Dnes je: nedeľa, 24. 6. 2018, meniny má: Ján, zajtra: Tadeáš, Olívia

Guthove kompendium psychoanalýzy (voľne podľa Brittena)

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Existujú operné tituly, u ktorých je akákoľvek významová „aktualizácia“ problematická a naopak, tituly, ktoré k rôznorodým režijným výkladom priam nabádajú. Uťahovanie skrutky Benjamina Brittena je práve tohto druhu. Komorná opera s libretom vystavaným na základe rovnomennej novely Henryho Jamesa je viac, než len klasický anglický horor. Pokiaľ ho dokáže režisér zmysluplne uchopiť, môže vzniknúť taká  zaujímavá inscenácia, akú ma na repertoári berlínska Štátna opera.

Ústrednou témou diela je motív skazy nevinnosti. Súrodenci Flora a Miles majú jediného príbuzného, zaneprázdneného strýka, ktorý žije v Londýne a nehodlá sa zaoberať výchovou detí. Pre túto rolu najme Guvernantku, neskúsenú mladú ženu, ktorej jedinou dospelou spoločníčkou je gazdiná, pani Grose. Počiatočnú idylku štyroch ľudí, žijúcich spoločne na panstve Bly, čoskoro narušia prízraky. Zdá sa, že deti sú posadnuté duchom bývalého sluhu, Petra Quinta a predošlej vychovávateľky, slečny Jessel.

Namiesto klasického výkladu diela, že Flora a Miles mali za života s nimi vzťah, ktorý síce nie je exaktne pomenovaný, ale tušíme v ňom príčinu ich skazenosti (v prípade Milesa zrejme homosexuálny vzťah s Quintom) ponúka Claus Guth alternatívu, v ktorej do centra svojej interpretácie kladie Guvernantku so zrejmou inkoherentnou mysľou.

B. Britten: The turn of the Screw, Štátna opera Berlín, 2014,
Thomas Lichtenecker (Miles), Sónja Grané (Flora),
foto: Monika Rittershaus

Jej stretnutie so strýkom detí je akoby spúšťačom stavov, v ktorých nie je schopná racionálne vnímať a vyhodnocovať podnety z okolia. Obsedantno-kompulzívne správanie, ono neustále prihládzanie vlasov a odevu, ju v najvyhrotenejších situáciách privádza až do akéhosi kataleptického stavu, z ktorého sa na čas preberie k plne vedomému vnímaniu reality. Celý jej pobyt v Bly možno pokladať za film, odvíjajúci sa len v jej hlave, v labyrinte myšlienok, kde sa stratila. Z tejto perspektívy možno aj na duchov nazerať len ako na výplody jej rozrušenej mysle (nikto iný ich nevidí). S rozvojom príbehu melodická linka Quinta totiž postupne splýva s motívom Guvernantky, takže odlíšiť ich hudobne už nie je možné. Je teda prijateľný výklad, že nie fiktívny Quint, ale ona sama je príčinou Milesovej skazenosti. Napokon, prejavy fyzickej náklonnosti Guvernantky ku chlapcovi sú v inscenácii viackrát naznačené. Prítomná je obecná sexuálna hyperparabola v konaní postáv (lesbický bozk Guvernantke od gazdinej či náznaky incestu medzi súrodencami), ktorá zvýrazňuje základnú tému. Cítime však, že všetky tieto prejavy, podobne ako satanská omša, sú len deformáciou vnímania reality, striedajúcou sa s momentmi plného vedomia. Práve táto ambivalencia sveta, ktorú Guvernantka nedokáže dekódovať, vytvára monštruóznu atmosféru, symbolizovanú oným ,,uťahovaním skrutky“. Uškrtením Milesa pritiahne Guvernantka pomyselný posledný zárez a konečne zafixuje šialenú rotáciu halucinačných vnemov. Milesove záverečné vynútené priznanie je priznaním skazenosti, ale kým? Petrom Quintom alebo Guvernantkou?

B. Britten: The turn of the Screw, Štátna opera Berlín, 2014,
Sónja Grané (Flora), Thomas Lichtenecker (Miles), Emma Bell (Governess)
foto: Monika Rittershaus

Režijný výklad plne podporuje scéna Christiana Schmidta. Neustále striedanie štyroch scénických výrezov na točni tiež symbolizuje otáčajúcu sa skrutku. Súčasne však rozostavenie scény pomerne explicitne stvárňuje labyrint myšlienok Guvernantky. Dvere, ktoré sú len na jednej strane steny alebo sa nikdy neotvoria, sú presne tie slepé, nikam nevedúce uličky jej myšlienkových pochodov. Vo chvíľach lyrických pasáží zjemňuje scénu teplé nasvietenie, s postupujúcim dejom ho však stále viac ubúda.

Obsadenie postáv Milesa a Flory možno riešiť tak detskými, ako aj dospelými hlasmi. Vzhľadom na režijnú koncepciu súrodeneckej dvojice v pubertálnom veku vyznel veľmi príhodne kontratenor Thomasa Lichteneckera a dievčensky pôvabný soprán Sónie Grané. Obaja protagonisti predviedli nielen suverénne spevácke výkony, ale aj presvedčivú hereckú akciu. To isté platí aj pre menšiu rolu pani Grose, ktorej sa s primeranou dávkou nonšalantnosti zhostila Marie McLaughlin a predovšetkým pre Mariu Bengtsson v titulnej postave. Tá nielenže ustála nároky svojho partu, kedy prakticky neschádza zo scény (hrá sa bez prestávky), ale tiež vierohodne stvárnila neustávajúci, postupujúci prerod Guvernantky v jej schizoafektívnom svete. Predovšetkým na vysokú polohu náročný part Quinta a speváka Prológu spoľahlivo zvládol Stefan Rügamer, prízrakovým protipólom mu bola Anna Samuil v role Slečny Jessel (obaja spievajúci za scénou).

B. Britten: The turn of the Screw, Štátna opera Berlín, 2014,
Emma Bell (Governess),
foto: Monika Rittershaus

Daniel Cohen na čele 13-členného orchestra, zloženého z hráčov Staatskapelle Berlin, v pätnástich variáciách základnej témy uťahovanej skrutky presne nadávkoval postupujúce napätie a temnú atmosféru domu, v ktorom možno pochybovať nielen o morálnych kategóriách, ale aj o kategóriách reality a pravdy.

Berlínske Uťahovanie skrutky neservíruje pohodlný príbeh s jednoznačným významom – to sa napokon od tohto titulu, ktorý je všeobecne považovaný za veľmi otvorený k možnostiam interpretácie, ani neočakáva. Claus Guth predostiera divákovi metamorfózu, založenú na symboloch vyextrahovaných z hlbšie uložených významových rovín libreta aj hudobného odkazu. Sympatické na tomto jeho výklade je, že namiesto nudnej klasickej „duchárčiny“ ponúka inteligentný príbeh, ktorý núti diváka premýšľať nad práve videným a počutým.

Autor: Vladimíra Kmečová

písané z reprízy 8. 4. 2018

Benjamin Britten: The turn of the Screw (Uťahovanie skrutky)
Štátna opera Berlín

Hudobné naštudovanie: Daniel Cohen
Réžia: Claus Guth
Scéna, kostýmy: Christian Schmidt
Svetlo: Sebastian Alphons

osoby a obsadenie reprízy 8. apríla 2018

Prológ, Peter Quint: Stephan Rügamer
Governess: Maria Bengtsson
Miles: Thomas Lichtenecker
Flora: Sónia Grané
Mrs. Grose: Marie McLaughlin
Miss Jessel: Anna Samuil

www.staatsoper-berlin.de

fotogaléria

video


 

email
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 10
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

operná kritička a publicistka

Zanechajte komentár