácii zazneli ukážky z muzikálu Donaha.

Vernisáž výstavy Fenomén Bednárik, Divadlo Nová scéna, 2017,
Karin Olasová,
foto: René Miko

Vernisáž výstavy Fenomén Bednárik, Divadlo Nová scéna, 2017,
Róbert Halák,
foto: René Miko

Výstavu Fenomén Bednárik si môžu pozrieť návštevníci Divadla Nová scéna do 28. septembra 2017, následne bude inštalovaná v Slovenskom národnom divadle, kde sa 3. októbra 2017 uskutoční jej vernisáž, a 16. novembra 2017 sa výstava presunie do Divadla Andreja Bagara v Nitre.

Michaela Mojžišová, kurátorka výstavy

,,Zrejme žiadny iný režisér neovplyvnil novodobé hudobné divadlo na Slovensku takým intenzívnym spôsobom, ako múzami pobozkaný Jozef Bednárik. Syn dedinského učiteľa a regenschoriho nasával lásku k slovu a hudbe už od raného detstva. Hudba bola organickou a významovo podstatnou súčasťou jeho činoherných inscenácií dávno pred tým, než debutom v Komornej opere „konvertoval“ k hudobnému divadlu. „Iba pri tancoch na ľade odznelo za jeden večer toľko populárnych melódií, ako v niektorých Bednárikových predstaveniach,“ napísal v roku 1994 umelcov celoživotný súputník, divadelný kritik Ladislav Čavojský.

Koncom osemdesiatych rokov, keď sa začala jeho operná éra, Jozef Bednárik mal za sebou roky činoherného pôsobenia v nitrianskom Divadle Andreja Bagara i pozoruhodné réžie v tom istom divadle a v legendárnom ochotníckom súbore zo Zelenča. Prvé tvorivé stretnutie s operou absolvoval v bratislavskej Komornej opere v Donizettiho buffe Maniere teatrali (1987). Hyperbolizujúca satira neduhov typických (nielen) pre divadelné zákulisie vyvolávala u publika výbuchy smiechu a zároveň šokovala poznaním, že aj v opernom divadle môžu vzniknúť plnokrvné herecké kreácie, ktoré sú hodnotiteľné podľa činoherných kritérií. O dva roky neskôr prišlo pozvanie z Opery SND. Revolučný rok 1989 sa tak radikálnym spôsobom zapísal aj do histórie slovenského operného divadla: Bednárikova inscenácia Gounodovho Fausta a Margaréty, premiérovaná v predvečer novembrových udalostí (28. júna), priniesla frapantné divadelné posolstvo o manipulujúcej moci. Dodnes sa považuje za zlomový moment nášho operného divadelníctva. Po Faustovi nasledovali ďalšie a ďalšie operné, baletné a muzikálové inscenácie na Slovensku i v Čechách: Jozef Bednárik definitívne zakotvil v hudobnom divadle.

Hudobno-divadelná časť výstavy Fenomén Bednárik nie je koncipovaná ani chronologicky, ani podľa žánrov či miesta uvedenia – z neopakovateľnej poetiky Jozefa Bednárika som sa predovšetkým snažila abstrahovať typické črty a motívy. Výstava ho predstavuje ako hudobno-divadelného revolucionára, sochára veľkých tém, milovníka bábkového divadla, tancujúceho režiséra, akrobata na hrane gýča… Iné panely sú venované jeho spolupráci s významnými výtvarníkmi (Ladislav Vychodil, Ľudmila Várossová, Vladimír Čáp a i.) či náročným skúškovým procesom pod jeho vedením, počas ktorých speváci „potili činohernú krv“.

Pri príprave výstavy k nedožitým sedemdesiatinám Jozefa Bednárika mi napadla osudová paralela: v takmer storočných dejinách slovenského profesionálneho divadla sa len dvakrát vyskytla situácia, keď by sa žiadalo rozsúdiť, kto má na daného režiséra väčšie právo: Tak ako je u Viktora Šulca ťažké rozhodnúť, či jeho avantgardný rukopis v medzivojnových tridsiatych rokoch osudovejšie poznamenal činohru alebo operu SND, tak sa „hudobníci“ a „činoherníci“ môžu o sedemdesiat rokov neskôr sporiť a vzájomne na seba žiarliť pre Jozefa Bednárika.“, uviedla pre Opera Slovakia kurátorka výstavy Fenomén Bednárik operná kritička, muzikologička a publicistka Michaela Mojžišová. Zároveň dodajme, že Michaela Mojžišová venovala jednu z kapitol svojej knižnej publikácie Od Fausta k Orfeovi, mapujúcej dvadsať rokov slovenského operného divadla po roku 1989, podrobnej reflexii opernej tvorby režiséra Jozefa Bednárika. Knihu, o ktorej sme písali TU… vydal Divadelný ústav v roku 2011.

Vernisáž výstavy Fenomén Bednárik, Divadlo Nová scéna, 2017,
foto: René Miko

Vernisáž výstavy Fenomén Bednárik, Divadlo Nová scéna, 2017,
Karol Čálik,
foto: René Miko

Jozef Bednárik (1947 – 2013) patrí k najvýraznejším predstaviteľom moderného slovenského divadelníctva. S divadlom sa po prvýkrát stretol v rodnom Zelenči, kde ochotnícke predstavenia režírovala jeho mama. Zásadný vplyv na jeho neobyčajné videnie divadelného sveta malo štúdium na Škole umeleckého priemyslu, počas ktorého sa skontaktoval s tvorcami Divadla za rampami. Počas štúdia na Divadelnej fakulte VŠMU ho najväčšmi ovplyvnili pedagógovia Jozef Budský, Karol L. Zachar a Viliam Záborský. V roku 1971 sa stal členom Krajového divadla Nitra. Bednárikov umelecký a estetický názor v tom čase dozrieval predovšetkým pod vplyvom významného českého režiséra Miloša Hynšta. Mladého herca to prirodzene ťahalo od herectva k divadelnej réžii. Jeho inscenácia Dom Bernardy Alby (1979) bola výraznou metaforou, poukázal ňou na stav slovenskej spoločnosti, ktorej svedomie vo väzení ľudskosti prehlušili falošné tóny a predstieranie.

V režisérových inscenačných výsledkoch sa spájali talent, originalita, živelná energia, ale zároveň pokora, zanietenosť, húževnatosť a pracovitosť. Popri práci v nitrianskom divadle začal v polovici 70. rokov spolupracovať s ochotníckym súborom v rodnom Zelenči, ktorý sa presadil nielen v domácom kontexte, ale aj na medzinárodných divadelných festivaloch.

Vernisáž výstavy Fenomén Bednárik, Divadlo Nová scéna, 2017,
Eva Matejková, Marián Slovák,
foto: René Miko

Vernisáž výstavy Fenomén Bednárik, Divadlo Nová scéna, 2017,
foto: René Miko

Bednárik v 80. rokoch pôsobil v Divadle Andreja Bagara v Nitre, kde zaujal artistnými a sugestívne podmanivými inscenáciami. Umelecky presvedčivo vyzneli aj jeho réžie v iných slovenských divadlách: v DSNP v Martine, v SND a v ŠBD v Bratislave. Ďalšou kapitolou Bednárikovho tvorivého diela boli jeho inscenácie muzikálov, opier a baletov nielen v slovenských, ale aj v českých divadlách. Z jeho operných inscenácií zaznamenala najväčší ohlas interpretácia Gounodovho Fausta a Margaréty na javisku Opery SND (1989). Táto inscenácia úspešne reprezentovala slovenské divadelníctvo aj na prestížnom divadelnom festivale v škótskom Edinburgu. Z jeho operných inscenácii sú v súčasnom repertoári Opery SND Mozartov Don Giovanni a Pucciniho Turandot. Jozef Bednárik povýšil všetky zložky divadelného, výtvarného a hudobného umenia na výsostnú javiskovú metaforu. Jozef Bednárik zomrel 22. augusta 2013.

Pri príležitosti nedožitých 70. narodením Jozefa Bednárika sme publikovali článok operného kritika a publicistu Vladimíra Blahu, ktorý si môžu čitatelia Opera Slovakia prečítať tu: K nedožitému výročiu narodenia režiséra Jozefa Bednárika

Pripravil: Ľudovít Vongrej

zdroj: Divadelný ústav

fotogaléria

email
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľaj tento článok:
  •  
  • 67
  •  
  •  

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár