Dnes je: nedeľa, 24. 6. 2018, meniny má: Ján, zajtra: Tadeáš, Olívia

Jarmila Smyčková: V SND som spievala najkrajšie role a prežila kus môjho života

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V decembri oslávila svoje životné jubileum (85) operná speváčka, bývala dlhoročná sólistka Opery SND sopranistka Jarmila Smyčková. Prečítajte si rozhovor s jubilantkou, v ktorom si zaspomínala na svoju umeleckú kariéru.

Aká boli vaše spevácke začiatky?

Spievala som od mala, potom som sa rozhodla študovať spev v Brne na Kvapilovej hudobnej škole. Okrem toho som zároveň študovala obchodnú akadémiu – chcela som sa tým poistiť, aby som mala nejaké uplatnenie, ak by mi náhodou spev nevyšiel. Po škole som nastúpila do operného zboru v divadle v Opave, kde som sa dostala aj k prvým sólovým operným a operetným postavám.

Aké boli vaše prvé sólové postavy?

Prvou postavou v Opave bola Prvá žienka v Rusalke, nasledovali ďalšie ako Kuchárik tiež v Rusalke a postupne prichádzali väčšie a väčšie role, napríklad Gilda v Rigolettovi, Olympia v Hoffmannových poviedkach, po ktorej ma už v Opave angažovali ako sólistku. Celkovo som v Opave pôsobila desať rokov, z toho osem rokov v zbore, pričom som dostávala sólové role a dva roky som spievala už len ako sólistka. Potom som začala v Bratislave. Prvou postavou na javisku Opery SND bola náročná rola Straussovej Zerbinetty v Ariadne na Naxe.

Jarmila Smyčková (Violetta), La Traviata, Opera SND

Jarmila Smyčková
(Violetta), La Traviata, Opera SND

Práca v zbore je veľmi náročná či už na čas, alebo na spevácku kondíciu. Ako vnímate s odstupom času zborový spev a čo vám dal?

Áno, to máte pravdu. Práca v zbore je veľmi náročná tak, ako ste povedali, pretože zbor je takmer v každom diele, hoci ak niečo zborovému spevákovi nevyjde, vie ho podporiť iný kolega. V Opave je menšie divadlo, vtedy bolo po vojne a keďže nebolo dostatok spevákov, boli sme veľmi malý zbor. Museli sme byť dobre pripravení, pretože zvuk v komornejšej zostave je veľmi priehľadný. Bolo nás málo spevákov, museli sme byť pripravení aj zaskakovať sólistov. Niekedy som mala aj dvadsaťosem predstavení mesačne. Pôsobenie v zbore ma pripravilo aj na sólistickú dráhu, naučila som sa divadelnú prácu, a keďže sme v Opave robili operu aj operetu, rozprávky pre deti a rôzne iné predstavenia, získala som pohotovosť, javiskovú pohyblivosť a toto všetko som neskôr využívala ako sólistka. Práca sólistu je už veľká zodpovednosť. Tam je na to len on sám za seba.

V šesťdesiatych rokoch ste sa stali sólistkou Opery Slovenského národného divadla. Čo vás priviedlo do Bratislavy?

Spomínam si ako som predspievala Zerbinettu agentovi, ktorý potreboval speváčku do divadla v Linzi. Týmto predspievaním som prešla, ale naši mi nedali pas a tak som sa mohla s kariérou v zahraničí rozlúčiť, vtedy bola taká doba. Hľadala som preto uplatnenie u nás. Robila som predspievanie vo viacerých divadlách a medzi nimi bola aj Bratislava, na konkurze som spievala Kráľovnú noci. V Bratislave najskôr nemali voľné miesto, ale potom prišla Straussova Zerbinetta z opery Ariadna na Naxe a pozvali ma. Dôvod, prečo práve Bratislava, bol jednoduchý, lebo to bola moja prvá najbližšia príležitosť. Zerbinettu som mala našťastie naštudovanú aj predtým, pretože som ju mala, ako som už spomínala, spolu s ostatnými pripravenú pre agentov, ktorí prichádzali z Rakúska a hľadali nové talenty. Po štvrtom predstavení Ariadny na Naxe som dostala aj zmluvu a od roku 1966 som sa stala sólistkou Opery Slovenského národného divadla.

Jarmila Smyčková (Rosina), Barbier zo Sevilly, Opera SND

Jarmila Smyčková
(Rosina), Barbier zo Sevilly, Opera SND

Aké postavy ste v SND stvárnili a ktorý autor vám bol blízky?

V SND som robila Gildu v Rigolettovi, Violettu v Traviate, Zerlinu v Donovi Giovannim, Rosinu v Brabierovi, Zerbinettu v Strausssovej Ariadne na Naxe, Luciu v Donizettiho Lucii z Lammermooru, Zuzanku vo Figarovej svadbe a mnoho iných postáv. Taliansku hudbu som spievala veľmi rada a Gilda bola pre mňa výnimočná postava. Okrem opier som s obľubou spievala aj piesne Rachmaninova, Schuberta, Schumana, Dvořáka a rôzne iné. Aj preto som uvítala cyklus komorných koncertov piesňovej tvorby v SND a veľmi sa na ne teším. V Opave bola silná tradícia operety, hrávala som ich tam veľmi veľa.

Nie je až tak bežné, aby skladateľ napísal opernú postavu pre konkrétnu speváčku, vám sa to stalo. Tibor Frešo napísal priamo pre vás postavu Studenej princeznej v opere pre deti Martin a Slnko. Premiéra sa konala 18. Januára 1975. Aký je to pocit?

Studená kráľovná je veľmi náročná postava a pri interpretácii som pociťovala veľkú zodpovednosť práve preto, že táto postava bola napísaná pre mňa. Všetci očakávali výsledok, takže som a dala do tejto postavy maximum. Ešte pred premiérou ma pozvali do Berlína, kde som okrem iných árii zaspievala aj koloratúrnu áriu Studenej princeznej. Celkovo mala táto opera pre deti veľký úspech a hrávali sme ju pomerne často.

Štefan Hudec (Martin) a Jarmila Smyčková (Studená princezná) Martin a Slnko, Opera SND

Štefan Hudec (Martin) a Jarmila Smyčková (Studená princezná)
Martin a Slnko, Opera SND

V druhom naštudovaní tohto diela prebrala po vás štafetu vaša žiačka z konzervatória Jana Bernathová, ako hodnotíte jej stvárnenie Studenej princeznej?

Janka je výborná speváčka a herečka, cíti obsah hudby a to je u speváka základ. Jej Studená princezná sa mi veľmi páčila a som rada, že ju spievala práve ona.

Divadlo vám zrejme veľmi učarovalo a často vás vídavam na predstaveniach, skúškach, koncertoch či predpremiérových matiné

Mám rada divadlo, veľmi rada chodím na operné predstavenia. Nedávno som bola na koncerte Voci da camera, kde spievali Terka Kružliaková a Ľudovít Ludha Janáčka, bolo to nádherné, pretože mám okrem opier veľmi rada aj piesňovú tvorbu, takže ma tieto nové komorné koncerty veľmi potešili Teším sa aj na tie ďalšie, na najbližšom bude spievať Janka Bernathová, moja žiačka z konzervatória s Danielom Čapkovičom.

Jarmila Smyčková (Lucia), Lucia di Lamermoor, Opera SND 1985

Jarmila Smyčková
(Lucia), Lucia di Lamermoor, Opera SND 1985

Z ktorého predstavenia ste mali naposledy silný umelecký zážitok?

Naposledy som videla Salome. Boli to krásne výkony, veľmi sa mi páčila Jolana Fogašová, stvárnila fantastickú Salome, ale nepáčili sa mi kostýmy. Ja som v tomto konzervatívny typ diváka. Mám rada klasické stvárnenie opier.

Ako sa pozeráte na dnešný svet opery?

Vidím v tejto oblasti veľký pokrok, mladí majú omnoho viac príležitostí ako my. Hranice sú otvorené, môžu cestovať, spoznávať, študovať, rozširujú si svoje obzory. To sme my až tak veľmi nemohli. Keď je dnes umelec snaživý a poctivo na sebe pracuje, otvára sa mu veľa možností.

Váš hlas je zaznamenaný aj na mnohých nahrávkach, zažili ste dobu, keď sa nahrávalo

V čase, keď som bola sólistkou Opery SND sme často nahrávali. Škoda, že dnes je toho veľmi málo, občas si svoje nahrávky aj vypočujem.

Jarmila Smyčková na zájazde v Japonsku, foto zo súkromného archívu Jarmily Smyčkovej

Jarmila Smyčková na zájazde v Japonsku,
foto zo súkromného archívu Jarmily Smyčkovej

Aký je váš vzťah k Slovenskému národnému divadlu, ktoré bude o rok oslavovať 95. výročie svojho vzniku, a čo by ste popriali našej prvej scéne?

V SND som spievala veľmi rada a vytvorila som si k tomuto divadlu silný vzťah, veď som tu spievala tie najkrajšie role a prežila kus svojho života. Slovenskému národnému divadlu želám to, čo divadlo potrebuje. Veľmi veľa dobrých hudobníkov, spevákov, režisérov, dirigentov, hercov, tanečníkov a divákov.

Ďakujem za rozhovor

Jarmila Smyčková sa narodila 14. decembra 1929 v Poštornej, dnes časť Břeclavi. Spev študovala na Kvapilovej hudobnej škole (M. Zapletalová). Na umeleckú dráhu nastúpila v Moravskoslezskom divadle v Opave ako členka zboru a potom aj ako sólistka opery. V sezóne 1965-1966 vystúpila v Slovenskom národnom divadle pohostinsky ako Kráľovná noci v Čarovnej flaute a so súborom opery naštudovala náročnú postavu Zerbinetty v Ariadne na Naxe (1966). Ako sólistka opery (1966 – 1988 ) dostala príležitosť plne uplatniť svoje schopnosti najmä v lyrickom koloratúrnom odbore, kde zaujala nielen technickou brilantnosťou, ale aj štýlovou vokálnou diferenciáciou postáv: Gilda (Rigoletto), Rosina, Barbier zo Sevilly, Lauretta (Gianni Schicchi), Oskar (Maškarný bál), Marcelina (Fidelio), Zuzanka (Figarova svadba), Micaela (Carmen), Zerlina (Don Giovanni), Studená princezná (Martin a slnko), Violetta Valéry (Traviata), Lucia (Lucia di Lammermoor) a i. Pedagogicky pôsobila na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. V roku 2007 jej Literárny fond udelil Cenu za celoživotné dielo v oblasti divadla.

Pripravil: Ľudovít Vongrej

foto: súkromný archív J.S. a archív SND

email
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 44
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár