Dnes je: streda, 18. 7. 2018, meniny má: Kamila, zajtra: Dušana

Klavírna tvorba Bélu Kélera prvýkrát už aj na CD

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Kompaktný disk Klavírne miniatúry Bélu Kélera pre štvorručný a sólový klavír, v interpretácii mladého klavírneho dua, rozšíril databázu hudobných diel bardejovského rodáka Bélu Kélera zaznamenaných spoločnosťou Videorohaľ. Vzhľadom k tomu, že renesancia záujmu o Kélerovu tvorbu sa prejavuje už aj v koncertných programoch popredných slovenských orchestrov, akými sú Slovenská filharmónia, alebo Orchester Slovenského rozhlasu, je šírenie tvorby Bélu Kélera na CD nosičoch prirodzenou vývojovou etapou.

Rovnako ako u minuloročného CD Kélerových Valčíkov pre husle a klavír, bol hlavným partnerom vydania Klavírnych miniatúr Fond na podporu umenia. CD Klavírne miniatúry obsahuje 15 skladieb – 14 tanečných foriem a jeden pochod. Osem čardášov je v inštrumentácii pre štvorručný klavír, ostatné skladby (galop, valčík, mazur, štajerský tanec, štvorylka, polka, pochod) pre sólový klavír. Všetky diela sú autorské nástrojové verzie. Interpretmi nahrávky sú čerství absolventi VŠMU v Bratislave, klaviristi Lucia Berešová a Adam Brutovský, ktorí sa už zopár rokov zaoberajú štúdiom Kélerovej klavírnej tvorby. Autorom grafického návrhu bukletu je Marcel Tribus, riaditeľ Kultúrno-turistického centra Bardejov.

Titulná strana CD Klavírne miniatúry,
fotomontáž Marcel Tribus, Planétka Bardejovské Kúpele

Hneď v úvode si v Spomienke na Bardejov (Erinnerung an Bartfeld), op. 31, v prvom z ôsmich čardášov cyklu Uhorské tance pre štvorručný klavír, vypočujeme najhranejší tematický celok Kélerovej tvorby. Bohužiaľ najčastejšie znie ako súčasť Uhorského tanca č. 5 Johannesa Brahmsa, kde Brahms cituje 32 taktov tohto „bardejovského čardáša“. Nasleduje Čardáš Kométa (Komet Csárdás), op. 49, ktorý Kéler venoval vedúcej osobnosti maďarského kultúrneho a politického života druhej polovice 19. storočia, ktorou bol spisovateľ Mór Jókai. Po Vrboveckom čardáši (Werböczy Csárdás), op. 46, prichádzajú Tokajské kvapky (Tokayer Tropfen), op. 54. Ich pomalý úvod, typický pre čardášovú hudobnú formu, predznamenáva jedno z najlepšie predvedených diel na tomto nosiči. Obaja interpreti sa krátkym zrýchľujúcim spojovacím úsekom dostávajú do hlavného tematického celku a akoby zlatým rezom pretínajú tok hudby dlhšou generálnou pauzou, udržia napätie a gradujú do finále. Zo zádumčivého Andante sostenuto, občasne obohateného trblietavými pasážami Čardáša Kytička (Sträußchen Csárdás), op. 40, klaviristi prechádzajú cez „con moto“ do veľmi rýchleho živého tempa. Veľmi efektne pôsobia vyšperkované tóny v diskante. Lúče spomienok (Strahlen der Erinnerung), op. 50 sú dôkazom toho, že Berešová s Brutovským majú v štvorručnej hre značný potenciál. Kontrastom hlbokých basov a iskrivých sopránových tónov docielili špecifickú zvukovosť. Na záver série Uhorských tancov zaznejú Pozdrav vlasti (Gruß an mein Vaterland), op. 56 a Spomienka na Hermannstadt (Erinnerung an Hermannstadt), op. 123, ktorá je Kélerovou spomienkou na mesto Sibiu v dnešnom Rumunsku, kde pôsobil ako kapelník 10. pešieho pluku grófa Mazzuchelliho. Posledným z trinástich Kélerových galopov Sempre crescendo, op. 119 Berešová začína sólovú časť kompaktného disku. V celom prvom diele a vo finále galopu pracuje s opakovanou oktávou v staccate hranou v jemnom piane, kde nosnú tému prináša ľavá ruka. V triu mení charakter. Jednotlivé štvortaktové motívy Berešová dôsledne končí ostrými prízvukmi v oboch rukách. Pri návrate prvého dielu skladbu s pomocou acceleranda uzatvára.

Klavírne duo Lucia Berešová a Adam Brutovský, Peter Bubák, riaditeľ Spoločnosti Bélu Kélera,
záber z nahrávania CD na konzervatóriu Timonova, Košice, 2018,
foto: Vladimír Rohaľ

Ako 24-ročný mladík skomponoval Kéler Valčík bardejovskej kúpeľnej sezóny 1844 (Bartfelder Bade-Saison Walzer 1844), ktorý sa zachoval v rukopise. Brutovský valčík interpretuje s melodickým ťahom v hlavných témach. Zvolil primerané tempo, od ktorého sa v jednotlivých tancoch odkláňa, čo dielu dodáva poslucháčsku pútavosť. Mazzuchelliho pochod (Mazzuchelli Marsch), op. 22, je známejší ako Apollo-Marsch, WAB 115 Antona Brucknera, ktorému bolo autorstvo diela nesprávne pripisované. Lucia Berešová k jeho interpretácii zvolila voľnejšie tempo, ktoré udržiavala v celom jeho priebehu. Kéler skomponoval Mazur Przemyślski, op. 97 ako spomienku na poľské mesto Przemyśl. Jeho obsahom je séria troch tancov, každý s vlastným triom. Formálnu celistvosť diela Kéler udržiava opakovaním tém z prvého tanca v závere skladby. Brutovského pregnantný bodkovaný rytmus dotvára typický charakter tohto poľského tanca. Mazur svojou spevnosťou evokuje spojenie s mazúrkami Fryderyka Chopina. Náplňou kompozície Radosť alpského horala (Aelpler´s Lust), op. 96 je séria piatich štajerských tancov v trojdobom takte s rozsiahlejším finále. Spojujúcim prvkom diela je variovaný štvortaktový vstup pred každým tancom s charakteristickými prírazmi. Brutovský svojou výraznou artikuláciu a farebnou zvukovosťou dotvoril charakter skladby. Z jeho predvedenia srší vtip a radosť.

Adam Brutovský, Vladimír Rohaľ,
záber z nahrávania CD na konzervatóriu Timonova, Košice, 2018,
foto: archív Vladimíra Rohaľa

Konferenčná štvorylka (Conferenz Quadrille), op. 28 vznikla vo Viedni v roku 1853. Definitívnu podobu skladba dostala po prepracovaní vo Wiesbadene (1876). V každej zo šiestich častí štvorylky dominujú hudobné motívy rôznych regiónov vtedajšej Európy. Kéler dielo napísal vo Viedni, preto zrejme dodržuje tamojšiu šesťdielnu štruktúru štvorylky s názvami Pantalon (Prusko), Eté (Rakúsko), Poule (Sardínie), Trenis (Rusko), Pastourelle (Anglicko), Finale (Francúzsko). Bežná štvorylka bola iba päťdielna. Pantalon otvára Lucia Berešová vznešeným mäkkým vstupom a pokračuje jemným prechodom do dvojštvrťového Eté s dvomi odlišnými témami. Berešovej interpretácia drží celé dielo vo vzájomnej súdržnosti, aj napriek pestrým rôznorodým tancom. Záverečnú polku v rýchlom tempe s príznačným názvom Dovidenia (Auf Wiedersehen), op. 41 tvorí trojdielna forma s kódou. Charakteristickým prvkom prvého dielu je krátky motív s trojtónovým zostupom v šestnástinových hodnotách, čo v rýchlom tempe pripomína ozdobu. Druhý diel, začína témou v dlhších rytmických hodnotách. Očakávalo by sa akési upokojenie, ale Brutovský to pojal opačne a túto tému hrá rýchlejšie.

Široký diapazón Kélerovej klavírnej tvorby, ktorá zahŕňa všetky jeho kompozičné obdobia, si zaslúži pokračovanie v jej zaznamenávaní na CD. Interpretácia Klavírneho dua Lucia Berešová a Adam Brutovský je inšpiráciou pre ďalších interpretov k objavovaniu klavírnych diel významného skladateľa 19. storočí, rodáka z Bardejova, Bélu Kélera, ktorý ovplyvňoval také osobnosti, akými boli Johannes Brahms či Anton Bruckner.

Autor: Pavel Burdych

Béla Kéler: Klavírne miniatúry Bélu Kélera
Klavírne duo Lucia Berešová a Adam Brutovský
CD vzniklo z iniciatívy Spoločnosti Bélu Kélera, v spolupráci so Šarišským múzeom v Bardejove, za finančnej podpory Fondu pre podporu umenia
vydalo bardejovské vydavateľstvo Videorohal, 2018


Ak vás tento článok zaujal a chceli by ste byť informovaní o novinkách na webe Opera Slovakia, prihláste sa na odber pravidelného týždenného newslettera.

email
Operné gala 2018
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 21
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

Zanechajte komentár