Dnes je: štvrtok, 19. 7. 2018, meniny má: Dušana, zajtra: Eliáš, Iľja

Keď je balet „Pro et Contra“

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Na sklonku sezóny v SND sme mali možnosť vidieť 26. júna 2018 v rámci festivalu Eurokontext baletný epos o geniálnom skladateľovi z dielne choreografického mága 20. storočia Borisa Eifmana, ktorý má byť sondou do života jeho najobľúbenejšieho skladateľa P. I. Čajkovského. Vypovedá o životných peripetiách, úderoch osudu a utrpeniach skladateľa, odrážajúcich sa v tragických momentoch jeho hudby. Balet nie je len históriou súkromného života Čajkovského, ale pokúša sa zachytiť zlomové tragické momenty, ovplyvňujúce jeho tvorbu, ako informuje zdroj SND.

Na margo baletu PRO et CONTRA, ako aj ďalších diel, sa autor choreografie vyjadril nasledovne: „Oslobodil som sa od konkrétnej techniky, snažím sa však vyjadriť všetko to, čo môže vyjadriť ľudské telo. Nejde len o techniku. Ponárame sa do hlbín ľudskej duše, a to sa dá vyjadriť len novým spôsobom tanca, ani klasikou, ani neoklasikou. Myslím si, že sme našli symbiózu medzi tradičnou ruskou baletnou kultúrou 19. a 20. storočia a výdobytkami súčasnej svetovej choreografie.“

B. Eifman: Čajkovskij. PRO et CONTRA, Eifman Ballet
foto: Evgeny Matveev

Súbor z Petrohradu sa s týmto predstavením predstavil na doskách SND po prvý raz, ale Boris Eifman sa v SND neocitol prvýkrát. Naše publikum malo možnosť vidieť jeho tri baletné projekty – Rodin, Up & Down a Annu Kareninu s jeho vlastným súborom, ako aj dielo Bratia Karamazovovci – Za hranicami hriechu, ktoré je špecifické v tom, že si Balet SND „požičal“ od Eifmana choreografiu a naaplikoval ju na náš baletný súbor. Recenziu premiéry predstavenia sme priniesli TU… Toto predstavenie bolo tiež súčasťou festivalového programu, takže na Eurokontexte diváci videli vlastne dva choreografické projekty tohto ruského tvorcu.

Predstavenie Pro et Contra je sprevádzané kolážou najvýznamnejších diel z pera P. I. Čajkovského, ale Eifman nepoužíva hudbu, ktorá prináleží k jednotlivým dielam, ktoré sú významovo v predstavení načrtnuté, ale aplikuje výber hudby Čajkovského na notorické známe témy jeho baletov a opier.

Scéna (Zinovy Margolin) je, ako už tradične u Eifmanových projektov, jednoduchá, čistá, nahodená len „graficky“, ilustratívne, v náznaku. Na začiatku je v centre javiska situovaná posteľ na pozadí steny s vysokými oknami. Exteriér neskôr naznačí most, po ktorom fragmentálne protagonisti prebehnú a ktorý sa v istom momente (v scéne z diela Onegin) štiepi na dve časti, ktoré sa od seba vzďaľujú rovnako ako láska postáv. Na horizonte sa objaví aj fragment „sklenej“ plošnej kupoly tiež v dvoch častiach, aby neskôr situovaná hore s horizontom minimalistických lóží so svietidlami a spusteným lustrom evokovala koncertnú sálu, alebo divadelné hľadisko. Zásadným fenoménom je u Eifmana vždy svetlo. Svetelný dizajn (Alexander Sivaev, Boris Eifman) opäť rozprestrel celý register dômyselných svietení od veľkolepých lúčov z rôznych uhlov, cez farebné plošné svietenie v zadnom pláne, ktoré profiluje náladu a atmosféru, až po kužele bieleho svetla, ktoré „režú“ tmu javiska a vylupujú z neho len intímny detail dôležitej scény. Táto svetelná mágia, premyslená a realizovaná v maximálnej presnosti času, dokresľuje celý vizuál predstavenia ako na výpravnom pop-koncerte.

B. Eifman: Čajkovskij. PRO et CONTRA, Eifman Ballet
foto: Evgeny Matveev

Variabilným nábytkom je tu len posteľ, na ktorej sa odohrávajú najútrpnejšie momenty skladateľa – od nočných morí, zlých snov, tvorivých nápadov, cez reálne trápenie, vynútená svadobná noc, nevera manželky až po zápas s chorobou, či symbolom smrti. Druhým variabilným elementom je obrovský pokrový stôl zo scény Pikovej dámy, na ktorom sa hrá, tancuje, po ktorom sa vo vertikálnych polohách štverá aj skáče a ktorý sa stane aj pohrebnou stélou Čajkovského v závere, kde ho spoločnosť kladie ako ukrižovaného Krista, ale dolu hlavou a prikrýva ho čiernou plachtou. Posteľ, aj oválny stôl využíva režisér na premenu situácií a priznáva týmto rekvizitám rôzne významy. Toto riešenie sa radí tiež, popri svetle a minimalistickej scéne, k charakteristickým črtám jeho baletných projektov. Okrem spomínaných riešení sa občas spustí „opona“ z čiernych strapcov, ktorá aj umným svietením oddeľuje svet tvorby od psychického prežívania autora vo svojom intímnom, vnútornom súkromí.

Výtvarné znenie podporil aj sofistikovaný kostým (Olga Shaishmelashvoli), ktorý je elegantný, jednoduchý a strieda hlboké čierne, fialové, zelené tóny v historizujúcich polohách a pastelové farby v štylizovaných kostýmoch snových sekvencií u dám a čierne dlhé plisované sukne na trakoch u mužov, objavia sa biele tutu v pasážach scén Labutieho jazera, alebo kostýmy sledujúce výtvarnosť predstavenia Luskáčika, až po efektné trikoty so symbolmi kariet v Pikovej dáme. Zbor je v tmavých tónoch a dlhých subtílnych kabátoch, občas s dáždnikmi, a hlavný protagnisti Čajkovského a jeho alter ega v civilnejších dobových rovinách až po dlhé široké nočné košele, ktoré si na záver vyzlečú a tancujú takmer v nahote „zabalení“ len do svojich realistických svalov a šliach.

B. Eifman: Čajkovskij. PRO et CONTRA, Eifman Ballet
foto: Evgeny Matveev

Eifman pohybom rozpráva príbeh života Čajkovského, ktorý vplieta do jeho tvorivých počinov korešpondujúcich s jeho vlastnými pocitmi, zážitkami, snami, túžbami a dezilúziami. Tvorivý proces pôsobí ako utrpenie, do ktorého vkladá svoje psyché a ktorý odráža jeho vnútorný svet i realitu. Postavy z jeho diel (balety – Labutie jazero, Luskáčik, opery – Eugen Onegin, Piková dáma) sa prelínajú na javisku s reálnymi postavami z jeho života (s manželkou, milenkou?, milencom?, spoločnosťou i alter egom). Implantuje svoje životné skúsenosti, situácie a bôle do svojich diel a zároveň naopak – akoby jeho diela prostredníctvom situácií a postáv vypovedali o jeho živote. Tak sa pozeráme na jeho osobný boj s láskou, manželkou, túžbou po inej osobe, rovnako ako na boj s Rotbartom a jeho čiernymi „kumpánmi/labuťami“ (?) v obkolesení bielych zakliatych labutí (Odetta sa mu vynára na pozadí v množenom znení aj v snoch nad posteľou), ale nie je zradená iba ona, zradený je aj on sám svojou manželkou, alebo svojim vlastným svedomím. Zatiaľ čo sekvencie z Labutieho jazeraLuskáčika sú maximálne čitateľné, občas až nástojčivo popisné (Labute, Rotbart, Princ, Mášenka, Drosselmayer, armáda myší, Luskáčik-bábka), pasáž s taktovkou v ruke naznačujúcou snáď okrem baletov a opier aj jeho symfonické diela a koncertné prevedenia nie je celkom jednoznačná, páni v čiernych sukniach a dámy v pastelových tylových šatách zrejme reprezentujú symboly nôt (aspoň mne osobne sa to tak javí, ale výklad sa môže rôzniť), rovnako niekedy nie sú jasné ani vzťahové relácie medzi Čajkovským a dámami ergo jeho vzťahmi, variabilne sa dá chápať aj jeho tandem s alter egom, ktorý v skrytej forme môže reprezentovať jeho homosexuálne tendencie. Spoločnosť (zbor) sa tu objavuje sporadickejšie, než v ostatných dielach Eifmana, tu je alegóriou výčitky, konvencie, konzervatívnosti, ktorá tiež vplýva na Čajkovského súkromný život.

B. Eifman: Čajkovskij. PRO et CONTRA, Eifman Ballet
foto: Evgeny Matveev

B. Eifman: Čajkovskij. PRO et CONTRA, Eifman Ballet
foto: Evgeny Matveev

Boris Eifman stavia svoje balety na svojom vlastnom pohybovom slovníku, na vizuálnom efekte podporenom svetlom a výtvarným minimalizmom, ale aj na efekte pohybu, miestami až akrobatického tancovania. Najpôsobivejšie zarezonovali scény v duetách Čajkovského s alter egom, s Rotbartom z Labutieho jazera, zaujímavá je scéna núteného sobáša, ako aj sóla manželky, alebo jej milovanie do trojky s dvomi mužmi, duet Čajkovského so smrťou (?), ktorá ho „balí“ do bielej plachty a zápasí s ním o jeho život a telo, dojem urobili aj skupinové scény nad pokrovým stolom z Pikovej dámy, sólo Countess, alebo lyrické polohy Tatiany, Onegina a Lenského z Onegina.

Boris Eifman je na svojich tanečníkov náročný, vyžaduje techniku, pohybovú dokonalosť, akrobaciu, tempo, dynamiku, výraz. Spomínala som už v iných recenziách na jeho diela, že jeho súbor reprezentuje oduševnelé ruské tancovanie veľkých gest a veľkého srdca, ale aj teatrálnych výstupov a hraných výrazových okázalostí. Až na výnimky, v diele Pro et Contra, nie sú uplatnené tieto hraničné polohy, hoci charakter tanečného projektu a jeho atmosféra sú typické a rozpoznateľné.

B. Eifman: Čajkovskij. PRO et CONTRA, Eifman Ballet
foto: Evgeny Matveev

V postave Čajkovského sme na prvom z dvoch predstavení 26. 6. videli v SND Olega Gabysheva (Zaslúžilý umelec Ruska, Laureát ceny Prezidenta, Laureát ceny Zlatá maska, Laureát ceny Zlatý sofit), ktorý aj v Bratislave potvrdil, že si arzenál cien zaslúži. Tancoval suverénne, odovzdane, disciplinovane, voľne a prirodzene zároveň aj v rámci hereckých polôh. Druhý deň ho altenoval Oleg Markov (Laureát ceny Zlatý sofit). V postave Alter ega sa predstavil Sergey Volobuev, ktorý bol náležitým tanečným pendantom Gabyshevovi. Obaja s veľkorysými gestami paží a pružných tiel, s dynamikou vo výskoku, u Volobueva občas s možno predimenzovaným temperamentom hraničiacim s okázalou ambíciou, ale predovšetkým s hereckým prehrávaním a teatrálnym exponovaním. Alternoval ho Igor Subbotin (Laureát ceny Prezidenta).

Čajkovského žena Antonina Milyukova bola zatancovaná Lyubou Andreyevou (Luareátka ceny Zlatá maska, Laureátka ceny Zlatý sofit), ktorá spočiatku nenápadne vstúpila do života Čajkovského i na scénu, ale o to nástojčivejšie sa do neho implantovala. Herecky je dravá, prirodzená, nekompromisná, svoju rolu zatancovala sebavedome, v estetických gestických variáciách a s nasadením. Alternovala sa s Dariou Reznik (Laureátkou International Ballet Competition). V role Nadeždy von Meck sa predstavila Maria Abashova (Zaslúžilá umelkyňa Ruska, Laureátka ceny Prezidenta, Laureátka ceny Zlatá maska, Laureátka ceny Zlatý sofit, Laureátka International Ballet Competition) s absolútnou eleganciou, tanečnou bravúrou v mimoriadne stoickej a sústredenej polohe bez ozdôb a príkras s hereckou uveriteľnosťou. Alternovala ju Alina Petrovskaya. Zatiaľ, čo Volobuev v Alter egu výrazovo prehrával, v Rotbartovi aj v Drosselmayerovi mu výraz sadol rovnako ako aj dravosť charakteru týchto postáv (alternácia Igor Subbotin). Princ z Luskáčika Daniel Rubin (na oboch predstaveniach) zatancoval svoju rolu reprezentatívne a slušne voči postave, rovnako ako Mášu Yana Gordienko, oba výkony sa prirodzene zaradili do predstavenia, ale nejak obzvlášť nevynikli. Sergey Volobuev sa ešte objavil v úlohách Onegina (Onegin) a Hermana (Piková dáma) , (opäť alternovaný Igorom Subbotinom), obe zatancoval suverénne, s nasadením, s tanečnou gráciou, ale aj jemu príznačnou herecky ambicióznou nástojčivosťou.

B. Eifman: Čajkovskij. PRO et CONTRA, Eifman Ballet
foto: Evgeny Matveev

Príjemne zarezonoval Daniil Starkov (na oboch večeroch) v postave Lenského, ktorého zatancoval krásne lyricky, aj s rebéliou, v lineárnom geste, prirodzene a akoby mimochodom. Nepochybne rovnako zapôsobila Tatiana Angely Turko s výrazovou odovzdanosťou a kvalitným profesionálnym tancovaním s rozvážnosťou v geste aj mimike (tiež nealternovaná). Marianna Chebykina v postave Oľgy pôsobila sviežo, dievčensky a tanečne prirodzene. Dramaticky, temperamentne a démonicky sa predviedla Maria Abashova v postave Countess (alternácia Alina Petrovskaya), publikum zaujal aj Konstantin Savchenko v postave Jokera (bez alternácie) dravý, suverénny, hravý, ale bez emočného presahu. Druhý večer som, žiaľ, kvôli iným povinnostiam neabsolvovala, uvádzam aspoň korektne mená alternantov.

Pro et Contra Borisa Eifmana opäť postavilo (na naše pomery) draho platiacich divákov z radov laikov na nohy (stalo sa už akýmsi národným športom, že na premiérach a hosťovačkách „treba“ vstať, hoci tento akt prináleží vskutku len naozaj excelentným divadelným počinom a žiaľ v slovenských súvislostiach sa už dávno sprofanoval). Zorientovanejšie publikum a kritiku nechalo toto predstavenie v rozpakoch, na pochybách a v divadelnej vlažnosti. Z dielne tohto tvorcu rozhodne kreatívnejší a silnejší dojem zanechal Rodin, alebo Anna Karenina, a nedá mi nespomenúť aj Za hranicami hriechu – Bratia Karamazovovci naštudované súborom SND, ktoré bolo tiež súčasťou festivalu Eurokontext a dopadlo v porovnaní s Pro et Contra v jednoznačnom prvenstve. Je však aj dosť možné, že sme si už na „eifmanovčinu“ vo vysokej tanečnej kvalite zvykli a naše očakávania sú o to náročnejšie. Úskalím tohto diela bola menšia čitateľnosť v komparácii s ostatnými, nedostatkom bola aj absencia bulletinu, scénosledu a uvedenia konkrétnych hudobných diel Čajkovského a k profesionálnemu pobúreniu prispel aj „letáčik“ s obsadením, ktorý nielen že sa neunúvali organizátori festivalu pre divákov aj rozmnožiť, ale ešte jeho jediný exemplár amatérsky prilepili páskou na stĺp miesto umiestnenia do stojanu, pričom si ho diváci museli húfne do radu fotiť na svoje mobilné telefóny. Iste, ide o detail, ale detaily robia celok a dobré meno festivalu určite neurobí takýto elementárny amaterizmus „z dielne“ marketingu.

B. Eifman: Čajkovskij. PRO et CONTRA, Eifman Ballet
foto: Evgeny Matveev

Dielo Borisa Eifmana prezentované na festivale Eurokontext je svojim spôsobom rana istoty – svetoznámy súbor, (s ktorým má aj naše divadlo a divák už svoje skúsenosti), suverénne tancovanie, vizuálna „podívaná“ , veľké témy. Napriek tomu, toto dielo už má svoje roky a z charakteru predstavenia je to aj akosi cítiť. Rozhodne neurazilo, ale ani neuchvátilo. Je nazvané Pro et Contra. A také aj bolo – niečo „pro“ a niečo „contra“.

Autor: Barbara Brathová

písané z reprízy 26. 6. 2018

Boris Eifman: Čajkovskij. PRO et CONTRA
Hosťovanie Eifman Ballet
predstavenie v rámci festivalu Eurokontext.sk 2018 (opera a balet)
26. a 27. júna 2018

Inscenačný tím

Autor Boris Eifman
Libreto, choreografia, réžia Boris Eifman
Hudba P. I. Čajkovskij
Scéna Zinovy Margolin
Kostýmy Olga Shaishmelashvoli
Svetelný dizajn Alexander Sivaev, Boris Eifman

www.eifmanballet.ru

www.eurokontext.sk
video

email
Operné gala 2018
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  • 1
  • 29
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

Barbara Brathová

baletná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár