Dnes je: štvrtok, 19. 10. 2017, meniny má: Kristián , zajtra: Vendelín

Festivalové Západoslovenské piesne

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Najväčší slovenský festival klasickej hudby – Bratislavské hudobné slávnosti, okrem dôrazu na veľké symfonické koncerty, tradične venuje pozornosť aj komornejším žánrom, inštrumentálnym recitálom, starej hudbe i piesňovej literatúre. Je tiež potešiteľné, že nezabúda ani na domácich autorov. V nádhernom priestore Stĺpovej siene bratislavskej Reduty sa 5. októbra 2017 konal koncert Západoslovenské piesne.

Festival voľne nadviazal na úspešný koncert Východoslovenská pieseň, ktorý sa začiatkom tohto roku konal v rámci cyklu Albrechtina i starší projekt Východoslovenské piesne na BHS 2006. Sólistami aktuálneho recitálu z tvorby Leoša Janáčka, Vítězslava Nováka, Štefana Németha-Šamorínskeho a Eugena Suchoňa boli sopranistka Eva Šušková a tenorista Matúš Šimko, ktorých na klavíri sprevádzal Peter Pažický.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2017,
Peter Pažický, Eva Šušková, Matúš Šimko,
foto: Alexander Trizuljak

Leoš Janáček vo svojom cykle Šest národních písní, jež spívala Eva Gabel (1909) upravil slovenské piesne z oblasti Strážovských vrchov podľa zvukového záznamu interpretácie robotníčky a ľudovej speváčky Evy Gabelovej. V kontexte Janáčkovej tvorby ide o prostý zápis originálu a jeho úpravu pre konkrétny hlasový typ a klavír. Napriek tomu si Šest písní zaslúži pozornosť pre zreteľnú snahu skladateľa dopátrať sa autentickej podoby ľudovej piesne. Vítězslav Novák ako východisko svojej tvorby akceptoval originálne folklórne prejavy moravskej a slovenskej piesne, ktoré vydal vo viacerých zošitoch pod názvom Slovenské spevy (1897 – 1922). Mnohé vznikli v spolupráci s fotografom, filmárom a folkloristom Karolom Plickom a zberateľom Pavlom Blahom. Novák piesne upravoval do kultivovaného salónneho výraz prelomu 19. a 20. storočia so zaujímavo prepracovaným klavírnym partom. Štefan Németh-Šamorínsky sa kompozícii piesní venoval počas celého života, skladal na texty nemeckých, maďarských a slovenských básnikov. Upravoval tiež maďarské a slovenské ľudové piesne, niektoré pre zbor, iné pre hlas a klavír alebo orchester. Cyklus Desať záhoráckych pjesničiek (1948) pre sólový spev a klavír (existuje aj verzia pre orchester) vznikol na podnet zbierky Janka Blaha a hudobne vychádza z melodiky záhoráckeho dialektu. Klavírny sprievod je majstrovsky prekomponovaný. Eugen Suchoň vo svojej piesňovej tvorbe nadviazal na Janáčka, Nováka i Bartóka. Jeho Kúcanské piesne (1983) čerpajú opäť zo zbierky Janka Blaha a skladateľ v nich dokonale uplatnil svoju osobitú teóriu hudobných „slovakizmov“.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2017,
Peter Pažický, Matúš Šimko, Eva Šušková,
foto: Alexander Trizuljak

Na koncerte BHS Západoslovenské piesne bola spoločným znakom oboch spevákov zreteľná a potešiteľná snaha o odpatetizovanie výrazu, sústredenie sa na význam textu, precíznu prácu so zvláštnosťami dialektu a nachádzanie adekvátneho súčasného interpretačného názoru, ktorý sa opiera o osobné skúsenosti zo špecifických hudobných štýlov – navyše podporené prirodzenou hudobnou i ľudskou inteligenciou. Napriek týmto spoločným znakom bol prístup oboch interpretov individuálny. Eva Šušková predniesla Kúcanské piesne Eugena Suchoňa a participovala na cykloch Vítězslava Nováka a Štefana Németha-Šamorínskeho. Jej koncepcia nezaprie inšpiráciu romantickou piesňou i bohaté skúsenosti so súčasnou hudbou, ktoré aplikovala na úpravy ľudových piesní v osobitej decentnej štylizácii. Je vynikajúcou rozprávačkou drobných piesňových príbehov, hrá sa s významom slov a má cit pre gradáciu, detail i pointu. Svet týchto piesní je pre sopranistku intímnym dialógom, v ktorom sa prelína vzťah medzi textom a speváckym partom v dokonalom vyvážení. Matúš Šimko (Šest národních písní, jež spívala Eva Gabel Leoša Janáčka a časti cyklov Vítězslava Nováka a Štefana Németha-Šamorínskeho) vychádza v prvom rade z obsahu textu a zároveň adekvátne uplatňuje skúsenosti z historicky poučenej interpretácie starej hudby. Tenorista vo svojich vstupoch sústredil všetko, čo z neho robí výraznú osobnosť piesňovej interpretácie: oduševnelosť prednesu, lahodná farba hlasu, množstvo výrazových odtieňov, psychologické i rýdzo hudobné porozumenie spievaného a vzácnu schopnosť upútať a vtiahnuť aj bez prehnanej gestikulácie alebo mimiky. Peter Pažický v citlivom a prepracovanom sprievode priam básnil, bol ideálne nenápadný a vzácne kultivovaný. Patrí ku klaviristom, ktorí nespochybniteľne pomáhajú sólistom k špičkovým výkonom.

Autor: Jozef Červenka

písané z koncertu 5. 10. 2017

o programe 53. ročníka BHS sme písali TU…

Bratislavské hudobné slávnosti 2017

Komorný koncert – Západoslovenské piesne
Stĺpová sieň Slovenskej filharmónie
5. októbra 2017

Eva Šušková – soprán
Matúš Šimko – tenor
Peter Pažický – klavír

program koncertu

z tvorby Leoša Janáčka, Vítězslava Nováka, Eugena Suchoňa a Štefana Németha-Šamorínskeho

www.bhsfestival.sk

fotogaléria

This slideshow requires JavaScript.

email

About Author

Jozef Červenka

Leave A Reply