Dnes je: pondelok, 20. 11. 2017, meniny má: Félix , zajtra: Elvíra

Klavirista non plus ultra

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Ak som – podľa nadšených ohlasov – ľutovala absenciu na vokálnom koncerte Magdalény Koženej s Venice Baroque Orchestra (s programom z opier a oratórií G. F. Händla), očakávajúc ďalší vokálny koncert v Slovenskej filharmónii – tak budem ešte dlho smútiť, že som nebola na klavírnom recitáli Daniela Kharitonova (Charitonova) v Malej sále Slovenskej filharmónie (7. 11.). Program jeho recitálu z diel Beethovena, Mozarta, Chopina a Liszta naznačil virtuozitu, spojenú s odvahou, vstúpiť do sveta vrcholných zjavov klasiky a romantizmu. Pritom ide iba o 18-ročného mladíka, pravda: s osobnostnou výbavou zrelého umelca. O pár dní neskôr sa Daniel Kharitonov našťastie predstavil Bratislavčanom ešte raz – tentokrát v spolupráci so Slovenskou filharmóniou, na dvojici abonentných koncertov 9. a 10. 11. 2017 v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie (recenzujem program 10. 11.).

Celý koncert patril k dramaturgicky lákavým – v najlepšom zmysle slova i populárnym. Na úvod zaznela pomerne málo hraná orientálna fantázia op. 18 „Islamey“ od ruského skladateľa Milija Balakireva (1837 – 1910), člena „Mocnej hŕstky“ (Balakirev, Musorgskij, Rimskij-Korsakov, Borodin, Kjuj). Členovia „Mocnej hŕstky“ videli vo vzdelanom Balakirevovi veľmi nadanú osobnosť, ktorá dokázala spojiť typický ruský hudobný štýl s kompozičnými prúdmi západnej Európy. To bolo jasné aj pri zaznení Balakirevovej Islameyorientálnej fantázie, op. 18  v podaní Slovenskej filharmónie pod taktovkou rakúskeho dirigenta Saschu Goetzela. Etnické inšpirácie, zreteľné v tejto hudbe, zasiahli v istom čase nielen skladateľov ruskej hudby, ale celý západný kompozičný svet 19. storočia. Z nápevov a ľudových tancov Tatárov vychádza v štylizovanej symfonickej podobe aj hudba Milija Balakireva v jeho orchestrálnej fantázii Islamey. Pôvodná klavírna verzia diela bola údajne taká náročná, že bola nehrateľná. O orchestrálnu verziu sa počas Balakirevovho života pokúsil taliansky skladateľ Alfredo Casella, druhá verzia – ktorú sme počuli na koncerte – vyšla z dielne ruského klaviristu a skladateľa Sergeja Ľapunova.

Koncert Slovenskej filharmónie, 2017,
Sascha Goetzel, Slovenská filharmónia,
foto: Alexander Trizuljak

Lákadlom koncertov Slovenskej filharmónie 9. a 10. 11. bol aj rakúsky dirigent Sasha Goetzel. Viedenský rodák – o. i. umelecký riaditeľ a šéfdirigent Borusan Istanbul Philharmonic Orchestra, s ktorým vydal tri CD – je zároveň skvelým operným dirigentom. Najvyšším ocenením pre neho bolo v ostatných rokoch pozvanie do Wiener Staatsoper, kde r. 2014 naštudoval úspešnú Čarovnú flautu, Dona Giovanniho, Rigoletta, operetného Netopiera, ale aj Gavaliera s ružou. Súčasnú opernú sezónu v Staatsoper otváral zasa sériou predstavení s Donom Giovannim. K jeho najväčším koncertným úspechom naposledy patria zasa koncerty s Orchestre National de France v Paríži, Lyone, Bordeaux a v Israel Symphony… Vysokého, štíhleho, celou osobnosťou elegantného Saschu Goetzela, s jeho veľkými, no presnými dirigentskými rukami a gestami, ktoré viac než na efekt účinne pôsobili na nástupy jednotlivých nástrojových skupín i celej Slovenskej filharmónie, sme sledovali so zaujatím. Vyjadril nimi celú škálu dynamických odtieňov od  fantázie Balakireva – až po extatické finále v závere Ravelovej Suity č. 2 z baletu Dafnis a Chloé. V Rachmaninovi citlivo, disciplinovane, kolegiálne, s preferovaním výnimočného klavírneho sólistu „pedáloval“ orchester tak, že v popredí síce dominoval klavír, ale orchester bol tiež stále prítomnou, ušľachtilo a dynamicky bohato štruktúrovanou zložkou Rapsódie na Paganiniho tému.

Koncert Slovenskej filharmónie, 2017,
Sascha Goetzel, Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor,
foto: Alexander Trizuljak

I vďaka Saschovi Goetzelovi sme hneď v úvode načatej sezóny počuli diela v podaní s chuťou hrajúcej, kvalitatívne stúpajúcej Slovenskej filharmónie. Dojem z prvej časti koncertu zvýšil sólistický výkon už spomínaného ruského klaviristu Daniela Kharitonova (Charitonova). On bol centrom záujmu plnej sály SF, od úvodných tónov Rapsódie na Paganiniho tému pre klavír a orchester a mol, op. 43 od Sergeja Rachmaninova (1873 – 1943). 24 variácií na Paganiniho populárne, melodicky známe husľové capriccio a mol bolo jednak meniacim sa radom majstrovsky spracovaných variácií, pričom rapsodický princíp voľnejšej hudobnej formy dal dostatok priestoru na hudobné bohatstvo sólového klavíra. Vynikla aj sonátová formová trojdielnosť, poukazujúca na veľký klavírny koncert. A tak možno povedať, že vedľa Rachmaninovových regulérnych štyroch klavírnych koncertov sa ku ním radí aj piaty – hoci v pomenovaní voľne vystavanej Rapsódie s variáciami. Podobnosť je aj v náročnosti klavírnej sadzby sólistu. Prvá skupina variácií sa vyznačuje ráznou rytmikou a celkovo výbušnou hudbou, v ktorej sólista demonštroval aj náročné behy po celej klaviatúre, ozdobnú hru a zvlášť akordické gradácie, ktoré zneli s takou silou, že priam rozozvučali alikvoty klavírnych strún. Druhá časť variačného procesu využíva staroveké Dies irae (prvý raz uvedené v 7. variácii), harmonicky napojené na ozveny ruských pravoslávnych chorálov. V tomto pomyselnom strede „koncertu“ (Andante) zaznela i známa lyrická hudba, ktorej sladký motív by mohol znieť aj ako mimoriadne vďačná „prídavková“ skladba. Tu sa naplno rozospievala duša mladého, iba 18-ročného virtuóza, ktorý má v sebe celý náboj emócií. Dokázal ich preniesť do zdanlivo nepoddajného klavíra (na rozdiel od strunových nástrojov) s fantáziou, perlivosťou, veľkým dynamickým oblúkom, ale aj najjemnejším úhozom. Poslucháč po gradujúcej a pompéznej tretej časti variácií čakal totiž burcujúci, efektný záver. Efekt síce prišiel – ale v podobe tak jemného pianissima, že ani tri ppp nevyjadrujú realitu zvuku, akým ukončil Daniel Kharitonov Rapsódiu na Paganiniho tému pre klavír a orchester. op. 43. Dokonca aj vždy nedočkavo tlieskajúce obecenstvo počkalo s potleskom, ktorý by narušil nebeský pokoj a nádheru posledných tónov.

Koncert Slovenskej filharmónie, 2017,
Daniel Kharitonov, Sascha Goetzel, Slovenská filharmónia,
foto: Alexander Trizuljak

Daniel Kharitonov je klaviristom non plus ultra, osobnostne vyzretým, technicky absolútnym umelcom. Kam môže smerovať jeho zdokonaľovanie? Azda len v rozširovaní nekonečne bohatého klavírneho repertoáru, v ktorom pootvára doposiaľ netušené brány hudobného obsahu… To, že  v tomto veku už hráva pod taktovkou Vladimíra Aškenázyho a Valery Gergieva je pre mnohých zrelých sólistov iba snom. S V. Gergievom a orchestrom Mariinského divadla absolvoval už koncerty v Číne a v Rusku. V tejto sezóne bude mať vedľa krkolomne nabitého programu po celom svete, aj desať recitálov v najväčších koncertných sálach Japonska. Ak r. 2013 iba 14-ročný mladík vystúpil v prestížnej Carnegie Hall v rámci festivalu „Hudobný Olymp“, vo veku 18-stich rokov, je už zrelou osobnosťou klavírneho Olympu. To, ako básnicky, lyricky, nežne hral v prídavkoch Chopina a vzápätí efektne akordami „obvešaného“ Rachmaninova, bola ukážka mnohostrannosti jeho osobnosti, ale aj žičlivosti voči roztlieskanému publiku. Je to ešte pýchou nedotknutý, umením pred spoločnosťou do seba neuzavretý výnimočný talent.

Koncert Slovenskej filharmónie, 2017,
Daniel Kharitonov, Sascha Goetzel, Slovenská filharmónia,
foto: Alexander Trizuljak

Koncert Slovenskej filharmónie, 2017,
Daniel Kharitonov, Sascha Goetzel, Slovenská filharmónia,
foto: Alexander Trizuljak

Poslucháčsky bol vytlieskaný nielen Daniel Kharitonov, ale aj orchester, s ktorým viedol klavirista dialóg plný porozumenia a súzvuku. Na tom mal prvoradú zásluhu jednak zdisciplinovaný orchester a dirigent Sascha Goetzel. Jeho vrcholná chvíľa nastala v druhej polovici večera, kedy zazneli dve impresionistické suity z Ravelovho (1875 – 1937) baletu Dafnis a Chloé. Nedávno tento balet (vznikol na prelome 19. a 20. storočia a bol určený Ďagilevovmu Ruskému baletu v Paríži), uviedli aj v našom Slovenskom národnom divadle. O choreograficko-obsahovej vzdialenosti nášho titulu od pôvodného zámeru sa radšej nejdem zmieňovať.

Obsahovo je hudba orientovaná na nálady rodiaceho sa milostného vzťahu mladého, neskúseného, no citmi bohatého mileneckého páru dvoch chudobných pastierov – mladíka Dafnisa a dievčiny Chloé. Dej z ostrova Lesbos, kde bol dokonca nájdený obraz Dafnisa a Chloé, zodpovedá jemnosťou Ravelovej hudbe, v ktorej cítiť aj zdvihy a ustupujúce odlivy mora a vôňu lúčnych kveto osamoteného ostrova. Kto to zažil, ešte viac pochopí aj „vôňu“ a farby tejto skladby. Ravelova impresionistická hudba vytvára v 1. i 2. suite krehkú náladu, podčiarknutú vokalizovanými zborovými vstupmi Slovenského filharmonického zboru, ktorý opäť potvrdil svoju absolútnu zladenosť a pochopil jedinečnú obsahovosť, vloženú zvlášť do dlhšej, vlny pripomínajúcej zborovej časti v 1. suite, ale aj v mužskom a neskôr zmiešanom zbore 2. suity.

Koncert Slovenskej filharmónie, 2017,
Sascha Goetzel, Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor,
foto: Alexander Trizuljak

Magický súzvuk orchestra a zboru, sóla niektorých nástrojov z orchestra – najmä charakteristický dlhý vstup bezchybne znejúcej flauty i mäkko znejúceho hoboja – vytvárali povznášajúcu predstavu ľúbostných zážitkov z dávnej milostnej histórie. „Zahusťovanie“ deja v 2. suite vyvrcholilo orgiastickým tancom vo finále 2. suity, v ktorom Sascha Goetzel svoje decentné gestá počas celého koncertu zmenil na pohybový víchor, ktorý ho takmer zmietol z dirigentského pultíka. V prípade Goetzela  ide o špičkovú dirigentskú osobnosť, ktorú by sme radi vídali pred Slovenskou filharmóniou častejšie. Vie komunikovať s orchestrom, splynúť s ním psychologicky, vniesť do jeho hry svojskú predstavu, pochopiť špecifiká Slovenského filharmonického zboru, znovu perfektne pripraveného Jozefom Chabroňom.

Koncert Slovenskej filharmónie, 2017,
Sascha Goetzel, Jozef Chabroň, Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor,
foto: Alexander Trizuljak

Sascha Goetzel priniesol do Koncertnej siene SF perfektnú znalosť diel, ich štýlovú odlišnosť, porozumenie pri sprevádzaní klaviristu, pripravené nástupy sólistov orchestra, vnímavosť voči zvuku celého telesa, ktoré je nabité viac emóciami, než akademickejšie stáročné orchestre (nič voči ich kvalitám!). Preukázal – ako operný dirigent – aj pochopenie špecifík zborového umenia a jeho zladenia s veľkým orchestrom.

Autor: Terézia Ursínyová

písané z koncertu 10. 11. 2017

záznam koncertu je k dispozícii v Online archíve Slovenskej filharmónii TU…

Balakirev, Rachmaninov, Ravel
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
9. a 10. novembra 2017

Slovenská filharmónia
Slovenský filharmonický zbor
Sascha Goetzel, dirigent
Jozef Chabroň, zbormajster
Daniel Kharitonov, klavír

program koncertu

Milij Balakirev: Islamey, orientálna fantázia, op. 18
Sergej Rachmaninov: Rapsódia na Paganiniho tému, op. 43
Maurice Ravel: Dafnis a Chloé, suity z baletu č. 1 a 2

www.filharmonia.sk

fotogaléria

This slideshow requires JavaScript.

email

About Author

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Leave A Reply