Dnes je: streda, 24. 1. 2018, meniny má: Timotej, zajtra: Gejza

Ivan Ožvát: Umenie má pohladiť dušu človeka

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Začiatkom marca oslavuje svoje narodeniny, ale aj výročie svojho javiskového debutu, operný spevák, sólista Opery SND Ivan Ožvát. Prečítajte si rozhovor o jeho začiatkoch, o tom ako vníma svoje povolanie, umenie, operu a operetu.

V tomto roku oslavujete svoje 55 narodeniny a zároveň aj a 35. výročie vášho prvého pohostinného vystúpenia na našej prvej scéne. Aký je váš vzťah k opere?

V školskom roku 1979/1980 som už ako poslucháč druhého ročníka Hudobnej fakulty VŠMU pohostinne vystupoval v operných inscenáciách SND. Môj talent spevácky i ten javiskovo-pohybový si všimol operný režisér Miroslav Fischer a obsadil ma do krásnej komickej postavy kýchajúceho sluhu v opere Barbier zo Sevilly od Giovanniho Paisiella. Druhého sluhu zívajúceho spieval pán Peter Mikuláš. Podľa hodnotenia odbornej kritiky a aj starších kolegov sólistov sme boli vraj úžasná dvojica. Po tejto postavičke nasledovali ďalšie postavy vo Figarovej svadbe (Don Curzio), Così fan tutte (Ferrando), Donovi Carlosovi (gróf Lerma), Eugenovi Oneginovi (Lenskij) a jedna z mojich životných postáv   koktavý Vašek v Predanej neveste. S úctou a veľkou vďakou spomínam na srdečné, neskôr priateľské a ľudské stretnutia a osobné kontakty s veľkými sólistami Opery SND, ale aj kolegami z našej činohry koncom 70-tych a začiatkom 80-tych rokov. Prácou v divadle som bol v tom čase nadšený, svojím hlboko ľudským prístupom ma formovali vtedajšie najväčšie dirigentské, režisérske, sólistické a iné umelecké osobnosti. Som hrdý, že som v tom čase patril do ďalšej nastupujúcej výraznej mladej generácie, ktorú začiatkom 80-tych rokov postupne vedenie Opery SND prijalo do sólistického stavu Opery SND. Bolo to úžasné tvorivé obdobie!

Kde ste začínali a ako si spomínate na svoje začiatky?

Na VŠMU nás učili nielen opernú prípravu, ale aj zvládať všetky hudobné štýly. Veľmi veľa som sa teda venoval i piesňovej tvorbe, v ktorej som neskoršie získaval aj celoštátne a medzinárodné ocenenia. Vytvoril som si veľký piesňový repertoár, s ktorým som často a pomerne dosť dlho vystupoval na koncertných pódiách doma a v zahraničí. Avšak môj herecký a aj komediálny talent sa u mňa z roka na rok odkrýval, a tak ma to ťahalo aj vďaka citlivej ruke operných režisérov na operné javisko, kde som sa takpovediac našiel a dnes z hodnotenia tých skúsenejších a odborne povolanejších som sa vypracoval na hereckú a spevácku špičku v obore buffóznych a charakterových operných postáv. Na javisku sa cítim veľmi príjemne pod podmienkou, že mám adekvátneho partnera, že všetci spoluvytvárame jedno úžasné a umelecky vysokohodnotné dielo, a že rešpektujeme hereckú a režisérsku drobnokresbu. Aj spevácko-hudobné majstrovstvo musí byť v súlade s predstavami hudobného skladateľa a v intenciách partnerskej spolupráce s dirigentom predstavenia. Divadelné javisko je môj život, a preto som jemu a pozornému obecenstvu zasvätil už viac ako 30 rokov.

Viem, že máte blízky vzťah k operete, stvárnili ste mnoho operetných postáv. Ktorá vám je blízka?

Opereta a vôbec hudobno-zábavné divadlo je moja zvláštna umelecká kapitola, ktorá ma sprevádza od prvých operetných a muzikálových postav stvárnených na javisku Novej scény. Som nesmierne šťastný, že maestro Zdeněk Macháček ako dirigent, ale i Peter Oravec ako režisér, choreograf Boris Slovák a mnoho veľkých operetných spevákov – sólistov na Novej scéne   odhalili môj skrytý bonvivánsky šarm a talent a mal som možnosť spievať veľa krásnych úžasných postav. Ale aby som odpovedal na Vašu otázku, tak môjmu srdcu najbližšou operetou je Čardášová princezná ( postava grófa Boni-Cancaniho) a určite aj Veselá vdova (gróf Danilo) a Grófka Marica (gróf Tasilo). Svet operety je nádherný a ľuďom tento žáner chýba. Preto je dnes prepotrebné tento žáner umelecky zveľaďovať, pestovať a vo vkusnom stvárnení aj šíriť medzi poslucháčmi.

Netopier, Opera SND Ivan Ožvát (Dr. Blind), Jakub Pustina (Gabriel von Eisenstein), Petra Perla-Nôtová (Rosalinde) foto: Alena Klenková,

Netopier, Opera SND
Ivan Ožvát (Dr. Blind), Jakub Pustina (Gabriel von Eisenstein), Petra Perla-Nôtová (Rosalinde)
foto: Alena Klenková,

Človek zvykne pri takýchto výročiach bilancovať. Na divadelných a koncertných pódiách ste viac ako 30 rokov. Ako by ste zrekapitulovali túto časť vášho života?

S odstupom rokov môžem, žiaľ len nostalgicky, konštatovať, že byť sólistom prvej národnej opernej scény bolo voľakedy niečím nesmierne výnimočným a sólista Opery SND bol pojmom a v celej spoločnosti bola tejto práci skladaná veľká úcta a obdiv. Dnes sa všetko ráta len cez peniaze a rôzne iné pracovné pozície, ktoré sú dokonca aj v samotnom divadle vyššie honorované a finančne oceňované v porovnaní s našou sólistickou prácou. Veľa krásnych charakterových postáv som stvárnil na javisku Opery SND aj v zahraničí, avšak kriticky si uvedomujem, že ak by som bol obdarený bravúrne zvládnutou najvyššou tenorovou polohou, určite by som nebol dnes na Slovensku a moje umenie by sa mohlo rozletieť aj do silného konkurenčného svetového operného prostredia. Mám dokonca slušné manažérske schopnosti a baví ma práca marketingová a propagačná.

Ale, ako sa vraví, človek, ktorý sa vie pozrieť kriticky do zrkadla a spozná svoje hranice, dokáže sa správne rozhodnúť a zorientovať, nenačahuje sa za niečím vzdialeným a nedosiahnuteľným, ale zvolí si cestu s jasnými umeleckými mantinelmi. Taký človek nájde umelecké i duševne vnútorné uspokojenie! Radšej byť „dokonalý… !“ v menších, charakterových a komických postavách, ako nepresvedčivý a nedokonalý vo veľkých rolách.

Úprimne však obdivujem kolegov-umelcov, ktorí spievajú veľmi ťažké a náročné operné postavy a napriek tomu sa dlhé roky držia na speváckom vrchole. Tým rád zakričím úprimné BRAVO!

Ako môže formovať človeka hudba, divadlo?

Hudba a spev nás sprevádza po celý náš ľudský život. Od narodenia až po náš pozemský koniec. Hovorí sa, že niet krajšieho hudobného nástroja, ako je ľudský hlas   alebo spev vtákov a úžasnej hudby našej krásnej prírody… Rozhodne hudba, a teda aj naše operné umenie, má pohladiť dušu diváka, rozochvieť srdiečko, prebudiť city a občas primäť zamyslieť sa a otvoriť sa celým svojim vnútrom… Prajem si, aby operné inscenácie boli pre dnešného naozaj vnímavého a hudobne znalého poslucháča inšpirujúce, aby divák odišiel s krásnym povznášajúcim pocitom, aby doslova pookrial, aby sa nabažil krásnej hudby a úžasného speváckeho výkonu, ale aby zároveň sledoval a vnímal presvedčivé herecké stvárnenie a kreovanie jednotlivých postáv a celého prebiehajúceho a vyvíjajúceho sa operného príbehu…

Neodpustím si však môj úprimný názor na dnešné operné inscenácie. Sám som zberateľ a snáď aj trošku znalec výtvarného umenia   skúsme teda aj v operných inscenáciach ponechať historickú, dobovú, kostýmovú a scénickú identitu daného príbehu, daného libreta, a im podriadenému geniálnemu hudobnému spracovaniu maestrom skladateľom. Nevkladajme do obrazov napríklad majstra Martina Benku niečo, čo tam nepatrí, čo tam ruší, čo tam doslova zavadzia… Rembranta, Picassa, Bazovského, Moneta, Galandu a iných ponechajme v svojej úžasnej kráse a originalite. Nedovoľme Rusalku dať na smetisko dnešnej nadrogovanej a odpadkami zasypanej spoločnosti…, nedávajme geniálnu hudbu G. Verdiho (opera Trubadúr) do znarkotizovaných Petržalských panelákových podchodov… A takto by som mohol pospomínať viacero ďalších scénograficko-réžijnych úchyliek.. Nie je vždy takéto režijné, scénické a kostýmové „novátorstvo“ na prospech geniálneho hudobného diela…, a divák je doslova rozladený, rozčarovaný i pobúrený!

Turandot, Opera SND Ivan Ožvát (Altoum) foto: Alena Klenková

Turandot, Opera SND
Ivan Ožvát (Altoum)
foto: Alena Klenková

Ktoré z doposiaľ stvárnených postáv máte najradšej?

Najradšej mám dlhoročne overené postavy stvárnené vo viacerých inscenáciách a mojím speváckym a hereckým cizelovaním aj perfektne vypracované. Je to môj dlhoročný (pozor   už 30-ročný…) koktavý Vašek v Predanej neveste, alebo nedávno premiérovaná opera Rigoletto (postava grófa Borsu). Úplne inou postavou je môjmu srdcu blízka postava zákerného policajného špeha a udavača Spolettu v Tosce, ďalej úsmevná a deťmi vrelo prijímaná postava Ozembucha v opernej rozprávke Tajomný kľúč, potom postava unaveného staručkého a v zlatej klietke „udržiavaného“ cisára Altouma z opery Turandot, milujem postavu svalnatého Monostata z opery Čarovná flauta. Zo starých operných inscenácií som veľmi rad stvárňoval úžasnú postavu cisára Nera v Korunovácii Poppey (za ktorú som tiež získal ocenenie) a rád si spomínam aj na postavu Hájnika z opery Rusalka.

Ako trávite váš voľný čas?

Voľný čas trávim koncertnými a spoločenskými aktivitami. Popritom milujem prírodu, každé leto sa teším na dovolenku v Chorvátsku, mám krásneho bieleho psíka bišónika, ktorý mi robí veľkú radosť a občas i neplechu. Venujem sa aj častým návštevám rôznych výtvarných a sochárskych výstav a podujatí. Čo-to vymýšľam aj v súvislosti s mojimi dvoma profilovými CD a ak čas a zdravie dovolí, azda sa mi podarí vydať aj tretie. A nemalý čas mi zaberajú aj rodinné aktivity, moji traja vnuci a aj moja mamička, ktorá by sa mala v tomto roku dožiť krásnych 90-tych narodenín.

Ďakujem za rozhovor.

Pripravil: Ľudovít Vongrej

 

 

email
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľaj tento článok:
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent

Zanechajte komentár