Dnes je: pondelok, 23. 7. 2018, meniny má: Oľga, zajtra: Vladimír

František Livora jubiluje

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
2. augusta tohto roku oslavuje svoje okrúhle životné jubileum osemdesiat rokov slovenský operný spevák, tenorista František Livora, ktorý pôsobil aj na nemeckých scénach a svoju spevácku kariéru ukončil ako Otello v Opere SND. Hudba je pre neho prirodzenou súčasťou života už od detstva, pretože pochádza z muzikálnej rodiny.

Narodil sa 2. augusta 1936 v Žiline a do štyroch rokov žil na Kysuciach v Starej Bystrici, kde jeho otec pôsobil ako učiteľ v ľudovej škole. V roku 1940 sa dal preložiť do Oslian v okrese Prievidza, kde pedagogicky pôsobil na strednej škole do roku 1963. Celá rodina Livorovcov sa sem presťahovala do rodičovského domu otca Františka Livoru. Tu vychodil ľudovú aj strednú školu.V rokoch 1950-1954 študoval na gymnáziu v Prievidzi, kde v máji 1954 zmaturoval.

V rodine Livorovcov bola hudba stále prítomná. Jeho mama hrala na klavíri, otec hral na husle a tento nástoj učil aj v Oslanoch. ,,Neskôr, keď sme boli starší, mali sme aj svoju kapelu. Na Hornej Nitre bolo známe, že ak ľudia chceli dobrú muziku, zavolali Livorovcov. Otec a ja sme hrali na husle, ďalší brat na bicie, najmladší brat hral na klarinet alebo saxofón, a jedine na harmoniku sme mali výpomoc. Bol ňou najčastejšie dirigent Ondrej Lenárd, keď sme sa zoznámili na VŠMU“, pospomínal po rokoch na svoje hudobné začiatky známy tenorista, ktorý do opery chodil so svojim otcom už od malička. ,,Náš otec, keď učil v Oslanoch, dvakrát do roka objednal lístok na vlak z Prievidze do Bratislavy na operné predstavenie. Pamätám si, že keď som bol na vysokej škole, v divadle boli tety uvádzačky a vždy sa ma pýtali, kedy príde otec s tými dobrými deťmi. To nie, že deti sa naháňali po divadle. On im vždy vysvetlil, čo to bude a potom ich aj skúšal. Moja sestra, ktorá mala cestovnú kanceláriu, v tom pokračovala, robila zájazdy do opery zo Žiliny.“

G. Verdi: Rigoletto, Opera SND, 1970, František Livora (Vojvoda), Juraj Oniščenko (Rigoletto), foto: archív SND

G. Verdi: Rigoletto, Opera SND, 1970,
František Livora (Vojvoda), Juraj Oniščenko (Rigoletto),
foto: archív SND

Po maturite sa prihlásil na Vyššiu pedagogickú školu v Bratislave, odbor hudobná výchova, slovenčina, kde bol vedúcim katedry popredný slovenský skladateľ a pedagóg Eugen Suchoň. Po absolvovaní prvého ročníka prestúpil na diaľkové štúdium a nastúpil ako učiteľ a vychovávateľ na Poľnohospodársku učňovskú školu Kočovce, odkiaľ bol preložený na Poľnohospodársku technickú školu, odbor vinohradníctvo a ovocinárstvo v Modre, kde pôsobil až do 31. augusta 1957. 1. septembra 1957 sa rozhodol opustiť učiteľské rady a prihlásil sa na štúdium na Vysokú školu múzických umení v Bratislave.

Štúdiu hudby predchádzali rôzne súťaže. Jednou z nich bola napríklad aj súťaž tvorivosti mládeže. ,,Súťaž bola vtedy najprv slovenská a potom celoštátna a ja som postúpil zo slovenskej do celoštátnej (česko-slovenskej). V porote bol profesor Valašťan z VŠMU a on sa ma opýtal, či by som nechcel študovať spev na VŠMU. Doma som nič nepovedal a prihlásil som sa. Na skúškach nás bolo tridsaťdva a v lete som dostal oznámenie, že som prijatý do prípravného ročníka, keďže som nemal konzervatórium. Z tridsiatichdvoch uchádzačov nás zobrali štyroch. Potom som celý natešený povedal otcovi, pre ktorého konzervatórium bola ,,katedrála“ a VŠMU už bol ,,svätopeterský chrám“, že idem študovať na VŠMU.

V septembri 1957 začal študovať na hudobnej fakulte VŠMU v triede profesora Dr. Janka Blahu operný a koncertný spev. Štúdium ukončil celovečerným koncertom a postavou Ferranda v opere W. A. Mozarta: Così fan tutte. Jeho spolužiačkou bola aj slávna Lucia Poppová. ,,Študoval som u pána Janka Blahu a Lucia Poppová u pani prof. Hrušovskej. Po skončení VŠMU som ešte chodil aj ja k pani Hrušovskej na ,,dorábanie techniky“, čo sa týka Mozarta a podobne. Mozarta som spieval často a aj moja predposledná premiéra v SND bola jeho opera Idomeneo.

W. A. Mozart: Così fan tutte, Opera SND, 1971, R. Štúrová (Dorabella), F. Livora (Ferrando), M. Hájossyová (Fiordiligi), R. Szücs (Gugliemo), foto: Jozef Vavro/Archív SND

W. A. Mozart: Così fan tutte, Opera SND, 1971,
R. Štúrová (Dorabella), F. Livora (Ferrando), M. Hájossyová (Fiordiligi), R. Szücs (Gugliemo),
foto: Jozef Vavro/Archív SND

Už počas štúdia pohostinne účinkoval na scéne Opery SND v operách A. P. Borodina Knieža Igor, Bohuslava Martinů Ženba, Jána Cikkera Mister Scrooge, Giuseppe Verdiho La traviata a v iných. ,,Keď som bol tretiak na VŠMU, prišiel za mnou dirigent Auer aj s režisérom Fischerom a pýtali sa ma, či poznám operu Knieža Igor. Ja som ju vtedy ešte nepoznal, tak sa spytovali, dokedy by som sa ju naučil. Odpovedal som otázkou, či naspamäť a oni mi povedali, že z nôt. Moja odpoveď bola: do zajtra. Tak sme sa dohodli na predspievaní, ktoré bolo v SND na ďalší deň o desiatej. V divadle nastala taká situácia, že Gustáv Papp odvolal postavu a opera ju rýchlo potrebovala nahradiť a naštudovať v priebehu dvanásť dní. Podarilo sa mi to a spieval som druhú premiéru. To bola moja prvá rola. Potom som začal robiť v SND menšie role a ako študent som spieval aj Alfréda v Traviate.

Po skončení VŠMU nastúpil na základnú vojenskú službu, ale po návrate nebolo v SND voľné miesto pre tenor. V tom období ho oslovil režisér Branislav Kriška v tom čase pôsobiaci v Košiciach s ponukou účinkovania v košickej opere. Prijal ju. ,,Prišiel som do Košíc a pamätám si, že sme skúšali Sedliacku česť. Košičania boli so mnou spokojní a samozrejme, že chceli so mnou ďalej spolupracovať. V tom čase mi však zavolala manželka. Ozval sa Pragokoncert, že v Prahe je predspievanie pre Berlín. Hneď v noci som letel prvým lietadlom, našťastie bola jedna letenka voľná. Prišiel som na miesto, predspieval som a o dva týždne prišla odpoveď, aby som šiel do Magdeburgu. Tam som predspieval znova a hneď som dostal dvojročnú zmluvu. Už som bol v Magdeburgu, keď prišlo oznámenie z Košíc, aby som vyplnil dotazník. Naši mali vždy na všetko čas. Vedenie v Košiciach bolo akoby urazené, že som odišiel do Nemecka, ale Nemci reagovali rýchlo a na rozdiel od Košíc, veci boli hneď vybavené .“ František Livora teda prijal prvé angažmán ako sólista opery v Magdeburgu (Nemecko), kde bol sólistom od 15. augusta 1965 do 31. júla 1967. Po tomto prišlo ďalšie a to hneď od 1. augusta 1967 v opere v Oldenburgu (Nemecko), to trvalo do 31. júla 1969.

František Livora ako Rodolfo v Pucciniho Bohéme v Opere SND

František Livora ako Rodolfo v Pucciniho Bohéme v Opere SND

Keď po roku účinkovania v Nemecku vystúpil ako hosť na Slovensku (spieval Rudolfa v Bohéme), na plagátoch ho uvádzali: František Livora, NDR. ,,Po prvom dejstve sa ma dirigent Frešo pýtal, kedy prídem do SND. Ja som mu na to povedal: však pre mňa nemáte voľné miesto. Odvetil, že čo ťa je po tom. Nato som mu povedal, že možno o tri, alebo štyri roky.“

V zahraničí pracoval s vynikajúcimi dirigentmi a režisérmi. Počas prvých dvoch rokov naštudoval v nemeckom Magdeburgu Princa v Rusalke, Ricarda v Maškarnom bále, Rodolfa v Bohéme a Manrica v Trubadúrovi. Nasledovali ďalšie ponuky aj z iných nemeckých operných divadiel. Františkovi Livorovi pomohli etablovať sa v Nemecku aj jeho nemecké korene. Jeho stará mama pochádzala z okolia Stuttgartu a neskôr sa ich rodina presťahovala do Rumunska, kde hospodárili. Pán Livora ale dodnes nevie, ako sa jeho stará mama, pôvodom Nemka žijúca v Rumunsku, zrazu ocitla na pošte na Kysuciach, kde ju objavil jeho starý otec, ktorý si ju potom zobral za manželku.

Od roku 1969 sa začala jeho spolupráca so SND. Trvala do roku 1979, ale zvyknúť si na domáce prostredie bolo pre neho dosť náročné. ,,Po skúsenostiach z Nemecka som si ťažko zvykal na niektoré veci na Slovensku, ktoré tu nefungovali tak, ako na Západe. V roku 1979 som na tri roky odišiel ako hrdinský tenor odišiel do opery v Brémach. Robil som tu Maškarný bál, Silu osudu, Toscu, Gavaliera s ružou…“. Z práce v SND si veľmi cení spoluprácu s výraznými dirigentskými osobnosťami akými boli Tibor Frešo, Zdeněk Košler či Ondrej Lenárd.

E. Suchoň: Svätopluk, Opera SND , 1984, F. Livora (Svätopluk ml.), J. Marvoň (Dragomir), O. Malachovský (Svätopluk), Peter Osvald (Predslav), František Caban (Mojmír), foto: Archív SND

E. Suchoň: Svätopluk, Opera SND , 1984,
F. Livora (Svätopluk ml.), J. Marvoň (Dragomir),
O. Malachovský (Svätopluk), Peter Osvald (Predslav), František Caban (Mojmír),
foto: Archív SND

Jeho repertoár bol rozmanitý, počnúc klasickou operetou, až po náročné party dramatickej svetovej opernej literatúry. O klasickej operete si myslí, že je porovnateľne náročná ako opera, niekedy aj náročnejšia. Spieval mnohé postavy a ako povedal, všetky mal rád, ale najradšej mal Ricarda z Maškarného bálu. ,,Táto postava ma sprevádzala celý čas a spieval som ju asi najviac. Naštudoval som ju v Magdeburgu, ale keď si na ňu spomeniem, ešte aj dnes sa spotím. Síce nie kvôli spievaniu a technike, ale kvôli rôznym jazykom, v ktorých som to naštudoval. V Nemecku nemecky dve verzie textov, na Slovensku v slovenčine a samozrejme aj v taliančine.“

G. Verdi: Otello, Opera SND, 1993, František Livora (Otello), foto: Archív SND

G. Verdi: Otello, Opera SND, 1993,
František Livora (Otello),
foto: Archív SND

František Livora sa taktiež zaradil medzi umelcov, ktorí sa s našou prvou scénou nerozlúčili ohláseným rozlúčkovým predstavením. ,,Moja posledná opera v SND bola Verdiho opera Otello v réžii režiséra Miroslava Fischera. So SND som sa ani poriadne nerozlúčil, nemal som rozlúčkové predstavenie. Vedenie divadla to asi nepovažovalo za potrebné. Dali mi za oponou kyticu a to bolo všetko.“

V roku 2014 mu Literárny fond udelil Cenu za celoživotné dielo. (písali sme to tom TU…)

Odovzdávanie Ceny Literárneho fondu 2014, František Livora - Cena za celoživotné dielo, foto: Peter Procházka

Odovzdávanie Ceny Literárneho fondu 2014,
František Livora – Cena za celoživotné dielo,
foto: Peter Procházka

František Livora je ženatý so známou vokálnou pedagogičkou Zlaticou Livorovou, ktorá je tiež absolventkou VŠMU. Ich dcéra Dagmar pokračuje v spevácko-pedagogických šľapajach svojich rodičov.

Pripravil: Ľudovít Vongrej

email
Operné gala 2018
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 141
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár