Dnes je: piatok, 20. 7. 2018, meniny má: Eliáš, Iľja, zajtra: Daniel

František Rell – priekopník operety v Prešove

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V tomto roku si pripomíname 105 rokov od narodenia slovenského režiséra, herca, dramaturga, organizátora, prekladateľa, pedagóga, dramatika a divadelného riaditeľa Františka Rella, ktorý sa narodil 11. marca 1913 v obci Uhorské, okr. Poltár. Tento oddaný divadelník bol, okrem iného, taktiež spoluzakladateľom dvoch slovenských profesionálnych divadiel – v roku 1945 stál pri založení Slovenského divadla v Prešove (dnešné Divadlo Jonáša Záborského) a v roku 1959 pri vzniku spevohry Divadla Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici (dnešnej Štátnej opery). Článok pri príležitosti výročia narodenia Františka Rella je zameraný na jeho výnimočné pôsobenie v Prešove, kde sa okrem činoherného súboru zasadil aj o vytvorenie samostatného spevoherného súboru uvádzajúceho spočiatku prevažne operetu. František Rell mimoriadne inklinoval k tomuto žánru a systematicky, aj napriek nepriazni, operetu dlhodobo presadzoval do dramaturgie profesionálneho divadla. Pod viaceré operetné inscenácie sa podpísal aj ako režisér.

Deštrukcia, ktorú so sebou prináša každá vojna, sa ešte dlho vlečie aj po jej skončení a negatívne zasahuje do každej sféry ľudského života, ale aj prírody. Netýka sa len materiálnych statkov a ich znehodnotenia, ale ovplyvňuje a často i fatálne deformuje oblasť duchovnej aktivity človečenstva a tiež umenie ako výraz najvyššej možnej ľudskej slobody.

Na Slovensku po roku 1945, po skončení druhej svetovej vojny začal sa pomaličky normalizovať vedľa iných oblastí aj divadelný život. Každé divadlo, ale aj iné umelecké inštitúcie hľadali nadväznosť na svoju minulosť a hľadali tiež prostriedky, samozrejme aj finančné ako vstúpiť do nového diania s čo najmenšími škrabancami. Postaviť na nohy často veľmi zdevastované umelecké prostredie, ale aj obecenstvo, bolo náročné. Bol potrebný človek a ľudia, oddaní myšlienke obrody umenia a jeho nezameniteľného miesta v spoločnosti.

František Rell (1913 – 2009),
foto: Archív DJZ Prešov

K takýmto ľuďom patril aj František Rell (11. marec 1913 Uhorské – 9. november 2009 Bratislava), užívajúci aj pseudonym Fero Novohradčan, divadelný režisér, dramaturg, organizátor, prekladateľ, dramatik i pedagóg. Pseudonym si vymyslel zaiste aj pre rodovú príslušnosť do milovaného Novohradu. (Uhorské, kde sa F. Rell narodil, patrí do Novohradu, do okresu Poltár.)

Týmto článkom si pripomíname nielen záslužnú prácu Františka Rella na poli slovenského divadelníctva, ale aj 105 rokov od jeho narodenia.

Jeho dráha divadelníka úspešne odštartovala v Prešove, paradoxne v civilnej role, vtedy ešte ako pedagóga na Obchodnej akadémii v Prešove. František Rell totiž ukončil štúdium na Vysokej škole obchodnej v Prahe (študoval tam v rokoch 1936 – 39) a nastúpil ako pedagóg na Obchodnú akadémiu v Dobšinej a potom v Prešove (v rokoch 1939 – 43).

V Prešove vznikol v roku 1941 v rámci Matice slovenskej Divadelný krúžok Jonáša Záborského. Dialo sa tak z iniciatívy riaditeľa odbočky rozhlasu v Košiciach Antona Prídavka, (odbočka bola počas vojny dočasne premiestnená do Prešova), ďalej Alfonza Zaunera, funkcionára Miestneho odboru Matice slovenskej, Františka Rella, vtedy profesora na Obchodnej akadémii v Prešove a výtvarníka – architekta, neskoršieho scénografa Divadla Jonáša Záborského prof. Martina Brezinu. Časť súboru tvorili profesionálni herci, prípadne režiséri (ako A. Bagar pod menom Minárik, M. Želenská zo SND, M. Hollý, ale aj herci z rozhlasovej dramatickej družiny, neskorší členovia košického divadla, ako F. Kmec, A. Kautnik, ale aj G. Uhlárová, matka režiséra B. Uhlára, ktorá ostala v Prešove, I. Lečko a M. Hisemová, manželka skladateľa D. Kardoša (ten bol v tom čase vedúcim hudobného oddelenia Slovenského rozhlasu v Prešove, presťahovaného z Košíc). Popri týchto, už skúsených hercoch, sa hereckému remeslu učili a realizovali na javisku i ochotníci. Po ukončení činnosti divadelného krúžku mnohí z nich nastúpili po oslobodení ako herci na slovenské profesionálne javiská.

Záber na budovu Savoya a Mestského divadla v Prešove zo 40-tych rokov.
foto: Archív DJZ Prešov

Už počas vojnových rokov sa v Prešove začalo vážne uvažovať o obnovení činnosti profesionálneho divadla. Hlavnou prekážkou bola medzi iným zanedbaná historická divadelná budova s takmer nefunkčným, zastaraným javiskom. Po dôkladnej rekonštrukcii túžil aj interiér hľadiska. Aby profesionálny divadelný súbor mohol uvažovať o svojej činnosti, potreboval dôstojný stánok. Mestská rada sa však rozhodla budovu zatvoriť.

František Rell vtedy, v polovici 40-tych rokoch minulého storočia vo funkcii tajomníka Matice slovenskej i Divadelného krúžku i napriek neochote Mestskej rady sa začal aktívne podieľať na organizačných prácach, ktoré mali pripraviť vhodné podmienky pre spriechodnenie samozrejmých umeleckých požiadaviek profesionálneho divadla. O problémoch, ktoré súviseli s rekonštrukciou divadelnej budovy a vôbec o ťažkostiach spôsobovaných neprajníkmi, spojených s neochotou opäť otvoriť jej brány a opäť rozbehnúť plnohodnotný divadelný život v Prešove, ale aj o ďalších míľnikoch Rellovej umeleckej cesty sa veľa podstatných faktov dozvedáme z autorského článku „Dávno, pradávno“. Bol uverejnený v knižnej publikácii Polstoročie Divadla Jonáša Záborského v Prešove vydanej pri príležitosti päťdesiateho výročia divadla. Osobne bol vtedy pri spomienkovom stretnutí umelcov a organizátorov v roku 1994 v Prešove prítomný.

František Rell svoj článok veľmi umne rozčlenil otázkami kladenými fiktívne nejakým „zvedavcom“, z ktorého sa napokon vykľul on sám. Zverejnil v ňom mnohé cenné a neznáme fakty, ktoré boli socialistickou cenzúrou zabetónované.

Z prípravných prác, ktorým sa začal František Rell venovať v súvislosti s napokon vybojovanou a umožnenou rekonštrukciou divadelnej budovy, podobne ako sa začal venovať aj obnove profesionálneho divadelného života v Prešove, ho nakoniec vyššie inštancie r. 1944 odvolali. Vo svojom článku to František Rell vysvetľuje neprajníckou zákulisnou a straníckou intrigou, prebiehajúcou v Hlinkovej slovenskej ľudovej strane. Odvolanie súviselo s povolaním do armády. Narukoval do Trebišova. Nakoniec, po účasti v SNP ho uväznili a deportovali do nemeckého koncentračného tábora v Altenburgu. Po roku väznenia, po vojne r. 1945 prišiel do Košíc, kam presťahovali späť z Prešova Obchodnú akadémiu, na ktorej predtým učil.

Novým vládnym komisárom (Arnoštom Pšeničkom) bol František Rell v tom roku oslovený a vyzvaný aby zvážil návrat do Prešova, do divadla, kde medzitým začala fungovať nová správa Družstva Slovenského divadla (SD) v Prešove, schválená Bratislavou. Rell sa nechal, aj po osobnom rozhovore s výtvarníkom prof. M. Brezinom, prehovoriť na návrat a na spoluúčasť pri zakladaní a budovaní nového divadelného súboru. František Rell sa rád rozhodol pre návrat aj kvôli hrejivej myšlienke na Prešovčanov a na ich úžasný vzťah k divadlu. Na túto udalosť si v uvedenom článku zaspomínal takto: „…Stalo sa, čo som už vtedy naozaj nečakal: išiel som znova zakladať divadlo, pomáhať „vlastnému dieťaťu“, aby neumrelo v plienkach… Nebola to jednoduchá vec, už aj preto nie, že som sa vracal do iného Prešova, bez Košičanov (pozn. autorky článku: vtedy v roku 1945 skupina hercov odišla s Borodáčom „budovať“ divadlo v Košiciach), a kde rivalita dvoch miest, ktorú sme za vojnových rokov nepoznali, ožila naplno…“

A. Birabeau: Kto je vinný?, DJZ Prešov, 1948,
F. Rell (Faluyers), N. Nináčová (Faluyersová),
foto: Archív DJZ Prešov

Do SD v Prešove František Rell nastúpil vo funkcii umeleckého a administratívneho riaditeľa (1945). V rokoch 1945 – 1954, do svojho odchodu z Prešova, režíroval niekoľko hier, ale aj operiet. Réžie hier: A. de Musset: So srdcom sa nedá hrať, (1946), P. Raynal: Hrob neznámeho vojaka (réžia pod pseudonymom F. Novohradčan, 1946), J. Kvapil: Princezná púpavienka (1947), W. Shakespeare: Komédia plná omylov (1947), A. Birabeau: Kto je vinný? (1948), A. S. Makarenko: Začíname žiť (1951), G. Mdivani: Ľudia dobrej vôle (1951), B. Slančíková-Timrava: Páva (1952) v jeho úprave a neskôr túto hru spracoval do libreta k spevohre Š. Jurovského Vietor od Poľany. Ďalšie réžie v Prešove: Žeromski: Hriech (1952), E. Zalite: Slovo majú ženy (1952), A. Arbuzov: Stretnutie s mladosťou (1952), E. Stredňanský: Panský dvor (1953), I. Bukovčan: Surovô drevo (1954).

Prvou operetou, ktorú František Rell režíroval, bola Zem úsmevov F. Lehára (réžia pod pseudonymom F. Novohradčan, 1947). V roku 1949 režíroval ďalšiu operetu, opäť Lehárovu. Bola to Eva s jeho prekladom libreta (preklad pod pseudonymom F. Novohradčan).

František Rell patril k zdatným prekladateľom z nemčiny, maďarčiny, ruštiny. V Prešove, ale aj z iných divadiel, v ktorých neskôr pôsobil, má na konte viacero prekladov a úprav dramatických textov: Matka svojich detí, Stretnutie s mladosťou, Rodina, Osudné dedičstvo, Ukradnuté šťastie, Skrývačka, ale i preklady a úpravy operetných libriet: Rojkovia, Dievčenský jarmok, Moskva – Čerjomušky.

František Rell medzi umelcami DJZ Prešov,
zľava: J. Korpášová, Š. Senko, F. Rell, A. Šilan, H. Horváthová,
foto: Archív DJZ

Jeho hru Šarišské čudo pod pseudonymom uviedlo prešovské Slovenské divadlo (dnešné Divadlo Jonáša Záborského v Prešove) v réžii hosťujúceho bratislavského režiséra I. Licharda r. 1951 a veselohru Búrka v zátiší mu uviedlo divadlo v Trnave ešte r. 1938.

Napriek snahám Andreja Bagara, ktorý bol zásadne proti akémukoľvek hudobnému súboru v oboch východoslovenských divadlách, František Rell, podobne ako J. Borodáč v Košiciach vzdoroval a rozhodol sa, že spevohry, prípadne operety sa uvádzať budú. Táto jeho snaha vrcholila na začiatku 50-tych rokov, keď malo divadlo k dispozícii zdatných spevákov niekoľkými opernými inscenáciami.

V roku 1948 sa František Rell zasadil o vytvorenie samostatného spevoherného súboru, ku ktorému pribudla aj baletná zložka. Už rok predtým (1947) v rámci činohry inscenovali Prešovčania operetu Mam´zelle Nitouche i Zem úsmevov a Gogoľovu Ženbu v hudobnej úprave Oldřicha Nového a textami piesní Františka Rella (F. Novohradčana) a ešte roku 1946 Stolzovu operetu Bettina. Od roku 1948 potom každú sezónu počas Rellovho pôsobenia uviedlo Slovenské divadlo v Prešove štyri až päť operetných a spevoherných inscenácií.

Orchester, najprv len 12-členný, založil a viedol prešovský dirigent a skladateľ J. Pöschl. Postupne sa orchester, aj spevoherný súbor rozširoval o novoprichádzajúcich a prijímaných hudobníkov a spevákov.

F. Lehár: Paganini, DJZ Prešov, 1972,
režisér František Rell (v strede) medzi účinkujúcimi,
foto: Archív DJZ Prešov

František Rell považoval za výhru, a právom, že do Prešova v tom čase nastúpil výnimočný operetný režisér Karel Smažík. Vo svojom článku ale spomína i na neradostnú politickú situáciu okolo „žitia“ operety na divadelnom javisku. Z hľadiska ideologického bola opereta pre straníckych činiteľov neprijateľná a záporne sa k nej stavala aj divadelná kritika. František Rell na toto obdobie spomína takto: „…Napriek tomu, že predstavenia činohry i spevohry boli vždy rovnako vypredané – útoky na operetu neprestávali. Naopak, nadobudli politický charakter. Ja som dostal posmešný titul Plantážnik, opereta že je smažíkovská „šmíra“ a všeličo horšie.“

Odchod z Prešova roku 1954, podľa jeho slov, mal politické pozadie. Svoju rolu v tom zohrala nová Miľutinova opereta Trembita, ktorú chcelo uviesť aj Ukrajinské divadlo v Prešove. Rozhodli politické orgány. Podľa slov Františka Rella Verejná bezpečnosť násilím odniesla z jeho kancelárie hudobný materiál i libreto, ktoré Rell práve prekladal. Materiál mal priamo od autorov. Postavil sa na odpor. Ako „neposlušného“ ho vylúčili z Komunistickej strany a následne aj odvolali z riaditeľského postu.

Jeho umelecká cesta smerovala potom do Zvolena, ale post riaditeľa už dostať nemohol. Vo Zvolene pobudol jednu sezónu (1954 – 1955) ako umelecký šéf činohry. Na štyri roky ho prichýlila Nová scéna v Bratislave (1955 – 1959) vo funkcii umeleckého šéfa a režiséra. Svoj organizačný talent však opäť naplno využil, keď zakladal spevohru v Banskej Bystrici. Tu sa uplatnil ako umelecký šéf, dramaturg a režisér spevohry (1959 – 1962). Podpísal sa pod réžie niekoľkých opier: J. B. Foerster: Eva, (1961) B. Smetana: Hubička, (1960) i operiet: G. Dusík: Hrnčiarsky bál, (1960), Modrá ruža (1970).

Svoje umelecké nadanie a organizátorské schopnosti zúročil ešte raz ako riaditeľ a režisér v Tatra revue v Bratislave (1963 – 1970). V roku 1970, po rozpustení Tatra revue z politických dôvodov, František Rell nútene odišiel do dôchodku.

Františka Rella pri príležitosti jeho 90-ročného jubilea ocenilo ministerstvo kultúry za mimoriadny prínos v oblasti slovenského divadelníctva.

František Rell (1913 – 2009),
foto: Anton Šmotlák, Archív DÚ

Poznámka autorky textu: Najviac miesta som vo svojom článku venovala, z pochopiteľných dôvodov, organizačnej a umeleckej práci, vtedy ešte začínajúceho umelca Františka Rella v prešovskom divadle. Bola to náročná úloha, v povojnových časoch politicky náramne zložitých, budovať profesionálne divadlo. Sprevádzala ho politická labilita, ďalej prešovské divadlo začalo fungovať ako jediné na Slovensku ešte stále na báze Družstva, bez štátnych dotácií, politická špička chcela cez divadlo riešiť vlastné politické záujmy… Tento povojnový čas bol nepriaznivý pre umenie a František Rell statočne na tomto poli bojoval a napokon divadlo aj vybojoval, ba dokonca dokázal, napriek nevôli nielen politikov, ale aj niektorých umelcov, rozbehnúť okrem činoherného súboru aj súbor spevoherný.

Autor: Dita Marenčinová

V tomto roku plánujeme pri príležitosti okrúhleho výročia vzniku spevoherného súboru v Prešove priniesť sériu článkov o histórii operety v DJZ. Sledujte Opera Slovakia.


Ak vás tento článok zaujal a chceli by ste byť informovaní o novinkách na webe Opera Slovakia, prihláste sa na odber pravidelného týždenného newslettera.

email
Operné gala 2018
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 29
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

Dita Marenčinová

muzikologička, pedagogička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár