Dnes je: streda, 20. 9. 2017, meniny má: Konštantín , zajtra: Ľuboslav, Ľuboslava

Iuventus Canti žije

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Vo Vrábloch sa 28. apríla skončil devätnásty ročník medzinárodnej speváckej súťaže nesúcej tiež meno významného tamojšieho rodáka tenoristu Imricha Godina (1907 – 1979). Súťaž už za tie roky zapustila hlboké korene v slovenskom opernom živote, veď medzi jej laureátmi môžeme nájsť také mená, ako sú Pavol Bršlík, Andrea Čajová-Vizváry, v Českej republike úspešná Lívia Vénosová, na nemeckých javiskách sa uchytivší Juraj Hollý, Peter Mazalán, Judita Nagyová, Matej Kettner a na slovenských pódiách sa čoraz častejšie udomácňujúca Eva Šušková, Linda Ballová, Michaela Šebestová, Miriam Garajová, Tomáš Šelc a ďalší.

Najmä v posledných ročníkoch sa tu objavujú aj talenty zo zahraničia, predovšetkým z okolitých krajín, čo sa potom prejavuje aj na zložení odbornej poroty, ktorú v prvých ročníkoch viac saturovali domáci vokálni pedagógovia (vrátane Godinovho najlepšieho žiaka Andreja Kucharského). V tohoročnej porote Slovensko zastupovala Vedúca katedry spevu Hudobnej fakulty VŠMU Dagmar Podkamenská-Bezačinská, ostatní členovia poroty, ktorú viedol profesor na Katedre spevu z Katowíc Jan Ballarin, pochádzali z Maďarska, Chorvátska, Slovinska, Ukrajiny a Rakúska. Zo siedmich súťažných kategórií delených podľa veku a pohlavia som mal možnosť zúčastniť sa na druhom kole súťaže v kategórii šesť a sedem, čiže žien a mužov vo vekovom rozmedzí od 25 do 35 rokov (t. j. narodení po 27. apríli 1982). Kým v prvom kole, ktoré sa uskutočnilo o deň skôr, účastníci si podľa vlastného uváženia mohli vybrať skladbu zo 17. resp. 18. storočia a skladbu od slovanských autorov, v druhom kole, kam postúpilo 18 žien a 10 mužov, si vyberali áriu z obdobia romantizmu (vrátane verizmu) a skladbu skladateľa narodeného v 20. storočí v rodnej krajine súťažiaceho. Túto poslednú podmienku považujem za relatívne šťastnú predovšetkým s ohľadom na slovenských spevákov, ktorí si (na rozdiel od Poliakov či Maďarov) ťažšie hľadajú vzťah k vokálnej tvorbe domácich skladateľov.

Iuventus Canti 2017, medzinárodná spevácka súťaž Imricha Godina vo Vrábloch
foto: Peter Prešinský

V troch zo štyroch prípadov sa v propozíciách súťaže používa termín skladba, čo znamená, že súťažiaci si mohli voliť medzi piesňou a áriou. Aj v prípade slovanských autorov aj v prípade autorov vlasti účinkujúcich väčšia časť mladých spevákov volila piesňový výber. Istou kuriozitou bolo, že speváci, ktorí oficiálne reprezentovali štát, v ktorom žijú, pri poslednej z podmienok sa vrátili ku skladbe „z rodnej hrude“, takže sme mohli počuť aj pieseň kórejskú a americkú a česká sopranistka reprezentujúca Slovensko sa „prihlásila“ k Bohuslavovi Martinů.

Prv než prejdeme k hodnoteniu jednotlivých spevákov ešte dramaturgická poznámka. Zo slovenských účinkujúcich sme práve v onom poslednom čísle programu dvakrát počuli hudbu Eugena Suchoňa, raz Jána Cikkera (ária z Bega Bajazida), dve piesne Tibora Freša, po jednej od Bartolomeja Urbanca a Šimona Jurovského. K slovu prišla aj mladá skladateľská generácia reprezentovaná piesňou Kamily Šimonovej. Zo „starej hudby“ sa prirodzene najčastejšie spieval Mozart a s odstupom Händel. Najväčší rozptyl bol pochopiteľne vo výbere skladieb romantizmu, kde bol skôr zaujímavý fakt, že áriu Bizetovej Leily, Belliniho Elviry, Pucciniho Liu a Cileovej Adriany si vybrali po dve speváčky. V dvoch vekovo najvyšších kategóriách sa udelili po tri finančné ceny, dve až tri čestné uznania a viacero cien spoluorganizátorov. Ich výpočet je uverejnený v prílohe tu: IUVENTUS CANTI 2017 Výsledková listina

Iuventus Canti 2017, medz. spevácka súťaž Imricha Godina vo Vrábloch
Sylwia Ziółkowska (Poľsko), víťaz IV. kategórie ženy do 24 rokov,
foto: Peter Prešinský

Moje hodnotenie jednotlivých výkonov sa celkom nezhoduje s rozhodnutiami poroty. Je to jednak preto, že výsledky bodovania oboch kôl sa spriemerovali, kým moje hodnotenie vychádzalo len z počutého v druhom kole. A napokon aj napriek vysokému počtu porotcov vytvárať poradie z rôznych umeleckých výkonov (a to na základe štyroch, v mojom prípade len dvoch ukážok) je vždy do istej miery subjektívne a vychádza nielen z osobného vkusu hodnotiteľa, ale aj z jeho inklinácie k tej či onej vokálnej škole, k tomu či onomu typu tvorby viazanému na istý spôsob interpretácie. Keďže propozície súťaže sa orientovali na široký interpretačný záber, speváci, ktorí sa už začínajú orientovať na istý interpretačný štýl, boli zvýhodnení pri jednej a znevýhodnení pri inej dramaturgickej kategórii. Našťastie v tomto veku a najmä u spevákov, ktorí stoja len na prahu svojej umeleckej dráhy, sa výraznejšia špecializácia (ak odhliadneme od hlasových odborov) ešte nepredpokladá. Súťaž skôr preverovala elementárne predpoklady súťažiacich (technické a hlasové) uplatniť sa v odbore, ktorému venovali svoje štúdiá. O prepotrebnosti takejto súťaže sa ešte zmienime v závere.

Mužská kategória bola podstatne menej početne zastúpená než ženská a do druhého kola z nej zo Slovákov postúpil len tenorista Karol Kurtulík. Ide o lyrický hlas, pre ktorý voľba Cikkerovej árie Odpusť mi kraj môj moju nelásku, hoci sa pohybuje v lyrickom duchu, nebola najvhodnejšia. V árii Alfreda z Traviaty mu občas robilo problém adekvátne frázovanie, z vysokých tónov (napríklad na text immemore, ale aj na záver vstupného recitatívu) sa veľmi rýchlo „spúšťal“, hoci vôbec nie sú extrémne vysoké. Chýbalo tiež príťažlivejšie zafarbenie, takže Slovensko u mužov zostalo bez ocenenia. V druhom kole podľa mňa najlepší výkon podal kórejský tenorista Chi Wonhyeok reprezentujúci Poľsko. Jeho podanie árie Rudolfa z Bohémy malo všetko, čo jej interpretácia potrebuje. Príťažlivú farbu hlasu, mäkkosť tónu, bezpečnú vysokú polohu a adekvátne frázovanie. Jeho prejav pôsobil vyzreto a bolo z neho cítiť znalosť interpretačnej tradície. Mimoriadne sa mi páčil záver podaný stíšene (or che mi conoscete….). Kórejská pieseň Lim Geung Sua sa pohybovala na pomedzí medzi štýlom talianskych canzonet a vplyvom americkej filmovej či revuálnej hudby a spevák ju odspieval s pátosom. Porota udelila hlavnú cenu poľskému tenoristovi Michalovi Prószyńskemu, ktorý sa popri Lutoslawskeho piesni Dzwony Cerkiewne (ukážky z tvorby tohto významného skladateľa uviedli viacerí poľskí súťažiaci) predstavil áriou Vaška z Predanej nevesty. Na prvý pohľad sa zdá nelogické oceniť interpreta spievajúceho áriu napísanú pre buffový odbor. To, čo sme počuli, však malo s buffo tenorom spoločné len smiešne pohyby a kuplet v Smetanových notách. Šlo skôr o lyrického tenoristu (čo potom potvrdil na galakoncerte v árii zo Zeleńskeho opery Janek) resp. charakterového speváka s pomerne úderným tónom a s istý pátosom v prejave. Na môj konečný úsudok by bolo potrebné počuť ho ešte v ďalších ukážkach. Takisto reprezentant Poľska barytonista Maciej Falkiewicz údajne očaril v prvom kole. V tom druhom výrazovo i dynamicky pekne diferencoval v piesni Tedeusza Bairda Sonet č. 91. Jeho uchopenie známej Valentinovej árie z Gounodovho Fausta však bolo až priveľmi svojské (výlučne dramatické a málo mäkké), takže až v samotnom závere na posledných tónoch ukázal svoje schopnosti dynamickej variácie v messa di voce. Ďalší traja poľskí finalisti predviedli solídne výkony. Barytonista Lukasz Skrobek ako Malatesta z Dona Pasquala pôsobil uhladene a bezproblémovo, dobre držal vokálnu líniu, hlas neforsíroval, no práve tu mu trocha chýbala „šťava“ a väčšia „talianskosť“ prejavu i timbru. Dobre spieval aj basista David Biwo, ktorý pochopil áriu Dvořákovho Vodníka azda až príliš asketicky, takže lepšie zapôsobil v Twardowského piesni z Michelangelových sonetov. Tenorista Bartolomiej Choraźi poctivo vyspieval v rýchlom behu plynúcu ballatu Vojvodu Questa o quella, no školením nepôsobil dosť verdiovsky. Chýbajúca „italianità“ bola istým mankom aj pre maďarského barytonistu Dávida Tarnaia, obdareného pomerne objemným hlasovým fondom, ktorý, pokiaľ sa mu ho podarí skultivovať, má perspektívy. Bez osobitých ocenení zostal Nemecko reprezentujúci Čiňan Hykburn Ahn s pomerne robustným tenorom a s problémami pri odsadzovaní tónov spievajúci áriu Lenského.

Iuventus Canti 2017, medzinárodná spevácka súťaž Imricha Godina vo Vrábloch
Jan Bukowski (Poľsko), víťaz V. kategórie muži do 24 rokov,
foto: Peter Prešinský

Väčšiu variabilitu priniesla ženská kategória s osemnástimi účastníčkami druhého kola. Za najsuverénnejší výkon považujem interpretáciu árie Micaely z Bizetovej Carmen v podaní Číňanky (reprezentujúcej Nemecko) Jiheon Lee. Jej hlas znie vyrovnane vo všetkých polohách a výkon nepozná onú výrazovú neutrálnosť či mechaničnosť, akú občas pripisujeme spevákom z Ázie. Príkladne frázovala a nikdy sa nepotrebovala utiekať k forsírovaniu svojho príjemného hlasu a guľatého tónu. Kvalitne zvládla aj áriu Ellen z Petra Grimesa končiacu trocha dostratena. Víťazkou ženskej kategórie sa stala Slovenka Michaela Kraus, ktorá získala aj niekoľko ďalších ocenení. Zrejme mala oproti Čiňanke vydarenejšie prvé kolo (kde spievala Morganu z Alciny a Rachmaninovu pieseň č. 7). V dobre zvládnutej árii Leily z Lovcov perál by sa žiadala väčšia „francúzska“ lahodnosť a zaliečavosť prejavu na úkor dramaticky zvládaných (najmä vyšších) úsekov partu. Svoje kvality potom potvrdila v Piesni milému od Eugena Suchoňa. Zo Sloveniek pekný dojem zanechala aj (Češka?) Vendula Čierna, hoci zostala bez osobitého ocenenia. Predsmrtnú áriu Pucciniho Liu zaspievala (najmä pokiaľ ide o frázovanie) oveľa lepšie než ďalšia Slovenka Barbara Ďubeková a kvalitne predviedla aj áriu zo Svatební košile od Bohuslava Martinů. Dve sopranistky, ktoré si zvolili ako romantickú (?) áriu prvý výstup Cileovej Adriany Lecouvreur (skladateľa ostatne v Taliansku považujú za Belliniho medzi veristami) Io son l´ umile ancella zaujali rozličnými kvalitami. Slovenka Belinda Sandiová upútala predovšetkým pekným hlasovým materiálom, isté rezervy má v spôsobe interpretácie. Prvá ária Adriany (na rozdiel od Poveri fiori z posledného dejstva) nie je spevom slávnej tragédky, ale ako ukazuje aj text tohto hudobného čísla, spevom pokornej dievčiny, ktorý v závere naberá podobu ozajstného jemného vánku. Češka Tereza Hořejšová zasa demonštrovala zrelý spôsob interpretácie. Pekne viazala tóny v poňatí, ktoré bolo o poznanie lyrickejšie, v závere (od un soffio é la mia voce) kúzlila s dynamikou a áriu zakončila krásnym messa di voce na poslednom (možno až pridlho držanom tóne (morrá). Podľa výkonu v druhom kole by som ju zaradil aj do prvej trojice. Vydarila sa jej totiž aj interpretácia piesne Jaroslava Křičku, ktorej dodala správnu atmosféru. Kvalitné výkony pokračovali aj vďaka Katarzyne Cwiek z Poľska. Dobre sa zmocnila piesne Lutoslawskeho a zo Saint Saensovej opery Samson a Dalila si vybrala menej spievanú áriu Amour viens… končiacu sa v neobyčajne hlbokej polohe. Nezaujala ani tak farbou hlasu, zato pekným výrazovým spevom a dynamikou prejavu. Pomerne vysoko porota hodnotila výkon českej mezzosopranistky Moniky Jägerovej. Jej hlasový fond je obrovský, farebne až altový, čo v árii Čajkovského Oľgy mohla dobre uplatniť. Spievala ju však menej plynule a v interpretácii sa jej celkom nepodarilo vyjadriť roztúženosť mladej dievčiny. Ak skultivuje prejav alebo si nájde vhodnejší repertoár, bude ideálnou javiskovou speváčkou. Ešte hádam treba spomenúť Američanku Lisu Neill Smithovú reprezentujúcu Nemecko. Jej spevu trocha vadí už väčšia vibrácia tónu, ale pri interpretácii árie Leoncavallovej Neddy to nepôsobilo ako nedostatok. Z Floydovej americkej opery Susannah (nepokryto poukazujúcej na americký vkus) si vybrala mimoriadne vysoko položenú áriu, kde sa už nedokázala zaobísť bez istého forsírovania hlasu.

Ako vidno v repertoári mladých žien bolo pomerne dosť veristických árií (okrem spomínaných ešte ária Mascagniho Suzel a druhá ária Mimi z Bohémy), ktoré si vyžadujú skôr hlasové kvality, čo sa týka farebnosti a rozsahu (a prirodzene aj autentického frázovania). Speváčky, ktoré sa vybrali touto cestou, to mali ľahšie než tie, ktoré sa odhodlali interpretovať Belliniho (tri prípady). Majster elegických melódií totiž kladie vysoké nároky na štýl belcanta a hlasovú techniku. Bolo potom zákonité, že tieto speváčky nedosiahli na vyššie ocenenie. Nemalo by ich to však odradiť, ale skôr motivovať k ďalšiemu permanentnému zdokonaľovanie speváckeho remesla.

Iuventus Canti 2017, medzinárodná spevácka súťaž Imricha Godina vo Vrábloch
Michał Prószyński (Poľsko), víťaz VII. kategórie muži do 35 rokov,
foto: Peter Prešinský

Hoci práve skončený ročník súťaže možno v jej bohatej histórii nebude zaznamenaný ako jeden z najlepších, svoj cieľ splnil vrchovatou mierou. Ukázal veľa mladých talentov operného či koncertného spevu, ale i potrebu ich ďalšieho rastu a zdokonaľovania. Pre mladých operných spevákov, najmä dnes pri takej veľkej „bezhraničnej“ konkurencii, zostávajú spevácke súťaže najlepšou príležitosťou upozorniť na seba, ale zároveň aj verejným vystúpením pred odborníkmi získať suverenitu prejavu a ďalšie stimuly do budúcna. Len tak sa môžu presadiť na dnes čoraz neúprosnejšom „umeleckom trhu.“ Ľudský hlas je taký citlivý nástroj, že ho treba neustále kultivovať. Mladé talenty potrebujú počúvať seba, svojich konkurentov či kolegov i hlasy odborníkov, aby si overili, či ich vokálne smerovanie je správne. Iuventus Canti v tomto smere spĺňa (v širšom kontexte Slovenska a slovenskej kultúry) vzácny a nie vždy dostatočne doceňovaný cieľ. Preto si jeho iniciátori a organizátori (ZUŠ I. Godina vo Vrábloch a riaditeľ školy i súťaže Jozef Vrábel), ako aj tí, čo ich podporili finančne či morálne, zaslúžia našu vďaku. Pokiaľ nechceme zostať kultúrne na úrovni málo rozvinutých krajín, musíme na Slovensku podporovať nielen ľudové tradície či žánre a druhy umenia, ktorým holduje väčšina populácie, ale pestovať a podporovať práve aj „vysoké“ umenie, ku ktorému opera jednoznačne patrí.

Autor: Vladimír Blaho

viac o medzinárodnej speváckej súťaži Imricha Godina IUVENTUS CANTI si prečítate na www.iuventuscanti.com

video

Koncert víťazov súťaže IUVENTUS CANTI 2017, Michaela Kraus, Michał Prószyński (audiozáznam)

 

email

About Author

Leave A Reply