Dnes je: štvrtok, 19. 7. 2018, meniny má: Dušana, zajtra: Eliáš, Iľja

Il Cuore Barocco a Charpentier

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Je potešiteľné, že duo renomovaných súborov starej hudby na Slovensku (Musica Aeterna a Solamente Naturali) doplnil teraz tretí, zostavený z mladej hudobníckej generácie – Il Cuore Barocco. Najnovšie sa predstavil 6. februára 2018 v cykle Slovenskej filharmónie Stará hudba s ambicióznym projektom zostaveným z diel Marca-Antoina Charpentiera.

Súbor Il Cuore Barocco (barokové srdce) je nezávislé zoskupenie mladých hudobníkov, ktorí sa venujú historicky poučenej interpretácii hudby obdobia baroka a klasicizmu. Hrajú na repliky dobových nástrojov, používajú dobové ladenia a poznatky čerpajú najmä z dobových rukopisov a traktátov. Súbor vznikol v roku 2010 na pôde bratislavskej VŠMU, iniciátorom bol violončelista Tomáš Kardoš. Pod vedením Petra Zajíčka, vedúceho súboru Musica Aeterna, mladí hudobníci postupne prenikali do tajov hudby obdobia baroka a klasicizmu. Ansámbel sa v decembri 2015 predstavil s vianočným programom v rámci cyklu Stará hudba v Slovenskej filharmónii, v júni 2017 na medzinárodnom Festivale H. I. F. Bibera vo Viedni, ďalej na festivale Trnavská hudobná jar, na nitrianskom organovom festivale Ars organi, na Banskobystrických hudobných dňoch, na festivale Bachovej hudby Bach Tribute v Banskej Štiavnici a na hudobnom festivale Letná pauza v Prievidzi. Zaujímavá bola participácia na tanečnom projekte Off Beat Live s medzinárodne známym tanečníkom Milanom Tomášikom na pôde SND. Od roku 2013 súbor každoročne koncom augusta organizuje sériu koncertov na východnom Slovensku (Spišská Nová Ves, Košice, Levoča, Žehra).

Il Cuore Barocco,
foto: Ján Lukáš

Historicky poučený štýl interpretácie je v zahraničí uznávaný a vyhľadávaný. Na slovenskej hudobnej scéne je propagácia starej hudby ešte stále pomerne neznámou oblasťou a preto je hlavnou ideou súboru Il Cuore Barocco priblížiť poslucháčovi hudbu minulých storočí čo najvernejšie. Teleso chce vzbudiť aj v laickej verejnosti záujem o hudbu v našich končinách málo hrávanú a nepoznanú. Najnovším príspevkom tejto snahy bol koncert v malej sále Slovenskej filharmónie, kde sa súbor predstavil menej známymi inštrumentálnymi a hudobnodramatickými svetskými dielami Marca-Antoina Charpentiera v originálnom francúzskom ladení a nástrojovom obsadení.

Marc-Antoine Charpentier (1643 – 1704) sa stal známym predovšetkým ako prvý francúzsky skladateľ latinských oratórií podľa talianskeho vzoru Carissimiho. Vo Francúzsku, ktoré bolo vždy veľmi opatrné voči všetkému cudziemu, sa uplatnil tento Carissimiho obdivovateľ a žiak aj ako „dovozca“ ďalších talianskych špecialít. Začal používať napríklad viaczborovú techniku z Benátok a s ňou spojené využitie priestorovosti v hudbe i prvé sonáty v talianskom štýle. Širokej verejnosti je známy najmä vďaka svojej predohre k Te Deum H. 146, ktorá sa používa ako zvučka vysielania Eurovízie. Známa je tiež Charpentierova spolupráca s Molièrovou divadelnou spoločnosťou. Nemenej zaujímavé je aj skladateľovo duchovné inštrumentálne dielo, ktoré je však v súčasnosti trochu obchádzané. Za svojho života bol Marc-Antoine Charpentier vysoko uznávaný najmä za svoje sakrálne kompozície, dokonca všemocný skladateľ Jean-Baptiste Lully sa ho obával ako nebezpečného rivala.

Il Cuore Barocco,
foto: Ján Lukáš

Úvod charpentierovského koncertu patril skladbe Sonata à huit H. 548, ktorá je zrejme prvou francúzskou sonátou s prvkami talianskeho štýlu. Barokové okteto tvoria dve priečne flauty, dvoje husle, viola da gamba, basse de violon (basové husle), čembalo a teorba. V podaní Il Cuore Barocco vynikla talianska elegancia skladby s francúzskou zdobnosťou; súbor podčiarkol istú lakonickosť výrazu a archaický charakter. Huslista Peter Zelenka a hráč na basové husle Tomáš Kardoš zaujali pôsobivými sólami.

Druhým číslom programu bol krátka opera – pastoraletta Cupido perfido dentr‘ al mio cor (Prefíkaný Cupido v mojom srdci) H. 493. Rozkošné malé operné dielko má banálny námet dvoch pastierskych mileneckých dvojíc v prostej postupnosti: odmietanie lásky – zmena postoja – prijatie lásky – oslava lásky. Súbor Il Cuore Barocco zvolil poloscénické uvedenie. Mužské postavy Linca a Silvia pri príchode na scénu prekvapia „fanúšičky“ z publika, ktoré sa s „opernými hviezdami“ fotografujú a okamžite nastavia publikum na zvolenú poetiku rešpektu k predlohe s humorným odstupom súčasného človeka. Príslušnosť oboch párov je zrejmá aj jednoduchým princípom: Linco má červenú vreckovku v saku – jeho milá Filli červené šaty; Silvio má modrý motýlik – Eurilla modré šaty. Veľmi jednoducho a funkčne je zdôvodnená motivácia náhlej zmeny postoja ženských postáv v decentnej paródii na genderové stereotypy: pokiaľ v predlohe sa iba bezdôvodne udeje, tu muži obdaria svoje odmietajúce vyvolené šperkom a situácia sa otočí – láska zvíťazí. V diele dominujú mužské postavy, basbarytonista Tomáš Šelc predviedol  výsostne štýlovú vokálnu kreáciu a vyhral sa s prepracovanými ozdobami; hlas Matúša Šimka čoraz viac nadobúda charakter anglických tenoristov kultivovaným flexibilným výrazom, lahodnou farbou hlasu a citlivosťou na text. Dámske duo Filli a Eurilly v podaní sopranistiek Louise LatermeMargot Canale zaujalo jemným vyjadrením barokového afektu pri zachovaní prostej čistoty prejavu.

Marc-Antoine Charpentier: Cupido perfido dentr‘ al mio cor, 2018,
Matúš Šimko, Jarmila Balážová, Emily Bradley, Tomáš Šelc,
foto: Ján Lukáš

Dielo Concert pour 4 parties de viole H. 545 sa považuje za jednu z posledných francúzskych kompozícií napísaných pôvodne pre konsort viol da gamba, no obsadenie sa prispôsobovalo aktuálnym potrebám. Súboru Il Cuore Barocco sa, aj napriek „svojmu“ obsadeniu, podarilo zachoval konsortnú náladu, opäť účinným akcentom na archaický charakter skladby, ktorá mechanicky strieda rýchlejšie a pomalšie časti v rovnomerne zastúpenej proporcii vynikajúcich sólových výstupov jednotlivých hudobníkov.

Záverečná krátka opera – divertissement Les Plaisirs de Versailles (Versailleské pôžitky) H. 480 má dej situovaný do salónov zámku Versailles. Dominujú jej alegorické postavy Hudby a Konverzácie, ktoré sa sa sporia o svoju dôležitosť (nedá sa nespomenúť si na Capriccio Richarda Straussa so sporom o priorite hudby alebo slova), do deja zasahujú ešte Hra, Comus – boh hodovania a Pôžitky. Tentoraz scéne kraľovali sopranistky Louise Laterne (Hudba) s aristokratickým štýlovým vedením svetlého hlasu a Margot Canale (Konverzácia) bravúrne deformujúca hlas v charakterovej barokovej štylizácii. Tomáš Šelc suverénne a s nadhľadom vybudoval postavu Comusa, v menších úlohách sa zaskveli predstaviteľ Hry a Jedného z pôžitkov Matúš Šimko (pôsobivá vysoká poloha) i Jarmila BalážováEmily Bradley ako Zbor pôžitkov. Scénická akcia sa tentoraz sústredila na hyperbolizáciu prototypov: Hudby ako povznesenej intelektuálky, Konverzácie ako predstaviteľky ľudu a Comusa ponúkajúceho na jedálnom lístku pôžitky. Súbor Il Cuore Barocco v oboch operách empaticky, štýlovo a s vtipom sprevádzal spevákov; bol to však sprievod dokonale neanonymný, každý hráč mal a účinne využil svoju „hviezdnu“ chvíľu. V oboch operách sa výraznejšie presadil Jakub Mitrík, ktorý striedal teorbu a barokovú gitaru.

Marc-Antoine Charpentier: Les Plaisirs de Versailles, Louise Leterme, 2018,
Matúš Šimko, Emily Bradley, Tomáš Šelc, Margot Canale, Jarmila Balážová,
foto: Ján Lukáš

Il Cuore Barocco a sólisti,
foto: Ján Lukáš

Poloscénické uvádzanie opier zvyčajne máva režiséra, súbor mladých hudobníkov však tentoraz zvolil (a úspešne) verziu kolektívnej tvorby, vrátane návrhu vkusných civilných kostýmov, ktoré boli v Les Plaisirs de Versailles doplnené o zlaté vavrínové vence a farebné šerpy. Absencia režiséra tentoraz vyšla, stačilo na to zopár decentných, ale presne vypointovaných scénických nápadov. Pomohla aj očividne seriózna príprava – vynikajúce hudobné naštudovanie, inštrumentálne i vokálne koncertné nasadenie, spev spamäti a v neposlednom rade aj fundovaný text v bulletine (Jana Zelenková) a šarmantné preklady libriet oboch opier (Matúš Šimko). Nadšený ohlas publika, ktoré si vyžiadalo prídavok, výnimočnú kvalitu charpentierovského projektu súboru Il Cuore Barocco len potvrdil.

Autor: Jozef Červenka

písané z koncert 6. 2. 2018

záznam koncertu je k dispozícii TU…

Marc-Antoine Charpentier
Koncert v rámci cyklu Slovenskej filharmónie Stará hudba
Malá sála Slovenskej filharmónie
6. februára 2018
(koncert z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia)

Il Cuore Barocco
Louise Leterme 
soprán
Margot Canale 
mezzosoprán
Matúš Šimko 
tenor
Tomáš Šelc 
barytón
Jarmila Balážová, Emily Bradley
Peter Zelenka, Adam Szendrei 
husle
Mária Rendešová, Dorota Matejová 
flauty
Maria Danneberg 
viola da gamba
Tomáš Kardoš 
basse de violon
Martin Gedeon 
čembalo
Jakub Mitrík teorba

program

Marc-Antoine Charpentier (1643 – 1704)

Sonata à huit, H. 548
Cupido Perfido Dentr’al Mio Cor, H. 493
Concert pour 4 parties de violes, H. 545
Les Plaisirs de Versaille H. 480

www.filharmonia.sk


Ak vás tento článok zaujal a chceli by ste byť informovaní o novinkách na webe Opera Slovakia, prihláste sa na odber pravidelného týždenného newslettera.

email
Operné gala 2018
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 79
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

Jozef Červenka

hudobný kritik a publicista

Zanechajte komentár