Dnes je: nedeľa, 19. 11. 2017, meniny má: Alžbeta , zajtra: Félix

Keď klavirista ochorie

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Dvojica abonentných koncertov Slovenskej filharmónie 1. a 2. júna 2017 mala síce rovnaký program, ale rôzny priebeh. V piatok – 2. 6. – oznámil pred koncertom dramaturg SF dr. Ivan Marton obecenstvu v Koncertnej siene SF, že anglický klavirista Paul Lewis, ktorý mal predniesť Brahmsov Koncert pre klavír a orchester č. 1 d mol, op. 15 náhle ochorel. A tak na programe odznela iba Bahmsova Symfónia č. 2 D dur, op. 73. Nepamätám sa na podobnú situáciu, nepríjemnú jednej i druhej strane. Netuším, ako má v podobných prípadoch postupovať inštitúcia voči abonentom. Obecenstvo však ospravedlnenie prijalo – a Slovenská filharmónia sa odvďačila za pochopenie aspoň ponukou bezplatných programových bulletinov.

Jeden z najťažších a najkrajších romantických klavírnych koncertov tak v piatok v Redute neodznel. Prišli sme o majstrovstvo hry klaviristu Paula Lewisa, nositeľa rôznych vyznamenaní (o. i. titulu Comander of The Order of the British Empire, udelenom r. 2016, pri príležitosti narodenín anglickej kráľovnej).

Očakávania koncertu sa plne sústredili do uvedenia Brahmsovej 2. symfónie D dur, op. 73 so Slovenskou filharmóniou. Za dirigentským pultom bol rumunský, dnes už rakúsky dirigent Ion Marin, ktorý dirigoval Slovenskú filharmóniu aj r. 2015, na záverečnom koncerte Bratislavských hudobných slávností (11. 10. 2015, pozn. red.: recenziu koncertu si prečítate TU…). Je to osobnosť, ktorá má za sebou spoluprácu s Claudiom Abbadom vo Viedenskej štátnej opere a Herbertom von Karajanom či Carlosom Kleiberom v iných súvislostiach. Dnes je to však samostatná zrelá dirigentská osobnosť, ktorá spolupracuje na koncertoch i na nahrávkach s najväčšími opernými hviezdami a európskymi orchestrami. Má na konte viac ako 40 CD, o. i. ocenených s Echo Klassik Award, Diapason d´Or a Preis der Deutschen Schallplattenkritik. V poslednej dobe sa Marin zameral najmä na tvorbu G. Mahlera, ktorú uvádzal s Londýnskym symfonickým orchestrom, Petrohradskou filharmóniou, Symfonickým orchestrom Berlínskeho rozhlasu, s Hamburger Symphoniker a na Ohridskom festivale v Macedónsku s Elinou Garančou. Vysoký, štíhly, čiernovlasý umelec zaujme už navonok elegantným výzorom a decentným vystupovaním. Jeho gestá sú rovnako pôsobivé, ako presné, bez prehnaného pohybu tela a iných efektov – až na trochu nadmerné pohadzovanie bohatou hrivou. Nuž, aj páni radi zapôsobia… Ion Marin však nepotrebuje nič vonkajšie na svoje dirigentské umenie: je precízny v naštudovaní veľkej partitúry s plne obsadeným orchestrom, verný dielu i jeho romantickému duchu. Kontrastne vystihol náladu jednotlivých častí symfónie: úvodu v 1. časti dodal veľkoleposť a „prírodnú“ atmosféru, Adagiu 2. časti  lyriku, spevnosť a snivosť, Allegrettu 3. časti hravosť i menuetovu tanečnosť, v záverečnom Allegro con spirito, kde Brahms uzavrel oblúk kompozície variačným návratom k hlavnej, úvodnej téme (tzv. „motívu prírody“), gradoval dielo v spolupráci so Slovenskou filharmóniou vo zvukovej opojnosti a s ráznou finálnou codou.

Koncert Slovenskej filharmónie, 2017,
Ion Marin, Slovenská filharmónia,
foto: Ján Lukáš

Odhadnúť veľkosť dirigenta vedia asi najlepšie samotní orchestrálni hráči, ktorí zhodnotia jeho psychologické pôsobenie, ale zvlášť koncepciu a celkovú pripravenosť, s ktorou jednotlivci vnášajú do diela, orchestrom dávno poznaného, nové podtexty a detaily už na skúške. Každopádne Brahmsova 2. symfónia je veľký, hudobne obsažný opus, ktorý v Ion Marinovej koncepcii a vyrovnanej, zanietenej hre Slovenskej filharmónie naplnil poslucháčov radosťou, hudobnou vyrovnanosťou a celkovou súhrou. Menšia nejednotnosť pri nástupe lesných rohov uprostred 1. časti bola zanedbateľným detailom a určite nezatienila impozantný dojem z celku. Orchester i dirigent museli mať na zreteli najmä čitateľnosť a priehľadnosť klasickej symfónie, jej členitosť a prácu s variovanými motívmi, ktoré Brahms náročne symfonicky rozpracoval. Pritom všetci vložili do hudobného deja pôsobivý, pestrý romantický výraz, s bohatým inštrumentárom orchestra, kde niet oddychu pre jednotlivé hráčske skupiny.

Brahms napísal štyri symfónie. V súvislosti s veľkým vzorom Beethovena na Brahmsovu osobnosť a celoživotnú prepojenosť skladateľa na klasické formy, dostali jeho symfónie prívlastky Patetická, Pastorálna, HeroickáElegická. Brahms bol zamilovaný do zvukovej tajomnosti plechov i driev, ktoré výstižne dokresľujú jeho hudobné očarenie prírodou v 2. symfónii – „Pastorálnej“. Príroda je hlavnou témou i „osobnosťou“ tohto hudobného románu,  ktorý vyžaruje pohodu a teplo letných dní.

Koncert Slovenskej filharmónie, 2017,
Ion Marin, Slovenská filharmónia,
foto: Ján Lukáš

Dielo malo premiéru pred 140. rokmi – 30. decembra 1877. Ani s odstupom rokov nestratilo nič zo svojej  veľkoleposti a radostného, životodarného charakteru, ktorý prestúpil aj do interpretácie Slovenskou filharmóniou – a od nich ku poslucháčom koncertu 2. júna t. r.

Autor: Terézia Ursínyová

písané z koncertu 2. júna 2017

email

About Author

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Leave A Reply