Dnes je: štvrtok, 19. 10. 2017, meniny má: Kristián , zajtra: Vendelín

Juan Diego Flórez v Bratislava – hviezda sa vrátila

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Päť rokov od svojho prvého vystúpenia v Bratislave (3.2.2011 – v Novej budove SND) zavítal do nášho hlavného mesta opäť slávny peruánsky tenorista Juan Diego Flórez (nar. r. 1973 v Lime). Tentokrát mal koncert v Redute (10. februára), v krásnej Koncertnej sále SF, so Slovenskou filharmóniou, pod taktovkou 41-ročného talianskeho dirigenta Sebastiana Rolliho. Bol to večer, na aký sa nezabúda. Usporiadateľom bola Agentúra KAPOS, ktorú vedie dr. Ján Korecký.

Práve J. D. Flórez pred piatimi rokmi otváral agentúre Kapos cyklus Svetové operné hviezdy, v ktorom sme počuli desať vskutku svetových hlasov. V inom cykle Agentúry Kapos – Veľké slovenské hlasy – sme zasa mali zážitky z našich, vo svete opery uznávaných spevákov. Dr. Ján Korecký, výborný manažér a najmä veci znalý milovník hudby – zvlášť spevákov, ktorí sú na vrchole umeleckých síl, pripravuje pre našich milovníkov krásnych hlasov nezabudnuteľné večery. Tentokrát prevzal záštitu nad koncertom KAPOSu aj primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal.

Koncert agentúry Kapos, 2016, Juan Diego Flórez, Sebastiano Rolli, Slovenská filharmónia, foto: ©PANER

Koncert agentúry Kapos, 2016,
Juan Diego Flórez, Sebastiano Rolli,
Slovenská filharmónia,
foto: ©PANER

V prípade Juana Diega Flóreza sa ušľachtilosť hlasu a ideálne vokálno-technické parametre spájajú s neobyčajným šarmom a príťažlivým zjavom speváka, ktorý má v sebe aj neopakovateľnú južanskú príťažlivosť. Ideálne tak spĺňa súčasné požiadavky na lyrického tenoristu v milovníckych rolách. Floréz je i herecky nadaný, čo naznačil dokonca na koncertnom pódiu. Má v sebe skratka čaro komplexnej umeleckej osobnosti, nech už spieva ukážky z opery, alebo koncertný repertoár. Sám seba trochu parodoval v pantomíne na síce avizovanú (no hlasom neprejavenú) indispozíciu: Aby si minútku oddýchol, obecenstvu naznačil, že si ide niečo vypiť do zákulisia – a po minútke sa vrátil, pokračujúc akoby nič v  speve. V prídavkoch si zasa nonšalantne sadol na gitarovú stoličku, dal dolu kravatu, uvoľnil košeľu – a s gitarou nám zahral a zaspieval zdanlivo sprofanovaný šláger minulých desaťročí „Besame, besame, Mucho“ od mexického skladateľa Consuelita Velázqueza. Pravda, spieval ho s  takým vokálnym a dynamickým majstrovstvom a prežívaním, že sála ani nedýchala. Po poslednom tóne však vypukla v jasot. (Samozrejme, stoličku si vzápätí umelec odniesol do zákulisia, čo vyvolalo vlnu sympatií). Zo slávneho tenoristu vyžaruje vnútorná radosť, s ktorou sa hudbou prihovára, bez nejakej viditeľnej námahy. So svojou charizmou odspieval v Redute takmer trojhodinový koncert. Pravda, program bol vyplnený nielen sólistickými číslami, ale aj orchestrálnymi vstupmi Slovenskej filharmónie. Ale i tak: málokedy sólista veľkosti J. D. Flóreza zaradí do programu 12 vlastných čísel (vedľa 5-tich orchestrálnych) a k tomu na záver pridá ešte tri skladby! Zlaté hlasy si svoje hlasivky šetria – a len tak ľahko ich „nepredávajú“. Flórez je aj v tomto par excellence.

Nuž, pätnásť mimoriadne náročných árií a piesní tvorilo recitál peruánskeho, v súčasnosti svetového majstra bel canta. Svoj program rozdelil veľmi vkusne na dve časti – opernú a piesňovú, pričom záver oficiálneho programu vyšperkoval návratom k opere.

Hoci operný svet doposiaľ vnímal Flóreza najmä ako majstra talianskej predverdiovskej opernej literatúry, dnes je jeho repertoár rozšírený o klasiku i francúzsku romantiku. Zvlášť náročné kritériá v oblasti vrcholného klasicizmu stavia pred speváka mozartovské bel canto, zatiaľ Flórezom skúšane iba na koncertnom pódiu. Nie je celkom totožné s talianskym – vyžaduje skôr inštrumentálnu ohybnosť, neomylnú čistotu nasadzovania tónov, rytmickú zdržanlivosť, ktorá ústi do štýlovej jasnosti, bez zneužívania agogiky či preferovania dynamických svojvoľností. Flórez má hlas, ktorý je síce lyrický – ale v každej chvíli zvučný, úžasne nosný, artikulujúci jasne slabiky i hlásky, nevynechajúc ani v najťažších hudobných ornamentoch ani jeden tón! Pritom všetky tóny viaže neobyčajne lahodným legátom. Jeho frázy sú vo výsledku prirodzené, maximálne opreté o dychovú oporu, čo si poslucháč ani nevšíma, lebo spev tohto tenoristu je taký prirodzený a ľahký, že sa zdá, akoby to dokázal „každý“ (veď skúste…!)

V duchu ľahkosti a vrúcnosti vyznela už úvodná ária Tamina z 1. dejstva Mozartovej Čarovnej flauty (Dies Bildnis ist bezaubern schön) – oduševnená, s jemnými tónmi a vypracovanými vyššími tónmi, bez občas tenormi pridávanej sentimentality.

Koncert agentúry Kapos, 2016, Juan Diego Flórez, Slovenská filharmónia, foto: ©PANER

Koncert agentúry Kapos, 2016,
Juan Diego Flórez,
Slovenská filharmónia,
foto: ©PANER

V  pamäti máme stále živú a aktuálnu áriu Feranda z 1. dejstva Così fan tutte (Un’ aura amorosa) – z tejto nedávno uvedenej Mozartovej opery v SND. V podaní Flóreza vyznela ako pevný výraz viery v lásku – a pri repríze základnej témy zasa v pianissimovej stíšenosti a tónovej delikátnosti. Prvé tenoristove čísla rámcovala Slovenská filharmónia dvomi orchestrálnymi ouvertúrami pod taktovkou talianskeho dirigenta Sebastiana Rolliho (nar. 1975). Na úvod zaznela brilantne zahratá predohraMozartovej Čarovnej flaute – trochu s priveľkým forsírovaním zvuku v akusticky citlivej Redute. Nástrojovo však vyznela presne a „šťavnato“. Ako orchestrálny predel po ukážke z Così fan tutte zasa zaznela ouvertúra z oratória La Betulia liberata, ktorú napísal iba 15-ročný Mozart. Vskutku geniálne dielo. Pri interpretácii upútali precízne nástupy orchestra a v strednej časti jemné pianissimové úseky, vypracované presnými, úspornými, ale výrečnými gestami dirigenta. Sebastian Rolli bol počas celého koncertu nabitý energiou – a v hudobnom dialógu neustále komunikoval s orchestrom i tenoristom. Obaja si rozumeli a dopĺňali sa pohľadmi i pozorným vedením hudobnej línie.

Za spomenutou ouvertúrou zaznela ária Ozia (D’ogni colpa la colpa maggiore) z 1. dejstva Mozartovho spomínaného mladistvého oratória na text Pietra Metastasia. Ária Ozia je vlastne veľká koncertná ária, ktorá rozlohou i náročnosťou prekračuje operné čísla akéhokoľvek hlasového odboru. V nej Flórez – tak, ako v predchádzajúcich Mozartových áriach – predviedol krásne zvládnutý štýl klasického bel canta, opretý o neuveriteľne náročné inštrumentálne pozadie. Pevným sprievodcom mu bol orchester Slovenskej filharmónie s talianskym dirigentom, dobre oboznámeným s Flórezovými neobmedzenými možnosťami ozdobného spevu – s disciplínou, bez svojvoľných agogických „výletov“.

V ďalšej časti koncertu zazneli ukážky z francúzskeho operného repertoáru: najprv zazneli dve baletné časti z Gounodovej opery Faust (Antický tanec a Variácie Kleopatry) – náladovo rozdielne, pričom prvoradé postavenie v 1. časti demonštrovali drevá (horny) a v 2. časti rytmicky pregnantné sláčiky. Známe melódie boli úvodom k ešte známejšej árii Fausta z 1. dejstva Goundovej rovnomennej opery („Salut, demeure chaste et pure“). Táto cavatina je prekrásnym vyznaním lásky k Margaréte. Odvíja sa z pokojného soto voce k exponovanému záveru árie – opäť s vysokým „c“ a sólovými husľami, doznievajúcimi v celkovo nostalgickej nálade. J. D. Flórez vládne zvlášť nádherou tónovej klenby vo vyšších stredoch. Tu mu znejú frázy – pri uchovaní lyriky – s kovovým leskom, ťažko vyjadriteľným slovami. V podobnom duchu zaznela aj ušľachtilá, známa tenorová ária Werthera z 3. dejstva rovnomennej opery J. Masseneta („Pourquoi me réveiller“) a záverečné číslo prvej časti koncertu: Romeova ária z 2. dejstva Gounodovej opery Romeo a Júlia („Ah! Léve-toi, solei!“). Flórez vokálne náročnú scénu z Gounoda, nesúcu sa v celkovo v strednej polohe, ukončil nádherným vysokým „c“ – korunou árie i celej prvej polovice koncertu.

Spievať za sebou tri veľké, náročné árie, je vskutku obdivuhodné umenie, aké sa na opernom javisku sotva zopakuje.

Koncert agentúry Kapos, 2016, Juan Diego Flórez, Sebastiano Rolli, Slovenská filharmónia, foto: ©PANER

Koncert agentúry Kapos, 2016,
Juan Diego Flórez, Sebastiano Rolli,
Slovenská filharmónia,
foto: ©PANER

Po prestávke zazneli ukážky zo španielskych zarzuel – špecifických hudobno-scénických diel, formovo blízkych našej operete, pravda s rytmickou a melodickou výbavou tradičnej latinskej hudby. Hudobné čísla zarzuel sú náročné a vyžadujú od speváka okrem vokálnej kultúry najmä stotožnenie so špecifickým koloritom a vnútorným rytmickým nábojom. Spievajú ich mnohí svetoví tenoristi so španielskymi alebo latinsko-americkými koreňmi. J. D. Flórez ich kreuje ako osobité serenády, plné srdcervúcich vyznaní, ale aj temperamentných rytmických prírazov. Taká bola i Bella enamorada od Reveriana Soutulla a Juana Verta, dvoch významných autorov španielskej zarzuely zo začiatku 20. storočia. Menovaná ukážka bola z jednej ich posledných zarzuel – El último romántico. V podobnom duchu – blízkom talianskym canzonam – zaznela aj arieta Pur el humo se sabe (zo zarzuely Doňa Francisquita od Amadea Vivesa) Temperamentné, výbušné intermedio (v niečom pripomínajúce hudbu našich vidieckych kapiel) zaznelo zasa v orchestrálnej podobe v podaní Slovenskej filharmónie – zo zarzuely La boda de Luis Alonso od Gerónima Gimeneza.

Záverečný blok sólových vystúpení Flóreza patril neapolských canzonam – piesňam s typicky rozšafnou melodikou a lyrikou, ale najmä temperamentom i nárečím neapolskej ulice. Do tohto okruhu skladieb patria aj piesne Francesca Paola Tostiho, písané v štýle neapolských canzon: L’alba separa dalla luce l’ombra, Marechiare (na texty veľkého talianskeho básnika Gabriele D’Annunzia, resp. verše esejistu i dramatika Salvatore Giacoma). Mattinatu od Ruggera Leoncavalla má v repertoári tiež azda každý tenorista talianskeho rodu. Flórez talianske canzony spieval s espritom a priam viditeľnou náruživosťou i slobodou prejavu. Veď majú koreň v rovnako slobodnom a nespútanom ľude Neapola! Dirigent Sebastiano Rolli sa spevákovi podvoľoval v tempách – priam visiac na jeho ústach a srdci. Tu bolo zvoľňovanie tempa a prírazy na začiatku fráz celkom náležité i charakteristické pre tento typ hudby. Všetky tri piesne v talianskom duchu boli pritom ako hladina mora – tak jemne i prudko sa vlnil ich tok a hladkala melódia.

Záver oficiálneho programu koncertu korunovala Rossiniho ária Almavivu z 2. dejstva opery Barbier zo Sevilly: Cessa di piu resistere. Obyčajne ju v inscenácii tejto opery tenoristi vynechávajú (zato spievajú mezzosopranistky v La Cenrentole, kam ju Rossini „premiestnil“), a to pre mimoriadnu náročnosť. V podaní Flóreza svedčila o nevyčerpateľnosti hlasového i fyzického fondu maestra… Trilky a vzostupné i zostupné behy v nej súperili s intonačne a rytmicky prudkým tokom orchestra. Trojdielna ária mala číru lyriku ukrytú v strednej časti – s legátovou hladkosťou, tónovou kultúrou a vrúcnosťou. Flórez v závere árie zase dokázal, že je úžasne vnímavým a citlivým muzikantom. Samozrejme, aj tento špeciálne náročný hudobný kúsok ukončil vysokým „c“.

Tri vytlieskané spevákove ukážky už boli bonbóniky pre hudobných maškrtníkov:

– Besame, besame Mucho – spomíaná brazílska pieseň od Consuelita Velázqueza, v ktorej sa J. D. Flórez sám sprevádzal na gitare;

ária Nemorina: Una furtiva lagrima z 2. dejstva Donizettiho Nápoja lásky – s orchestrom Slovenská filharmónia

– ária La dona é mobile z 3. dejstva Verdiho Rigoletta – tiež s naším orchestrom…

Koncert agentúry Kapos, 2016, Sebastiano Rolli, Juan Diego Flórez, Slovenská filharmónia, foto: ©PANER

Koncert agentúry Kapos, 2016,
Sebastiano Rolli, Juan Diego Flórez, Slovenská filharmónia,
foto: ©PANER

Zážitok z tohto koncertu bol v živote milovníka spevu zatiaľ – spolu s umením Edity Gruberovej medzi ženskými vokálnymi umelkyňami – najvyššou poznanou hodnotou. Hlas je najdokonalejší hudobný nástroj na svete. Ale sám osebe nič neznamená – iba ak je podopretý veľkým ovládaním speváckej techniky, kultúrou, mäkkosťou, intuíciou, intelektom a zvlášť srdcom – pri tvorbe každej frázy, ktorá nám niečo chce povedať, podobne ako ľudská myšlienka a veta. Juan Diego Flórez je toho nositeľom, majstrom a živým svedectvom dneška.

Autor: Terézia Ursínyová

recenzia písaná z koncertu 10.2.2016

Program  koncertu
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie, Bratislava
10.2.2016 o 19.30 h

Juan Diego Flórez
dirigent: Sebastiano Rolli
Slovenská filharmónia

Wolfgang Amadeus Mozart
ZAUBERFLÖTE
Predohra
Dies Bildnis ist bezaubernd schön, ária Tamina z I. dejstva
COSÌ FAN TUTTE
Un’aura amorosa, ária Ferranda z I. dejstva
LA BETULIA LIBERATA
Predohra
D’ogni colpa la colpa maggiore, ária Ozia z I. dejstva
Charles Gounod: Faust
Variations de Cléopâtre, baletná hudba
Salut, demeure chaste et pure, ária Fausta z I. dejstva
Jules Massenet: Werther
Pourquoi me reveiller, ária Werthera z III. dejstva
Charles Gounod: Romeo et Juliette
Ah! Lève-toi, Soleil!…, ária Romea z II. dejstva
Reveriano Soutullo a Juan Vert
Bella enamorada. El Último Romántico
Amadeo Vives
Por el humo se sabe – Doña Francisquita
Francesco Paolo Tosti
L’alba separa dalla luce l’ombra
Gerónimo Giménez
La boda de Luís Alonso. Intermedio
Ruggero Leoncavallo
Mattinata
Francesco Paolo Tosti
Marechiare
Gioachino Rossini: Il barbiere di Siviglia
Predohra
Cessa di più resistere, ária grófa Almavivu z II. dejstva

prídavky

Consuelo Velásquez, Bésame mucho
Gaetano Donizetti, Una furtiva lagrima, ária Nemorina z opery Nápoj lásky
Giuseppe Verdi, La donna è mobile, ária Vojvodu z opery Rigoletto

www.kapos.sk

email

About Author

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Leave A Reply