Dnes je: pondelok, 18. 12. 2017, meniny má: Sláva , zajtra: Judita

Komenského a Ebenov Labyrint na Bratislavských hudobných slávnostiach

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Kto z nás čítal dielo českého mysliteľa, pedagóga, teológa kňaza a biskupa Jednoty bratskej Jana Amosa Komenského (1592 – 1670) Labyrint světa a ráj srdce? Asi málokto – alebo v celku nikto? Tohto učiteľa národov poznáme viac z jeho stále aktuálnych názorov na výchovu detí, ktoré teoreticky sformuloval v súborne vydanom diele Opera didactica omnia. Komenský žil v nepokojnej stredovekej dobe pobelohorskej bitky (1620), v období habsburskej rekatolizácie Českých zemí. Ako protestanta, ktorý sa nechcel vzdať svojho náboženstva, ho prinútilo, aby sa do konca života stal (i so svojou početnou rodinou) exulantom vo viacerých krajinách Európy. Pochovaný je tiež v malom holandskom mestečku Naarden, kde dožil pomerne dlhý, i keď strastiplný život. Naarden sa tak najmä od čias 1. ČSR stalo pútnickým miestom Čechov.

J. A. Komenský bol biskupom Jednoty bratskej – vychovávaný v úprimnej, ale aj teologicky podloženej viere v Boha. Pochopiteľne, o jeho nábožensko-filozofických traktátoch sa v školských učebniciach spred 30-tych rokov veľa nehovorilo. A tak nahliadnutie do obsahu a úryvkov jedného z jeho hlavných filozofických opusov – Labyrint světa a ráj srdce – sa stalo počas BHS dramaturgickým objavom, najmä pre ľudí zrelých a ochotných prijímať hĺbku života.

Jan Amos Komenský (1592 – 1670)

Marek Eben – syn autora hudby k Labyrintu, Petra Ebena, je herec a recitátor, od r. 1996 kultivovaný moderátor Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch, ale aj skladateľ (napríklad výhradný autor piesní skupiny Bratří Ebenů, ktorá vydala päť hudobných albumov, autor hudby k filmom i textov piesní k takmer dvom desiatkam divadelných hier), nám je dobre známy ako vynikajúci, vždy profesionálne pripravený, v cudzích jazykoch podkutý moderátor programov Českej televízie. Práve on prednášal na koncerte slova a hudby (8. 10. 2017) v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie úryvky z Labyrintu světa a ráje srdce. Trinásť Recitatívov a Epilóg zo slov Komenského bolo v jeho podaní podčiarknuté krásou a zrozumiteľnosťou i trochu archaickej češtiny Labyrintu. V prednese Mareka Ebena sa slová niesli z pódia Reduty v civilnom prejave, s akcentom na podstatné myšlienky.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2017,
Marek Eben, Marek Vrábel,
foto: Alexander Trizuljak

Pri stíšenom svetle Marek Eben, akoby sám predchnutý vznešeným duchom svojho otca, skladateľa Petra Ebena (1929-2007), navodil s vynikajúcim slovenským organistom Marekom Vrábelom spirituálnu atmosféru, adresovanú tým poslucháčom, ktorí sa ešte v rýchlom toku života dokážu zastaviť, aby porozmýšľali – a spolu s autormi a interpretmi – rozozvučali „v človeku strunu duše, tú strunu, ktorá bola doteraz nemá“, ako to krásne napísal v bulletine organista Marek Vrábel. Vždy po prozaicko-poetických vstupoch Mareka Ebena hral teda na organe druhý Marek – Vrábel. Treba povedať, že jeho vstupy boli mimoriadne náročné kompozície skladateľa, inšpirované spočiatku ako improvizácie k stredovekým traktátom Komenského z r. 1631. Dodajme k úvodu hudobno-slovného večera čo len úvod z jeho knihy, aby sme pochopili, kam memento diela smeruje:

LABYRINT SVĚTA A RÁJ SRDCE/to jest světlé vymalování,/kterak v tom světě a věcech jeho všechněch nic není/než matení a motání,/kolotání a lopotování,/mámení a šalba,/bída a tesknost,/a naposledy omrzení všeho a zoufání;/ale kdož doma/ v srdci svém sedě,/s jediným Pánem Bohem se uzavírá,/ten sám k pravému a plnému mysli upokojení a radosti že přichází.

Komenský teda podrobuje v „Labyrinte světa“ stredovekú spoločnosť alegorickou kritikou a sám sa vo finále – v „ráji srdce“ zachraňuje návratom do vlastného srdca, kam ho zavolal Boh. Celé dielo Labyrintu vrcholí slovami Šalamúna z biblickej knihy Kazateľ: „Márnosť nad márnosť – a všetko je márnosť“. Treba azda vysvetľovať túto myšlienku, ktorá by mala sprevádzať človeka pri každom konaní počas našej krátkej životnej púte?

Petr Eben (1929 – 2007)

Petr Eben odišiel do „raja srdca“ pred desiatimi rokmi. Preto si česká i slovenská hudobná verejnosť častejšie pripomína umelecký a ľudský odkaz tejto skladateľskej, pedagogickej a komplexne intelektuálnej osobnosti českej hudby. Petr Eben zanechal mimoriadne veľa diel vokálnej, orchestrálnej, oratoriálnej, ale zvlášť organovej hudby. V nej bol veľkým tvorcom prekomponovaných opusov, ale aj častým improvizátorom, ktorý rád prepájal interpretáciu a kompozíciu na kráľovskom nástroji. K improvizácii ho inšpirovalo básnické slovo, výtvarné umenie, duchovná tematika, najmä z biblických kníh: Kazateľ, Ester, Job… Bol to umelec veľkého ducha, charizmy, ideálov a viery. „Labyrint“, či improvizácie na túto tému predniesol P. Eben prvýkrát na Slovensku v Košiciach r. 1991. Praha sa dočkala uvedenia jeho „Labyrintu“ až o päť rokov neskôr. Odvtedy zaznela táto skladba v rôznych európskych mestách i v austrálskom Melbourne. Komenského texty boli preložené dokonca do islandčiny a fínčiny…

Prvým slovenským interpretom tohto diela bol Marek Vrábel(!), ktorý ho s Markom Ebenom uviedli v priamom prenose Slovenského rozhlasu z Veľkého koncertného štúdia takmer presne pred jedenástimi rokmi – 8.11. 2006.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2017,
Marek Vrábel,
foto: Alexander Trizuljak

Ebenove organove improvizácie (je ich 14), vyjadrujú síce charakter prednášaného textu, no interpretačne majú náročnosť samostatných koncertných diel. Už hudobný Prológ navodzuje koncertný charakter diela, s využitím bohatých farebných možností filharmonického organa, jeho registrov, ale aj s požiadavkou virtuozity sólistu na manuáloch organa, schopnosti interpreta gradovať náladu v uzavretých, pritom na slovo reagujúcich častiach. Marek Vrábeľ preukázal v tomto diele plnú oprávnenosť na označenie veľkého umeleckého výkonu. Prakticky predniesol na koncerte 14 samostatných skladieb, ktoré boli obkľúčené slovom filozofujúceho Komenského. Záver diela – myšlienková a hudobná katarzia – bola v Epilógu (Návrat k Bohu) mimoriadne jemná, upokojujúca. Dokonca vo finále zaznelo slovo súčasne s organom – v akejsi spoločnej meditácii.

V partitúre Petr Eben cituje chorály z Komenského Amsterdamského kancionála, po recitatíve „Sladké okovy lásky“ sa chvíľami zdá, akoby znela organová variácia na slovensko-moravskú pieseň „Medzi horami lúčka zelená“… Iné organové časti (po recitatíve Nevědomost učených) sú zasa variáciou na akademickú hymnu Vivat academia! Vivant professores!, inokedy Eben dramatickým spôsobom hudbou „deformuje“ ľudské tváre v ich charakterovej menlivosti, či geniálne naznačuje letiace šípy alebo kĺzanie z kolesa Šťasteny. Vrcholom hudobnej dramatickosti, strhnutím masky z pomyselnej Panej múdrosti je akordicky ťaživá hudba po XI. recitatíve (Marnost nad marnost) i úpenlivé volanie Komenského i Ebena k Bohu, aby dal zmysel tomuto stavu sveta (po recitatíve Zděšení a mdloba).

Bratislavské hudobné slávnosti, 2017,
Marek Eben, Marek Vrábel,
foto: Alexander Trizuljak

Slovami skladateľa: „…atmosféra textu nie je idylickou procházkou světem, ale hořkým, satirickým, bizarním a někdy apokalyptickým pohledem na svět – a takový je i charakter hudby.“

Tento koncert slova i hudby BHS patril najmä (no nielen) tým poslucháčom, ktorí majú radi umenie viac než iba hedonistické opojenie. Bolo to zamyslenie nad svetom minulosti – i dneška, o jeho „labyrintoch“ a menlivosti, o ľudskej slabosti i podliehaniu mámeniam života. Ale aj o konečnej ceste za „rájom srdca“.

Autor: Terézia Ursínyová

písané z koncertu 8. 10. 2017

o programe 53. ročníka BHS sme písali TU…

Petr Eben – Jan Amos Komenský: Labyrint sveta a raj srdca
Bratislavské hudobné slávnosti
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
8. októbra 2017

Marek Vrábel – organ
Marek Eben – recitácia

program koncertu

Petr Eben – Jan Amos Komenský: Labyrint sveta a raj srdca

www.bhsfestival.sk

email

About Author

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Leave A Reply