Dnes je: pondelok, 11. 12. 2017, meniny má: Hilda , zajtra: Otília

Jubilantka Mária Turňová

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Začiatkom marca t. r. oslávila okrúhle životné jubileum bývalá dlhoročná sólistka Opery SND sopranistka Mária Turňová, rodená Plvačková. Pôsobila v Ostrave, ale neskôr sa jej domovskou scénou na vyše dve desaťročia stala Opera Slovenského národného divadla, taktiež pôsobila ako pedagogička. Od roku 2003 žije v Pezinku, kde sa aktívne zapája do hudobného života mesta.

Začiatky

Operná speváčka – sopranistka Mária Turňová sa narodila 3. marca 1946 v Divíne, okres Lučenec. Ako 3-ročná zaspievala svoj „prvý koncert“ v rodnej obci vo farskej stodole. Postupne absolvovala všetky školské vystúpenia k rôznym príležitostiam. V r. 1952-60 navštevovala základnú školu v Divíne. Ako 14-ročnú ju zaujala sopranistka Yma Sumac, s ktorou spievala podľa platne „Zvuky pralesa“. Na jednom vystúpení si ju vypočul ich rodinný priateľ Karel Otáhal, sochár z Prahy, a odporučil rodičom, aby šla mladá speváčka študovať na konzervatórium. Z platne sa naučila jedinú umelú pieseň Ružičky od Mikuláša Schneidra-Trnavského v podaní jej budúcej profesorky spevu pani Márie Smutnej-Vlkovej a v roku 1960 ju prijali na bratislavské Konzervatórium, kde študovala do roku 1966.

Umelecké začiatky Márie Turňovej na ZDŠ v Divíne, foto: súkromný archív Márie Turňovej

Umelecké začiatky Márie Turňovej na ZDŠ v Divíne,
foto: súkromný archív Márie Turňovej

Po absolventskom koncerte na Konzervatóriu jej ponúkol šéf banskobystrickej opery angažmán, ale neprijala ho. V tom čase účinkovala aj v Lúčnici, kde, ako si spomína, zažila najkrajšie obdobie svojho života. Lúčnica sa pre ňu stala osudovou, pretože v nej spoznala svojho manžela Jozefa. Mária Turňová sa rozhodla pokračovať v štúdiu spevu na bratislavskej VŠMU (1966-1970) v triede bývalej vynikajúcej koloratúry pani prof. Anny Hrušovskej, ktorá ju viedla ako koloratúrny soprán. Jej absolventskou rolou bola Violetta z Verdiho opery La Traviata.

Mária Turňová v súbore Lúčnica, foto: súkromný archív Márie Turňovej

Mária Turňová v súbore Lúčnica,
foto: súkromný archív Márie Turňovej

Prvé angažmán

Po študentských rokoch nasledovalo umelecké formovanie na profesionálnych operných scénach. Jej prvé kroky viedli do opery SND. Konkurz urobila, ale „pre nedostatok miesta“ ju neprijali. Ďalšie kroky smerovali do Českej republiky a prvé angažmán získala napokon v ostravskej opere, kde ako mladá začínajúca speváčka dostala veľké príležitosti, získala javiskovú istotu, muzikantský a repertoárový základ. Na Ostravu si spomína ako na výborný kolektív, kde si navzájom fandili a nikto nikoho nepodrážal. Po roku sa za ňou do Ostravy presťahovala aj rodina – manžel a syn a aj vďaka ich obetavosti mohla budovať svoju kariéru opernej speváčky. Debutovala v úlohe Noriny (G. Donizetti: Don Pasqule),  Na javisku ostravskej opery stvárnila počas svojho osemročného angažmán v rokoch 1972 – 1980 Violetu (G. Verdi: La Traviata), Gildu (G. Verdi: Rigoletto), Norinu (G. Donizetti: Don Pasqule), Constanza (W. A. Mozart: Únos zo serailu), Aničku (C. M. von Weber: Čarostrelec), Natašu Rostovovú (S. Prokofjev: Vojna a mier), Karolínu (B. Smetana: Dvě vdovy), Blaženku (B. Smetana: Tajemství), Terinku (A. Dvořák: Jakobín), pani Fordovú (O. Nicolai: Veselé panie z Windsoru), Musettu (G. Puccini: Bohéma), Adelu (J. Strauss: Netopier) a mnohé ďalšie.

W. A. Mozart: Únos zo serailu, Opera Ostrava, Jozef Ábel, Mária Turňová, foto: súkromný archív Márie Turňovej

W. A. Mozart: Únos zo serailu, Opera Ostrava,
Jozef Ábel, Mária Turňová,
foto: súkromný archív Márie Turňovej

Súťaže

Absolvovala aj medzinárodné súťaže, na ktorých získala cenu a titul laureátky – Medzinárodnú spevácku súťaž A. Dvořáka v Karlových Varoch (1969), Medzinárodnú spevácku súťaž M. Schneidera-Trnavského v Trnave (1972). Na Medzinárodnej speváckej súťaži Pražská jar sa zúčastnila v roku 1973 už ako sólistka opery Státního divadla Zdeňka Nejedlého v Ostrave, v ktorom pôsobila v rokoch 1972-1980. Po záverečnom koncerte víťazov Pražskej jari v roku 1973 dostala pozvanie na konkurz od manažéra opery v Drážďanoch. Konkurz urobila a od septembra roku 1973 mohla nastúpiť do Drážďan ako sólistka opery. Nakoniec z rodinných dôvodov zostala naďalej v Ostrave, kde si v tom čase už vybudovala svoje postavenie, a narodila sa im aj dcérka Zuzka.

Opera SND

Napriek tomu, že Ostrava ponúkla mladej sopranistke veľké možnosti, túžba po Slovensku bola stále intenzívnejšia. Po ôsmich sezónach v Ostrave ju prijali do SND v Bratislave, kde pôsobila od roku 1980. Nové miesto súvisí s novými začiatkami, našťastie mohla veľmi dobre zúročiť to, čo sa v Ostrave naučila. Jej konkurzným predstavením, podobne ako v Ostrave, aj v opere SND bola Verdiho La Traviata (Violetta). Nasledovali Gilda (G. Verdi: Rigoletto), Lucia (G. Donizetti: Lucia di Lammermoor), Adina (G. Donizetti: Nápoj lásky), Barča (B. Smetana: Hubička), Pamina (W. A. Mozart: Čarovná flauta), Zuzanka (W. A. Mozart: Figarova svadba), Despina (W. A. Mozart: Così fan tutte), Zerlina (W. A. Mozart: Don Giovanni), Rosina (G. Rossini: Barbier zo Sevilly), Manon (Ch. Gounoud: Manon Lescaut), Slávik (I. Stravinskij: Slávik), Frasquita a Michaela (G. Bizet: Carmen) a iné. Na javisku prvej opernej scény pôsobila v rokoch 1980-2003.

G. Donizetti: Lucia di Lammermoor, Opera SND, Peter Dvorský (Edgardo), Mária Turňová (Lucia) foto: súkromný archív Márie Turňovej

G. Donizetti: Lucia di Lammermoor, Opera SND,
Peter Dvorský (Edgardo), Mária Turňová (Lucia)
foto: súkromný archív Márie Turňovej

Mária Turňová sa predstavila aj na zahraničných javiskách. V rokoch 1981-1985 v Štátnej opere v Lipsku hosťovala ako Lucia v Donizettiho opere Lucia di Lammermoor, v rokoch 1973 – 1977 pravidelne hosťovala v ND Praha ako Constanza v Mozartovej opere Únos zo serailu a tiež ako Karolína v Smetanovej opere Dvě vdovy či ako Violeta v La Traviate. V ND Beograd stvárnila Luciu (G. Donizetti: Lucia di Lammermoor, 1985) a s Operou SND absolvovala umelecké zájazdy v Nemecku, Rakúsku, Belgicku, Holandsku, Švajčiarsku, Španielsku, Taliansku, Lichtensteinsku a Bulharsku.

O interpretačnej úrovni Márie Turňovej svedčia aj pozitívne ohlasy recenzentov.

Ostravský Večerník, 13.2.1980 / Rozlúčkový článok:

Turňová si získala početných ctiteľov práve v role Violetty v slávnej Verdiho opere. Uchvátila divákov všetkých generácií: Objavila sa totiž speváčka, ktorá spĺňala všetky požiadavky pre túto náročnú rolu. Ovládala koloratúrnu spevácku techniku, mala krásny hlas, mladistvý svieži zjav, ztepilú postavu a peknú tvár. „…. Vrcholom speváckeho umenia M. Turňovej snáď bola Constanza v Mozartovej opere Únos zo serailu. Túto spevácky nesmierne náročnú rolu zvládla úplne suverénne a navyše ju naplnila výrazom.

Heraldo di Aragon, Španielsko,12.5.1982 / G. Donizetti: Lucia di Lammermoor

…Mária Turňová je sopranistka s veľmi krásnym hlasom a perfektným rozložením síl. Speváčka, ktorá má popri prirodzených predpokladoch vokálnych aj príťažlivú a adekvátnu postavu. Jej vystúpenie bolo ukážkou ako sa herečka stotožnila s hrdinkou diela od prekrásnej Regnava nel silenzio až po vyvrcholenie v slávnej scéne šialenstva, kde herečka a speváčka splynuli v jednote a odttieňované dramatické herectvo nebolo prekážkou na ľahké zvládnutie koloratúr. Bol to čistý výkon s absolútnym rešpektom pred notovým zápisom.

Der Zuercher Oberländer – 20.3.1989 / Týždeň československej kultúry / G. Donizetti: Lucia di Lammermoor

Vynikajúca Lucia.
Centrom a nosnou postavou inscenácie bola- ako to Donizetti chcel a šťastne realizoval, Lucia, ktorú spievala Mária Turňová. Zvládla svoj part štíhlym tónom s najväčščou ľahkosťou. Technické požiadavky scény šialenstva zvládla zdanlivo bez problémov, vždy jasne s jemným stvárnením piana. Interpretovala šialenstvo originálnym spôsobom, predovšetkým ako návrat do detskej nevinnosti. Bola to ona, ktorá zožala v bohatej miere jediné výkriky bravo tohto večera.

Der Lanbote, 20.3.1989 / Týždeň československej kultúry / G. Donizetti: Lucia di Lammermoor, Winterthur

Po predstavení som nemala žiadnu pochybnosť o tom, že Mária Turňová sa ako Lucia nemusí obávať žiadneho porovnávania so svojimi slávnymi kolegyňami. Pôsobivé bolo to, ako sa v priebehu večera stupňovala jej dojemná premena z mladého milujúceho dievčaťa na zúfalú ženu, ktorá je vydaná napospas mocenským chúťkam svojho brata… Jej koloratúry boli lahôdkou pre uši, ale disponuje aj plnou strednou polohou.

G. Verdi: Rigoletto, Opera SND, Mária Turňová (Gilda), Pavol Mauréry, (Rigoletto), foto: súkromný archív Márie Turňovej

G. Verdi: Rigoletto, Opera SND,
Mária Turňová (Gilda), Pavol Mauréry, (Rigoletto),
foto: súkromný archív Márie Turňovej

Zo spomienok

Zo svojich spomienok na svoju spevácku kariéru si rada spomína na predstavenie Lucie di Lammermoor s Petrom Dvorským v bulharskej Sofii v roku 1983. Toto predstavenie vníma aj ako vrchol svojej kariéry. S hviezdnym javiskovým partnerom si rozumeli nielen muzikantsky, ale aj ľudsky. Po predstavení nasledoval 16-minútový aplauz. Tento interpretačný zážitok speváčke potvrdil, že stopercentné odovzdanie svojich emócii ľuďom v hľadisku sa mnohonásobne vráti.

Jej terajším hobby je samozrejme spievanie. Okrem toho, že okolo desať rokov viedla v Pezinku miešaný spevácky zbor „Šafrani“, stále rada účinkuje koncertne pri rôznych kultúrnych príležitostiach. Vo voľnom čase sa rada bicykluje a pláva. Miluje svoj rodný kraj a Divín je pre ňu „najkrajší kút v šírom svete“.  Od r. 2003 žije na dôchodku v Pezinku.

Pripravil: Ľudovít Vongrej

email

About Author

Ľudovít Vongrej

Leave A Reply