Dnes je: štvrtok, 19. 7. 2018, meniny má: Dušana, zajtra: Eliáš, Iľja

Judita Nagyová: Najťažšou pre mňa bola opera Pasažierka s námetom z koncentračného tábora

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
O tom, že mnohí z radov popredných operných spevákov na zahraničných scénach sú odchovanci zo Slovenska operná verejnosť už vie. A eviduje aj to, že sa im v našich médiách nevenuje toľko pozornosti, ako by si vzhľadom k svojim úspechom zaslúžili (česť výnimkám). Ani mladú mezzosopranistku, ktorá je angažovaná prevažne v zahraničí, naše médiá ale ani slovenské operné divadlá ešte neobjavili… Koncom októbra zavítala umelkyňa po niekoľkých rokoch opäť na Slovensko, aby zaspievala na koncerte v Slovenskej filharmónii.

Svoju prvú cenu na súťaži získala v 16-tich, odišla študovať do operného štúdia v Düsseldorfe, pôsobila v Staatsteater v Norimbergu, odkiaľ ju „odkúpila“ opera vo Frankfurte. Pôsobí hlavne v nemeckých mestách no spievala aj v Amsterdame, Benátkach či Linzi. 29. a 30. októbra 2015 sa po niekoľkých rokoch predstavila na koncertnom pódiu Slovenskej filharmónie v altovom parte diela Gustava Mahlera Pieseň žalujúca, vysnívanú rolu Carmen si zaspieva na Bregenzer Festspiele v roku 2018. Reč je o našej mezzosopranistke – Judite Nagyovej.

Študovala si v opernom štúdiu v Düsseldorfe, kam si sa dostala po ukončení šesťročného štúdia na Konzervatóriu. V čom si videla najväčší problém pri prechode do operného štúdia, resp. čo bolo pre teba najťažšie?

Samozrejme, bolo to pre mňa všetko nové a iné, ako keď človek navštevuje len školu. Nároky boli pochopiteľne vyššie, ale na druhej strane boli aj trpezliví. Človek si však rýchlo zvykol na ,,divadelný režim“. Dôležitú rolu zohral taktiež jazyk – vedieť dohovoriť sa je určite len plus. Pokiaľ máte menšie znalosti v cudzom jazyku, môže vás to spomaliť v tvorivej práci, ale o to viac posunúť v snahe niečo dosiahnuť a dokázať.

Judita Nagyová ako Carmen na Plese opery v Norimbergu, foto: súkromný archív JN

Judita Nagyová ako Carmen na Plese opery v Norimbergu,
foto: súkromný archív JN

V zahraničí, najmä v Európe, je pomerne veľké množstvo operných štúdií. Prečo si sa rozhodla práve pre Nemecko? Nežiadalo sa ti vyskúšať napríklad Taliansko, Anglicko prípadne k nám najbližšie Rakúsko?

Pre Nemecko som sa nerozhodla úplne sama – táto možnosť prišla spolu so súťažou Hans Gabor Belvedere v Rakúsku v roku 2009 (ku koncu šiesteho ročníka štúdia na Konzervatóriu), kde som získala cenu Deutsche Oper am Rhein Düsseldorf. Išlo o špeciálnu cenu, ktorá mi umožnila stať sa členkou ich operného štúdia. Nemala som nad čím premýšľať.

Čo ti pôsobenie v opernom štúdiu dalo? Je to akási vstupná brána do profesionálneho operného sveta?

Podľa môjho názoru je operné štúdium veľmi dôležité hlavne pre tých mladých začínajúcich spevákov, ktorí nemajú mnoho javiskových skúseností. Štúdium ponúka intenzívnu všestrannú prácu, či už v podobe naberania javiskových skúseností alebo znalostí práce v divadle alebo kooperácie s režisérmi a inými spevákmi. V neposlednom rade pomáha spevákovi rozvíjať svoju vlastnú osobnosť a zlepšovať spevácku techniku. Okrem toho sa človek stáva aj súčasťou produkcie v momente, kedy začína spievať menšie role. Tu sa učí disciplíne – pracovať rovnako naplno ako aj spevák v hlavnej roli.

Nie je veľkým tajomstvom, že na Slovensku sa k mladým začínajúcim spevákom nedostane veľa príležitostí „zahviezdiť“. Vnímaš teda s odstupom času rozhodnutie odísť do zahraničia ako správne, možno aj za cenu, že je človek pomerne často sám a ďaleko od rodiny?

Účinkovanie v zahraničí má aj svoje nevýhody – chýba ti rodina, priatelia, ale človek si zvykne aj na to. Bohužiaľ musí, ak chce urobiť kariéru a niečo dosiahnuť, pretože v zahraničí je tých možností oveľa viac než u nás.

Judita Nagyová, foto: súkromný archív JN

Judita Nagyová,
foto: súkromný archív JN

Vráťme sa však do obdobia tvojich začiatkov. Začala si „žať“ svoje prvé úspechy na súťažiach a medzi širšou verejnosťou vo veľmi mladom veku. Spomínaš si na svoju úplne prvú súťaž?

Mojou úplne prvou súťažou na Konzervatóriu bola práve súťaž Mikuláša Schneidera-Trnavského v roku 2004, kde som v nižšej vekovej kategórii získala zvláštnu cenu Japonských asociácií. Išlo o vôbec prvú spevácku súťaž v mojom živote, takže som bola nesmierne rada, že sa mi podarilo niečo získať a samozrejme ma to posunulo o krok vpred.

Potom prišli ďalšie úspechy aj na poli zahraničných súťaží…

Áno, neskôr sa „nazbieralo“ ešte niekoľko súťaží. U nás to bola Súťaž študentov konzervatórií (rok 2005 – 1.cena v 1. kategórii), Súťaž Imricha Godina (rok 2005 – 1. cena v 1. kat.) a Súťaž Mikuláša Schneidera Trnavského (rok 2006 – 1. cena v 1. kat.). Zo zahraničných išlo o Medzinárodnú spevácku súťaž Antonína Dvořáka v Karlových Varoch (rok 2006 – 1. cena v 1. kat.), súťaž Ferrucio Tagliavini v Rakúsku (rok 2006 – 2. cena v 1. kat.) či Hans Gabor Belvedere v Rakúsku (rok 2009 – špeciálna cena Deutsche Oper am Rhein, Opernstudio).

Stalo sa ti niekedy, že za tebou prišiel po súťaži agent, prípadne niekto z vedenia divadla v zahraničí, a ponúkol ti rovno rolu či angažmán?

Spomínam si na jednu veselú „príhodičku“, na ktorú s úsmevom rada spomína aj moja pani profesorka Dagmar Livorová: mala som 17 alebo 18 rokov, keď za mnou po súťaži prišiel jeden intendant a ponúkol mi spievať Carmen. Po anglicky som mu odpovedala, že to ešte nemôžem spievať, lebo som veľmi mladá, a že Carmen bola žena a ja som ešte dievča. (smiech)

Je zvykom, že mladých talentovaných spevákov sa najmä na súťažiach snažia často „odchytiť“ agenti, ktorí však s neskúsenými spevákmi nemusia zaobchádzať a spolupracovať vždy fér. Máš životnú skúsenosť, kedy si sa zaviazala a podpísala zmluvu s agentom, ktorý bral viac, ako mal a vybavoval menej, než si očakávala?

Áno, stalo sa to aj mne, bohužiaľ aj opakovane. Veľakrát je ale človek bezradný, musí sa rýchle rozhodnúť a niekedy to rozhodnutie nie je práve najlepšie. Ale ako sa vraví – učíme sa na vlastných chybách. Každopádne sa treba naučiť vypýtať si čas na rozmyslenie a vedieť vyjadriť svoj vlastný názor v prípade, že sa mu niečo nepáči – veď sólisti sme my!

Gaetano Donizetti, Lucia di Lammermoor, Deutsche Oper am Rhein, Lisette Oropesa (Lucia) a Judita Nagyová (Alisa), foto: Deutsche Oper am Rhein

Gaetano Donizetti, Lucia di Lammermoor, Deutsche Oper am Rhein,
Lisette Oropesa (Lucia) a Judita Nagyová (Alisa),
foto: Deutsche Oper am Rhein

Cesta k úspechu v opernom speve sa dláždi postupne. Čo bolo prvým odrazovým mostíkom u teba, resp. čo odštartovalo tvoju kariéru?

Môj prvý divadelný úspech a zároveň aj debut prišiel ešte počas štúdia na Konzervatóriu v poslednom ročníku, kedy som v Národnom divadle v Brne mohla robiť alternantku v postave Oľgy v Eugenovi Oneginovi. Bola to pre mňa obrovská výzva – veľké javisko, veľký orchester, vynikajúci speváci. Túto rolu som si aj zaspievala a myslím, že to dopadlo celkom dobre.

Na to, aká si mladá, si už zažiarila na pomerne veľkom počte svetových javísk…

Po odchode do zahraničia sa mi naskytlo viac možností a mala som tú česť spievať v Amsterdame, Benátkach, Linzi a Dubrovníku, neskôr sa pridali aj nemecké mestá ako Essen, Regensburg či Norimberg.

Ktorá z doteraz stvárnených postáv bola pre teba psychologicky, prípadne technicky najzložitejšia?

Minulý rok som spievala rolu gréckej židovky Hanny vo Weinbergovej Pasažierke a doposiaľ to bola pre mňa asi psychologicky a emočne najzložitejšia postava. Napriek menšiemu rozsahu role sa človek nedokázal odtrhnúť od úplného prežívania deja, keďže išlo o príbeh z koncentračného tábora. Myslím, že netreba viac slov…

Momentálne máš stály angažmán v Opere vo Frankfurte. V akých postavách ťa môžu diváci vidieť?

V tejto sezóne pracujem na postave Pippa z opery Straka zlodejka od Rossiniho, ďalej stvárňujem postavu Hänsel z opery Hänsel und Gretel od Humperdincka, Cherubína z Mozartovej Figarovej svadby, Kristínu z opery Věc Makropulos od Janáčka a altový part v Händelovom Mesiášovi.

Skôr, než si nastúpila do Frankfurtu, mala si kontrakt so Staatstheater v Norimbergu. Dopočula som sa však, že ťa vraj Frankfurt z opery v Norimbergu doslova „odkúpil“ – vraj si sa im tak zapáčila, že ťa bezpodmienečne chceli. Ako to teda bolo?

Áno, bola som členkou ensemblu Staatstheater Nürnberg a môj prestup do Frankfurtskej opery prebehol počas jedného večera na predstavení Andrea Chénier, kde som stvárnila rolu mulatky Bersi. V hľadisku sedel zhodou okolností aj intendant Frankfurtskej opery a dva dni nato som dostala ponuku, že od sezóny 2014/15 môžem nastúpiť do ensemblu Frankfurtskej opery. Nemala som nad čím uvažovať.

Giuseppe Verdi, La Traviata, Staatstheater Nürnberg, Judita Nagyová (Flora), Hrachui Bassenz (Violetta Valéry), foto: Staatstheater Nürnberg

Giuseppe Verdi, La Traviata, Staatstheater Nürnberg,
Judita Nagyová (Flora), Hrachui Bassenz (Violetta Valéry),
foto: Staatstheater Nürnberg

Aké postavy najradšej interpretuješ a aký typ hudby ti najviac vyhovuje?

Keďže sa učíme celý život, treba skúšať aj žánre, ktoré možno nie sú úplne najbližšie nášmu hlasu. Ja osobne sa asi najlepšie cítim v dramatickejšom repertoári.

Koncom októbra si sa predstavila v altovom parte Gustava Mahlera – Pieseň žalujúca na koncertnom pódiu Slovenskej filharmónie. Po niekoľkých rokoch si sa tak na chvíľku vrátila aj na slovenské dosky. Aký to bol pocit spievať doma medzi „svojimi“ v porovnaní so zahraničím?

Keď som sa dozvedela, že budem spievať pred domácim publikom, zmocnili sa ma zmiešané pocity, nakoľko to bolo po dlhom čase. Naposledy som doma spievala ešte ako študentka. Cítila som určite väčšiu zodpovednosť za svoj výkon ale samozrejme aj radosť, že sa naskytla takáto možnosť a že ma moji najbližší mohli znovu počuť.

Aká bola spolupráca s dirigentom Ernstom Theisom, sólistami a orchestrom?

Robilo mi veľkú radosť stáť na jednom pódiu so skúsenými spevákmi, s vynikajúcim orchestrom, ktorý naozaj hral výborne, s citom a intenzívne. Taktiež spolupráca s pánom dirigentom bola naozaj skvelá, pracoval profesionálne ale v priateľskej atmosfére.

(pozn. redakcie: recenziu koncertu si prečítate TU…)

Koncert Slovenskej filharmónie, Adriana Kohútková, Judita Nagyová, Ernst Theis, foto: Ján Lukáš

Koncert Slovenskej filharmónie,
Adriana Kohútková, Judita Nagyová, Ernst Theis,
foto: Ján Lukáš

Máš nejaký spevácky cieľ, ktorý by si chcela naplniť – vysnívaná postava či niektoré zo svetových javísk?

Každý z nás má samozrejme svoje sny… Rada by som sa zúčastnila ešte niekoľkých veľkých speváckych súťaží, aby sa mi otvorili ďalšie dvere do sveta. Taktiež by som sa rada dostala do Ameriky. Osobne dúfam, že v budúcnosti na mňa čakajú ďalšie nádherné role, akými sú napríklad Carmen či Dalila.

Ďakujem za rozhovor

Judita Nagyová študovala na Konzervatóriu v Bratislave pod vedením Mgr. art. Dagmar Livorovej. Počas jej štúdia sa umiestnila na popredných priečkach medzinárodných súťaží vo Vrábloch, Deutschlandsbergu (Rakúsko), Trnave, Karlovych Varoch či vo Viedni, kde získala špeciálnu cenu stať sa členkou operného štúdia Deutsche Oper am Rhein v Düsseldorfe. Tu sa počas dvojročného pôsobenia dostala k postavám ako Sestra Matilda (Dialógy Karmelitánok – Poullenc), Sandman (Hänsel und Gretel) alebo Alisa (Lucia di Lammermoor).

Od roku 2011 bola členkou Štátnej opery v Norimbergu (Nemecko), kde sa predstavila napríklad v role Sestry Zelatrice (Sestra Angelika), ktorá odznela na Wexford Opera Festival, Olgy z Eugena Onegina (Národné divadlo v Brne), Schwertleite (Valkýra) v Aalto-Theater v Essene, Kristy (Vec Makropulos) v Teatro la Fenice v Benátkach a mnohých ďalších. Ako sólistka účinkovala aj na Concertgebouw v Amsterdame (Holandsko) či počas Letného hudobného festivalu v Dubrovníku (Chorvátsko). Od roku 2014 pôsobí v Štátnej opere vo Frankfurte, kde sa už stihla predstaviť ako Hannah v Pasažierke (Weinberg), Tisbe v Popoluške (Rossini), Dryade v Ariadne na Naxe (Strauss) a Hänsel v Hänsel und Gretel (Humperdinck). Najbližšie ju v Štátnej opere vo Frankfurte čakajú postavy Cherubína v Mozartovej Figarovej svadbe, Pippa v Rossiniho Strake zlodejke a altový part v Händlovom Mesiášovi. V roku 2018 si zaspieva ja svoju vysnívanú Carmen na Bregenzer Festspiele.

Pripravila: Adriana Banásová

video

email
Operné gala 2018
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 374
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

Adriana Banásová

spravodajkyňa a publicistka

Zanechajte komentár