Dnes je: pondelok, 11. 12. 2017, meniny má: Hilda , zajtra: Otília

Festival Janáček Brno: Očakávania utopené vo vode

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V Brne začal piaty ročník medzinárodného divadelného a hudobného festivalu Janáček Brno. K polokrúhlemu jubileu nadelil sebe aj divákom bohatý program pod dramaturgickým mottom: Očakávanie. Nejde len o rovnomennú Schönbergovu operu, ktorú v spojením s Bartókovým Modrofúzom Janáčkova opera ponúkne v réžii Davida Radoka, ale aj o očakávania, plynúce z konfrontácie do programu zaradenej súčasnej hudby s dnes už klasickou Janáčkovou tvorbou.

Prvý večer festivalu patril (takisto s očakávaním) Káti Kabanovej z dielne režiséra Roberta Carsena. Inscenácia, ktorá vznikla pôvodne pre Opera Vlaanderen v Antverpách, doputovala cez Teatro Real Madrid a La Scalu do Brna (mimochodom, reálne skúsenosti s ňou majú aj slovenskí speváci – Miroslav Dvorský sťaby Boris a Andrea Danková ako protagonistka). Hoci je to teda staršia inscenácia, ktorá sa už dávnejšia objavila aj na obrazových nosičoch a skalní janáčkovci ju zrejme poznajú, zostáva pozitívnym faktom, že sa včerajšie predstavenie neodohralo jednorázovo pohostinsky v rámci festivalu, ale ako premiéra nového kusu repertoáru brnianskej opery.

L. Janáček: Káťa Kabanová, Národní divadlo Brno, 2016, foto: Marek Olbrzymek

L. Janáček: Káťa Kabanová, Národní divadlo Brno, 2016,
foto: Marek Olbrzymek

V súčasnej záplave prevrátených a zvrátených reinterpretácií operných diel hlavne nemeckého sveta tzv. Regietheatru potvrdzuje totiž Carsen povesť jedného z posledných ozajstných mágov svetového operného divadla. Jeho vklad do javiskovej interpretácie spočíva v prepojení hudobnej a divadelnej zložky, ktoré prináša invenčný pohľad na dielo bez znásilňovania jeho samotnej podstaty. Napriek tomu, že je Janáčkova opera komponovaná na námet Ostrovského realistického románu, Carsen v tejto inscenácii upustil od realistického stvárnenia deja a vsadil na jediný symbol – vodu. Voda Volgy ako dominantný element, ktorý je vťahovaný do príbehu, raz nenápadne, inokedy ostentatívne. Dej začína na Volge Kudrjášovým oslavovaním jej krás a končí utopením Káti. Od začiatku do konca drámy je Volga nielen reálnym prostredím, ale aj symbolickým premosťujúcim oblúkom.

Celé javisko premenil Patrick Kinmonth na vodný bazén, v ktorom jedinou kulisou sú drevené palety. Dvadsaťpäť tanečníc, odetých do bieleho ako Káťa, od prvých tónov predznamenáva jej osud a súčasne behom krátkych medzihier rýchlo prestavuje scénu. Palety sú zoskupené najprv do uličiek mesta, neskôr symbolizujú domácnosť Kabanových ako plošinu obkolesenú z každej strany vodou – silný symbol neslobodnej domácnosti, kde vládne despotická Kabanicha a odkiaľ niet úniku. Leda vertikálne, ako naznačuje Káťa, lavírujúc na stoličke sťa vták, trepotajúci krídlami. Lenže, ľudia nelietajú. Keď Káťa spieva, že stojí nad priepasťou, zdesená Varvara ju na poslednú chvíľu zachytáva pred padnutím do vody. Už tu naznačuje Ostrovský, Janáček aj Carsen koniec celej drámy.

L. Janáček: Káťa Kabanová, Národní divadlo Brno, 2016, Pavla Vykopalová (Káťa), foto: Marek Olbrzymek

L. Janáček: Káťa Kabanová, Národní divadlo Brno, 2016,
Pavla Vykopalová (Káťa),
foto: Marek Olbrzymek

Diagonálna priečka cez vodu v druhej scéne druhého dejstva ako miesto záhradného dostaveníčka dvoch mladých mileneckých párov vyžaruje na prvý pohľad pokoj nekonečného priestoru veľrieky. Ale lávka je úzka, pád do Volgy hrozí každú chvíľu, rovnako, ako prezradenie tajných stretnutí. Ostatně, ako vraví Varvara, bez nebezpečí to nejde – láska Káti a Borisa je zakázaná.

Pred búrkou sa ľudia prichádzajú skryť do rozpadávajúcej sa budovy starej galérie (výborný svetelný dizajn Petra van Praet). Strach z prírodného živlu, tmárska poverčivosť cárskeho Ruska, obraz Gehenny na stenách a Kátine od detstva vštepované náboženské založenie – tieto detaily kulminujú na podeste v tvare pravoslávneho kríža do momentu, kedy sa hlavná hrdinka, prenasledovaná vlastnou búrkou výčitiek svedomia, priznáva k svojmu poklesku. Posledná premena – dva brehy Volgy. Na jednom Káťa, na druhom odchádzajúci Boris. Medzi nimi rieka ako symbol oddelenia. Lebo, hoci sa naposledy stretávajú, je jasné, že ich cesty nemôžu ďalej pokračovať spolu. Len na mieste, kde scénické poznámky udávajú „padnú si do náručia“, vytvára Carsen krásny symbol zaslania bozku cez sčerenú vodnú hladinu. A Káťa, ktorá už od života nič neočakáva, klesá do Volgy.

L. Janáček: Káťa Kabanová, Národní divadlo Brno, 2016, Pavla Vykopalová (Káťa), Magnus Vigilius (Boris Grigorjevič), foto: Marek Olbrzymek

L. Janáček: Káťa Kabanová, Národní divadlo Brno, 2016,
Pavla Vykopalová (Káťa), Magnus Vigilius (Boris Grigorjevič),
foto: Marek Olbrzymek

Napriek minimalistickej scénografii netratí Carsenova inscenácia nič z realistickej presvedčivosti vďaka realistickému vykresleniu charakterov jednotlivých postáv a ich interakcií. Pavla Vykopalová sa s postavou Káti nestretá prvýkrát. Tvorí ju ako osobnosť, ktorá sa napĺňa v láske a v prírode, ale je ničená a zničená pokryteckou a spiatočníckou spoločnosťou, predstavovanou Kabanichou a Dikým. Pavla Vykopalová pridáva do svojej kreácie o trochu viac rebelky než krehkej lyrickej bytosti, v konečnom vyznení však jej postava vyznieva žensky a súcitne. Hlasovo je pre rolu výborne disponovaná, jej soprán je vo výškach znelý, vždy s jasne zreteľnou dikciou, dokonca aj v tak na zrozumiteľnosť textu chúlostivej scéne, ako je výstup s Varvarou. Popri Míle a Jenůfe je to Vykopalovej ďalšia výborná janáčkovská rola z radu tých, pre ktoré je hlasovo (v súčasnosti) stavaná. Hoci je nepochybne Káťa hlavnou postavou tejto opery, z pohľadu dejatvornosti vyznieva ako hlavný určujúci činiteľ Kabanicha. Nie je to len despotická svokra, je to zosobnenie mravokárskeho cárskeho Ruska a snáď jediná postava opernej literatúry, pre konanie ktorej neexistuje žiadna, čo len trochu ospravedlniteľná, ľudská pohnútka. Eva Urbanová prináša po Prahe, Varšave a Ostrave túto postavu na pódium znova v inej podobe. Jej hlas, hlavne v primových intervaloch, bodá nielen do Káti ale aj do Tichona ako chladný nôž a sardonickou pretvárkou razantnej, dobre ustrojenej „ľudomilky“ neustále presakuje sarkastický úškľabok pravej podoby Kabanichy. Navonok dáma, oprašujúca sa od každého smietka, ukáže pravú tvár vo výstupe s Dikým, kedy odhodenú masku vystrieda zmyselná bezuzdnosť. Pre chovanicu Varvaru, trochu ľahtikársku, túžiacu po slobode a podporujúcu Kátin románik s Borisom, má divadlo vhodnú predstaviteľku v Lenke Čermákovej, ktorá sa so svojím znelým, okrúhlym a tmavo sfarbeným mezzosopránom zhostila roly s evidentnou chuťou. Kompletné české obsadenie dopĺňajú len dvaja zahraniční hostia, a vopred treba povedať, že to takmer nebolo počuť na dikcii ani jedného z nich, predovšetkým to platí pre dánskeho tenoristu Magnusa Vigiliusa. Je radosťou počúvať Borisa, ktorý neškrtí výšky, navyše je aj herecky dobre disponovaný, jediná výtka smeruje k prílišnej dynamickej monotónnosti. Po ostrovskom hosťovaní Gianlucu Zampieriho v role Borisa sa tentokrát taliansky tenorista predstavil ako kolísavý, váhajúci Tichon – podľa mojej mienky mu táto rola charakterovo svedčí viac. Dobre rozohral psychologický portrét muža-slabocha, ktorý nerozhodne uhýba tak pred ženou ako aj matkou, dokonca si od Kabanichy nechá na verejnosti nafackovať rukavicami. Partnerom Lenky Čermákovej v postave Kudrjáša je Petr Levíček, typovo správne zvolený, predstavený v klasickej polohe veselého, trochu ľahkovážneho mládenca, kazom na jeho vystúpení bol nesúlad s orchestrom na začiatku výstupu v druhom dejstve. Jiří Sulženko, ako jediný netenorový predstaviteľ, vhodne dopĺňal Kabanichu ako navonok dôstojný, úctu požívajúci bohatý kupec, ktorý je však len pijanským grobianom.

L. Janáček: Káťa Kabanová, Národní divadlo Brno, 2016, Eva Urbanová (Kabanicha), Jiří Sulženko (Dikoj), foto: Marek Olbrzymek

L. Janáček: Káťa Kabanová, Národní divadlo Brno, 2016,
Eva Urbanová (Kabanicha), Jiří Sulženko (Dikoj),
foto: Marek Olbrzymek

Orchester pod vedením Ondreja Olosa naštudoval partitúru spoľahlivo a presne. Možno by sa žiadalo väčšie dynamické prepracovanie (napr. efekt predohry, začínajúcej v takmer nečujnom pp, sa tentokrát nedostavil), na druhej strane pekne vyzneli hladké lyrické plochy, výrazným kladom naštudovania je tiež popri zachovanom striedaní dramatických a odľahčenejších pasáží konzekventné smerovanie k jednoznačnému dramatickému vyzneniu, v súlade s celkovou režijnou aj scénografickou koncepciou.

L. Janáček: Káťa Kabanová, Národní divadlo Brno, 2016, Lenka Čermáková (Varvara), Petr Levíček (Kudrjáš), foto: Marek Olbrzymek

L. Janáček: Káťa Kabanová, Národní divadlo Brno, 2016,
Lenka Čermáková (Varvara), Petr Levíček (Kudrjáš),
foto: Marek Olbrzymek

Nový ročník festivalu bol teda (s veľkým úspechom u publika) otvorený prestavením, ktoré znesie vysoké kritériá na originalitu inscenácie, spevácke aj hudobné výkony. Carsenova Káťa je na vode, no rozhodne nepláva! Pre všetkých, ktorí by si ju chceli ísť pozrieť, sú v tejto sezóne naplánované už len štyri reprízy.

Autor: Vladimíra Kmečová

písané z premiéry 7. 10. 2016

Leoš Janáček: Káťa Kabanová
Národní divadlo Brno
premiéra 7. októbra 2016 v rámci festivalu Janáček Brno 2016

hudobné naštudovanie: Ondrej Olos
dirigent: Ondrej Olos
réžia: Robert Carsen
asistent réžie: Maria Lamont
scéna: Patrick Kinmonth
kostýmy: Patrick Kinmonth
svetelný design: Peter van Praet
choreografie: Philippe Giraudeau
asistent choreografie: Ivana Kloubková
zbormajster: Pavel Koňárek
asistent dirigenta: Kostiantyn Tyshko

osoby a obsadenie

Káťa: Pavla Vykopalová a. h.
Tichon Ivanyč Kabanov: Gianluca Zampieri a. h.
Varvara: Lenka Čermáková a. h.
Savël Prokofjevic Dikoj: Jiří Sulženko
Kabanicha: Eva Urbanová a. h.
Váňa Kudrjáš: Petr Levíček
Kuligin: Igor Loškár
Glaša: Jitka Klečanská
Fekluša: Jitka Zerhauová
Žena z ľudu: Hana Procházková

L. Janáček: Káťa Kabanová, Národní divadlo Brno, 2016, foto z klaňačky po premiére, foto: Marek Olbrzymek

L. Janáček: Káťa Kabanová, Národní divadlo Brno, 2016,
foto z klaňačky po premiére,
foto: Marek Olbrzymek

www.ndbrno.cz

www.janacek-brno.cz

O programe 5. ročníka festivalu Janáček Brno sme informovali TU…

fotogaléria

This slideshow requires JavaScript.

video

email

About Author

Leave A Reply