Dnes je: štvrtok, 19. 10. 2017, meniny má: Kristián , zajtra: Vendelín

Ján Hadraba – basso profondo bez konkurencie

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Od narodenia slovenského operného speváka Jána Hadrabu uplynulo 17. septembra deväťdesiatpäť rokov. Banskobystrický rodák študoval spev na konzervatóriách v Bratislave (u Flögla) a Prahe (u Konstantina), potom súkromne v Ostrave (u Vašeka) a v Bratislave (u Korínskej). Basista získal sólistické angažmán v Ostrave a Prahe (v rokoch 1946-50), od sezóny 1951/51 do 1965/66 bol sólistom  Opery SND v Bratislave.

V prvých povojnových rokoch v basovom odbore sólistov SND kraľovali ešte stále Arnold Flögl a Zdenko Ruth-Markov, ku ktorým pribudol (do roku 1956) aj František Zvarík. Ťarcha basového repertoáru v päťdesiatych rokoch však ležala na pleciach Čecha Václava Nouzovského (v SND od sezóny 1949/50) a Slováka Jána Hadrabu. K nim až v posledných sezónach tohto obdobia pribudli „ich nasledovníci“ Gejza Zelenay (od sezóny 1958/59) a Ondrej Malachovský (1959/60) spolu s absolventom VŠMU Stanislavom Beňačkom, využívaným skôr v menších úlohách.

M. P. Musorgskij: Boris Godunov, Opera SND, 1954,
Ján Hadraba (Pimen), Štefan Hoza (Grigorij Lžidimitrov),
foto: Gejza Podhorský

R. Strauss: Gavalier s ružou, Opera SND, 1958,
Ján Hadraba (Barón Ochs),
foto: Gejza Podhorský

Jánovi Hadrabovi na rozdiel od českého kolegu sa ušli predovšetkým dramatické operné postavy, pričom vedenie opery v ňom našlo ojedinelého reprezentanta odboru basso profondo. Spevákove hĺbky boli naozaj unikátne, tón v nich bol zvučný a široký, čo popri interpretácii nízko položených partov operných postáv využil aj v rozhlasovej nahrávke vtedy mimoriadne populárnej piesne O My River z amerického muzikálu. Lepšie túto pieseň o Missisippi interpretoval iba legendárny Paul Robeson. Už v prvej bratislavskej sezóne sa Hadraba blysol hĺbkami v árii Borodinovho Končaka, Čajkovského Gremina. V úlohe Sparafucilleho z Rigoletta sme obdivovali jeho frázu „nech pánboh vás tu chráni“ a ešte viac posledný tón na „F“ v závere duetu s Rigolettom.

G. Verdi: Rigoletto, Opera SND, 1951,
Ján Hadraba (Sparafucile),
foto: Gejza Podhorský

V ďalších významných úlohách zostal trocha v tieni Františka Zvaríka pomaly sa chystajúceho na prechod do Činohry SND. Išlo o Suchoňovho Štelinu (1952) v Chalabalom upravenej verzii Krútňavy, o Musorgského Borisa Godunova vo vychýrenej inscenácii režiséra Dobrovského (1954), v ktorej vytváral „iba“ postavu Pimena a o Mefista v Jernekovej inscenácii Gounodovho Fausta (1956). K významným kreáciám umelca patril jeho Filip II. Z Verdiho Dona Carlosa (1956), hoci niektoré vyššie polohy partu mu trocha robili problémy a jeho drsnejší hlasový materiál sa trocha „bil“ s potrebou dôsledného legáta. Charakterom (objemom hlasu i dramatickým výrazom) mu dobre vyhovovali tiež dve úlohy v operách Richarda Wagnera (Blúdiaci Holanďan Tanhäuser). Skvelú hlbokú hlasovú polohu mohol vrchovato uplatniť aj v úlohách baróna Ochsa v Straussovom Ružovom gavalierovi (1958) a v Mozartovom Sarastrovi z Čarovnej flaute (1961), hoci Mozart zrejme nepatril k jeho preferenciám. Postavu zo Straussovej opery zato výborne zvládol aj herecky podčiarkujúc jej „nekultúrnosť“ a obhrublosť. Zostáva historickým faktom, že bol prvým interpretom Suchoňovho Svätopluka, hoci neskôr dojem z jeho výkonu trocha prekryla kreácia Ondreja Malachovského.

E. Suchoň: Krútňava, Opera SND, 1952,
Ján Hadraba (Štelina),
foto: Gejza Podhorský

Po odchode zo SND v sezóne 1967/68 spevák pôsobil v nemeckom Wittembergu a v rokoch 1969-73 riaditeľoval dvojdivadlu v rodnej Banskej Bystrici (bystrická opera a zvolenská činohra). V nasledujúcim rokoch si ešte na banskobystrickom opernom javisku aj občas zaspieval. Umelec zomrel 2. februára 2000 v rodnej Banskej Bystrici.

Autor: Vladimír Blaho

fotogaléria

This slideshow requires JavaScript.

video

Antonín Dvořák: Když mne stará matka, pieseň zo zbierky Cigánske melódie, opus 55, spieva Jan Hadraba

email

About Author

Leave A Reply