Dnes je: pondelok, 11. 12. 2017, meniny má: Hilda , zajtra: Otília

Keď niečo končí, iné sa začína…

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
13. ročník festivalu Viva Musica! tento rok začal slávnostným baletným Gala Viva Balet! situovaným do novej budovy SND. Organizátori ho 30. júna 2017 uviedli ako mimoriadny projekt, ktorý poukazuje na výnimočnosť baletu na Slovensku, na jeho históriu, osobnosti aj špecifiká. Dramaturgia (Marina Častková-Zhelenyakova, Kristián Kohút) mala za cieľ predstaviť proces vývoja tanečníka od najmenších detí v prípravke SND, Tanečnom konzervatóriu Evy Jaczovej až po finálny tvar dospelého tanečníka na veľkom javisku divadla. Zachytáva teda proces, dôležitosť školstva až po javiskovú formu prezentácie. Večer odprezentoval nielen domácich tanečníkov SND, ale aj hviezdy slovenského baletu účinkujúce na svetových javiskách. Baletný večer sprevádzal symfonický orchester Viva Musica pod taktovkou Martina Leginusa. Prítomnosť živého orchestra počas celého večera bola silnou stránkou podujatia a rozhodne zdvihla úroveň, noblesu a slávnostnú atmosféru tohto unikátneho počinu.

Komplexnosť baletného koncertu rámcoval poetický prológ, kde v kuželi svetla pri tyči trénovala figúry mladučká talentovaná Karin Bečvarová (poslucháčka Tanečného konzervatória Evy Jaczovej, TKEJ) za sprievodu hovoreného slova Táni Pauhofovej. Najmladšiu sólistku gala koncertu vystriedali následne najmenšie deti, reprezentujúce Baletnú prípravku SND. Z prológu sa plynulo prehupla tanečná línia do Entrée žiakov TKEJ, ktorí predviedli vo fialovom znení svoje tanečné formácie a priniesli na javisko do pôvodne monochrómneho čistého vizuálu farbu. Gala pozostávalo z dvoch častí a zaradilo logicky do svojej dramaturgie čísla výsostne klasického repertoáru (Labutie jazero, Romeo a Júlia, Raymonda, Korzár, Jarné vody) cez neoklasický tanec (Anna Karenina) až po súčasnejšie choreografie (Murmuration, Barber´s Adagio) a napokon aj špeciálne pre tento večer postavenú choreografiu Musica Istropolitana). Večer definitívne uzavrelo finále, kde sa vystriedali všetci účinkujúci v plynulom defilé. Súčasťou večera boli aj dve krátke filmové projekcie z dielne televízie 213, ktorých snahou bolo predstaviť výber tanečných pedagógov, legiend, sólistov baletu, choreografov a osobností, ktoré formovali v histórii aj v súčasnosti slovenské tanečné umenie a poukázali na jeho dôležitosť a kvalitu presahujúcej hranice našej krajiny. Z jednotlivých kútov sveta divákov pozdravili aj mladí slovenskí tanečníci pôsobiaci v divadlách v zahraničí.

Viva Balet!, otváracie predstavenie festivalu Viva Musica! 2017,
Karin Bečvarová,
foto: Zdenko Hanout

Viva Balet!, otváracie predstavenie festivalu Viva Musica! 2017,
Andrej Szabo a Silvia Najdená v Čajkovského Labuťom jazere,
foto: Zdenko Hanout

S prezentáciou baletnej profesionality sa začalo hneď in medias res Adagiom z II. dejstva baletu Labutie jazero, kde sme mali možnosť vidieť sólistov baletu Silviu Nájdenú a Andreja Szaba, ako aj členky Baletu SND. Silvia Nájdená zažiarila v role Odetty v celej šírke vtáčej krehkosti a čistoty s gráciou, noblesou, pokorou a drobnými gestickými nuansami s náležitým výrazom lásky a bolesti zároveň. Nájdená dokázala, že SND disponuje po dlhej dobe „svojou labuťou“, len ju treba „nájsť“, respektíve aj obsadiť. V jej kreácii boli evidentné stopy baletnej majsterky (niekdajšej Odetty – Odílie) Nory Gallovičovej, ktorá dôsledne preniesla na tanečnicu krok, gesto i ducha svojej postavy. Andrej Szabo bol Silvii spoľahlivým, silným partnerom aj keď možno trochu hrane patetickým. V atmosfére Labutieho jazera sme ešte na chvíľku ostali s Pas de Quatre, napokon tento balet je notoricky známym a dal aj v minulosti priestor hviezdnym sólistkám, akými boli už spomínaná Nora Gallovičová, alebo zo staršej generácie Gabriela Zahradníková, alebo Augusta Herényiová. Výsostnú klasiku v choreografii M. Petipu, L. Ivanova na hudbu P. I. Čajkovského vystriedala poetika v neoklasikom duchu dueta z I. dejstva baletu Anna Karenina v choreografii K. Simonova na hudbu R. Ščedrina. Sólisti baletu Štátneho divadla Košice Eva SklyarováIgor Pashko priniesli z Košíc kúsok atraktívneho dramatického tancovania. Eva Sklyarová bola svojho času spätá aj so scénou SND, je to mimoriadne pohybovo a herecky tvárna tanečnica, ktorá svojou kreáciou priniesla nielen eleganciu uvoľneného gesta, temperamentu a pružnosti tela, ale aj drámy, bôľu, silu lásky a smútku v herecky prirodzenom výraze, čím je napokon typická. Zaľúbenú Annu vystriedala zaľúbená Júlia ergo Balkónové adagio z baletu Romeo a Júlia v choreografii R. Van Dantziga na hudbu S. Prokofieva v interpretácii Natalye Kusch, (rodáčka z Ukrajiny a v súčasnosti sólistka Austrálskeho baletu) a Jozefa Vargu (slovenský interpret, vedúci sólista Holandského národného baletu v Amsterdame). Oboch tanečníkov sme mali možnosť sledovať aj v Pas de Deux z III. dejstva baletu Labutie jazero. Hoci oba výstupy sú klenotmi klasického baletu a tak sa k nim aj protagonisti postavili s celou šírkou poetiky, pohybového i výrazového nasadenia. Labutie jazero v ich prezentácii predsa len zarezonovalo výraznejšie azda aj vďaka temperamentu tanečnice a so samozrejmosťou tancovania skoordinovaného páru. V prvej časti ešte svojim exkluzívnym, suverénnym a sebavedomým tancovaním zaujali v choreografii Murmuration (E. Liang, hudba E. Bosso) Nina PolákováRoman Lazík (obaja pôsobia na poste prvých sólistov v Štátnej opere vo Viedni) na ktorých zainteresovaní diváci čakali ako na hajlajt večera. Obaja v oceľovo modrom jednoduchom, subtílnom, splývavom kostýme predviedli výsostne pohybovo čistú, kreatívnu a lineárnu choreografiu v absolútnej profesionálnej vyzretosti, s ľahkosťou a sústredeným výkonom. Nina sa zaskvela ešte na záver večera v duete z II. dejstva baletu Korzár (choreografia M. Legris, hudba L. Delibes) s partnerom Robertom Gabdulinom, ktorý nahradil pôvodne naplánovaného Denysa Cherevychku, tiež prvého sólistu Baletu Viedenskej štátnej opery.

Viva Balet!, otváracie predstavenie festivalu Viva Musica! 2017,
Nina Poláková, Roman Lazík v choreografii Murmuration,
foto: Zdenko Hanout

Snáď najrazantnejší výkon s patričnou eleganciou, nadhľadom a pohybovou gráciou však prezentovala Poláková vo variácii Raymondy z III. dejstva baletu Raymonda (podľa M. Petipu, hudba A. Glazunov). Táto variácia otvorila tvorivo druhú časť večera malým príbehom – na scéne sa rozcvičovali ako v baletnej sále žiačky TKEJ, pomedzi ktoré so svojim malým tréningom vkĺzla aj Karin Bečvarová v bielej tutu a vo fragmentoch začala tancovať variáciu Raymondy. Tu bol efemérne naznačený proces tvorby, tréningu až po finálny tvar v momente, keď prišla na scénu už suverénna „hotová“ tanečnica Nina Poláková v identickej postave.

Viva Balet!, otváracie predstavenie festivalu Viva Musica! 2017,
Adrian Blake Mitchell a Andrea Laššáková v choreografii Jarné vody,
foto: Zdenko Hanout

Prvú časť večera uzavreli takmer akrobatické Jarné vody (choreografia A. Messerer, hudba S. Rachmaninov) v interpretácii Andrey Laššákovej, svojho času tancujúcej v SND, (v súčasnosti sólistka Michajlovského baletu) a Adriana Blake Mitchella (rodák z Dalasu, tiež sólista Michajlovského baletu a prvý Afroameričan, ktorý absolvoval slávnu ruskú baletnú školu). Jarné vody charakteristické náročnými dvíhanými figúrami vnášali trochu obavy divákov z ich zvládnutia, drobné zaváhania boli evidentné a veľmi vizuálne nepomohla ani výška a extrémna štíhlosť tanečnice. Dvojicu sme mali možnosť ešte opakovane vidieť v modernej choreografii Barber´s Adagio (O. Vinogradov, hudba S. Barber) kde práve tie isté dispozície tanečnice viac vynikli a pôsobili efektnejšie v umnej, nápaditej a vskutku zložitej formácii figúr, póz, prechodov a prelínaní tiel protagonistov založených na pnutí, ťažisku, balanse a akrobacii nízko nad zemou. Laššáková evokovala až naturalisticky hmyziu modlivku a spoľahlivým pendantom jej bol aj partner Mitchell.

Viva Balet!, otváracie predstavenie festivalu Viva Musica! 2017,
Andrea Laššáková, Adrian Blake Mitchell v choreografii Barbers Adagio,
foto: Zdenko Hanout

Viva Balet!, otváracie predstavenie festivalu Viva Musica! 2017,
Adrian Szelle, Ilinca Gribincea v choreografii Musica Istropolitana,
foto: Zdenko Hanout

Funglovkou v kategórii choreografií bolo dielo Musica Istropolitana z choreografickej dielne talentovaného A. Ducina (hudba A. Moyzes), ktorý ho postavil špeciálne pre príležitosť Viva Balet! Tri páry v tajomne farebných metalických trikotoch zelenej, modrej a bordovej farby v kombinácii s dráždivým transparentným tylom predviedli esteticky príťažlivú hru geometrie tiel a vzájomných párových vzťahov. V disciplinovanej koordinácii všetkých šiestich interpretov vynikali Illinca Gribincea a Silvia Nájdená popri slušných sústredených výkonoch Tatum Shoptaugh, Andrea Szaba, Adriana Szelleho a Mergima Veselaja. Choreografia bola odrazom nepochybného talentu kreatívneho A. Ducina, ktorý stavia na čistote gesta, lineárnosti tela s klasickým vybavením, poetike a estetickom výraze. Večer uzavrelo farebné finále, na ktorom sa predviedli všetci účinkujúci krátkym tanečným vstupom založenom na efekte figúry, skoku, alebo aj humorného zaradenia „cirkusového“ kúsku tzv. mlynských kôl v prevedení Romana Lazíka.

Viva Balet!, otváracie predstavenie festivalu Viva Musica! 2017, finále,
sólisti, žiaci Tanečného konzervatória Evy Jaczovej, Baletná prípravka SND,
foto Zdenko Hanout

Viva Balet! bol oslavou slovenského baletu i baletu ako takého, ktorý sa pochválil domácimi talentami, aj tými fungujúcimi v zahraničí, predstavil legendy, naznačil náročnosť profesie a školy, ale predovšetkým krásu pohybu a emócie. Hajlajtmi večera boli jednoznačne dámy ako Nina Poláková, Silvia Nájdená a Eva Sklyarová, z pánov sme si zgustli na Romanovi Lazíkovi, ale potešili aj Jozef VargaNatalya Kusch, či nádejná mladá tanečnica Karin Bečvarová.

Vizuál scény „zdobili“ veľkoplošné projekcie  na horizonte javiska, ktoré navodzovali atmosféru prostredí – prírody, alebo veľkolepé  architektonické skvosty interiéru budov/divadiel. Občas balansovali na hranici výtvarného gýču, ale chceli sa niesť iste v intenciách noblesy a lesku slávnostnej udalosti vrátane použitia spustených lustrov v závere ako výrazu pompéznej okázalosti.

Viva Balet!, otváracie predstavenie festivalu Viva Musica! 2017,
Symfonický orchester Viva Musica!,
foto: Zdenko Hanout

Nepochybne exkluzívnou zložkou večera bol symfonický orchester Viva Musica s dirigentom Martinom Leginusom, ktorý niektoré party (zvlášť Adagio z II. dejstva baletu Labutie jazero) zahral v mimoriadne pomalom tempe, v ktorom nechal naplno vyznieť každé gesto a tým rozhodne „nešetril“ tanečníkov.

Gala večer Viva Balet! bol výrazom a odrazom toho, čo doma v balete máme a čo nám z domu vyletelo do sveta. Mnohí tí, ktorí účinkujú v zahraničí sa zúčastniť z pracovných, alebo iných dôvodov, nemohli a tak rozhodne chýbal minimálne Roman Novitzky. Otázkou na zamyslenie je, prečo nám slovenskí tanečníci „utekajú“ do zahraničia a hoci môžeme byť na ich úspechy náležite hrdí (a aj sme) na našej scéne zároveň rozhodne chýbajú.

Viva Balet!, otváracie predstavenie festivalu Viva Musica! 2017,
prenos predstavenia na veľkoplošnej obrazovke v exteriéri Eurovea,
foto: Zdenko Hanout

Viva Balet!, ktorého cieľom bolo, okrem iného, priblížiť baletné umenie širokému publiku mal ešte jedno špecifikum – bol na živo vysielaný v televízii 213 a zároveň prenášaný na veľkoplošnú obrazovku v exteriéri Eurovea. Svojim evidentným presahom k masám snáď splnil aspoň čiastočne svoj účel, aj keď absenciou niektorých tanečníkov možno neuspokojil celkom odbornú obec. Ak aj mal prípadné drobné nedostatky a v náročnosti rozhľadeného publika nenaplnil všetky očakávania, jednoznačne bol reprezentatívnym ukončením sezóny 2016/2017 v SND a predovšetkým slávnostným zahájením festivalu 13. ročníka Viva Musica! – svojim nasadením, odhodlanosťou, úsilím a bezvýhradnou láskou k baletu.

Autor: Barbara Brathová

písané z 30. júna 2017

Galavečer Viva Balet!
otváracie predstavenie festivalu Viva Musica! 2017
nová budova SND
30. júna 2017

www.vivamusica.sk

 

video

email

About Author

Leave A Reply