Dnes je: piatok, 22. 9. 2017, meniny má: Móric , zajtra: Zdenka

Komorná Opera Bratislava sa vynorila s Ritou

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Gaetano Donizetti medzi siedmimi desiatkami opier, skomponovanými medzi rokmi 1817 až 1844 zanechal približne trinásť jednoaktoviek. Presné číslo negarantujem, lebo pri niektorých (napríklad od skladateľových školských čias do roku 1998 neuvedenom druhom javiskovom opuse L´ira di Achille) sú údaje o počte dejstiev nejednotné a napokon aj prvá verzia Le convenienze teatrali bola jednoaktovou. Väčšina z nich vznikla v prvej polovici tvorivého života slávneho rodáka zo severotalianskeho Bergama.

Po roku 1835, keď sa zrodila Lucia di Lammermoor, najhranejšia z Donizettiho drám, už skomponoval len tri komické jednodejstvové opery: Il campanello di notte, Betly a Ritu. Posledná z nich uzrela svetlo sveta až po smrti skladateľa roku 1860 v Paríži. Jej vznik sa viaže k roku 1841, teda krátko po období tamojších premiér Martýrov (Les martyrs – francúzsky variant Poliuta, ktorý v pôvodnej talianskej verzii, odmietnutej dobovou cenzúrou, zaznel až pár mesiacov po Donizettiho smrti), Dcéry pluku a neuvedenej L´ange de Nisida, s hudbou premietnutou do Favoritky (La favorite). Pred vznikom Rity je datovaná aj premiéra Adelie v rímskom Teatro Apollo. Žiada sa dodať, že rekonštrukcia tohto obdobia nie je vôbec jednoduchá, keďže v tom čase Donizetti okrem písania nových, aj revidoval viacero svojich starších opier. Faktom však ostáva, že Rita je komickou jednoaktovkou a jej premiéra sa uskutočnila 7. mája 1860 v parížskej Opéra Comique. To bolo dvanásť rokov po skladateľovom smutnom odchode zo života.

Gaetano Donizetti (1797 – 1848)

Každú živú pripomienku javiskového odkazu tohto veľkého majstra predverdiovského belcanta vnímam s potešením a s radosťou o to väčšou, že na poli renesancie jeho vážnych opier sme toho na Slovensku (hlavne v Bratislave) spravili pramálo. Rita, ou Le mari battu (Rita, alebo Bitý manžel) – síce z iného druhového súdka ako opera seria – vznikla na libreto Gustava Vaëza, belgického dramatika, libretistu a prekladateľa, ktorý už predtým s Donizettim spolupracoval. V rekordne krátkom čase sa zrodilo hodinové komické dielko pre orchester a troch sólistov, ktorým skladateľ nadelil pôvabné árie, dvojspevy i spoločné výstupy v trojici. Existuje vo francúzskej a talianskej verzii, so spievanými recitatívmi i hovoreným slovom.

Komorná Opera Bratislava je neštátnym ansámblom, fungujúcim momentálne vďaka grantu z Fondu na podporu umenia a iných súkromných zdrojov. Jej aktivity preto nie sú pravidelné a pôvodné zámery, vrátiť do slovenského hudobného prostredia regulárny súbor, zameraný na „malé“ žánrové formy, prípadne nadviazať na existenciu niekdajšej Komornej opery (resp. Komorných opier, lebo tých pokusov bolo viacero), sa zrealizovať nepodarilo. Ostalo len pri koncertoch a do začiatku mája tohto roku jedinej opernej produkcii, Brundibárovi Hansa Krásu. Po troch rokoch si ako druhý titul zvolili Donizettiho Ritu. Dielo jednodejstvové, nie dlhé ani extrémne náročné, no pri realizácii pomerne zraniteľné. A to hneď z dvoch dôvodov. Vokálneho – keďže pravidlá belcantovej estetiky sú dané a neohýbateľné, ako aj vizuálneho – pri buffách hroziaci sklz do lacnej frašky. Jednu takúto Donizettiho Ritu sme už zažili (v kombinácii s Offenbachovými Dvoma slepcami) v roku 1992 a výsledok – paškvil s prízemným humorom – bol katastrofálny. Okrem toho, dielko nahrala v 70. rokoch aj Československá televízia v réžii Clary Balaďovej. Či je snímka v archíve, alebo zmazaná, nevedno.

G. Donizetti: Rita, Komorná Opera Bratislava, 2017,
Viktória Ballánová (Rita), Pavol Oravec (Beppe),
foto: Matej Bruchala

G. Donizetti: Rita, Komorná Opera Bratislava, 2017,
Viktória Ballánová (Rita), Marek Tokoš (Gasparo),
vzadu herecký komparz zľava: Alan Weissabel, Martina Tomanová,
foto: Matej Bruchala

Pod najčerstvejšiu verziu Donizettiho opery sa podpísal mladý tím inscenátorov i sólistov Komornej Opery Bratislava. Išlo o celkom vhodný dramaturgický výber a ešte lepšie naštudovanie. Z možných verzií sa tvorcovia rozhodli použiť taliansku s hovorenými predelmi, ktoré však boli upravené na ideálnu časovú mieru. Obzvlášť oceňujem, že zazneli tiež v taliančine (nie je pravidlom dodržať v próze originál ani na profesionálnych scénach), čím sa nenarúšala jednota predstavenia. K dispozícii boli titulky v slovenčine. Ďalšiu pochvalu si v nemenšej miere zaslúžia dirigent večera Daniel Simandl a režisér Tomáš Remy Sloboda. Prvý z nich za zmysel pre štýl, za voľbu adekvátnych temp, za prácu s rytmickými a dynamickými stupňovaniami, pripomínajúcimi architektúru veľkých komických opier z predverdiovského obdobia. Rita na malej ploche ponúka variácie rozmanitých nálad, pričom najmä v duetách a spoločných číslach inklinuje k ohnivým gradáciám. Daniel Simandl s orchestrom Komornej opery (koncertný majster Štefan Filas, prvý huslista Opery SND) sa vcelku úspešne pokúsil dať predstaveniu kontrast i spád. Solídny výkon podal aj orchester.

G. Donizetti: Rita, Komorná Opera Bratislava, 2017,
herecký komparz zľava: Alan Weissabel, Lukáš Varga, Michal Zeman, Martina Tomanová, Romana Orlická,
foto: Matej Bruchala

G. Donizetti: Rita, Komorná Opera Bratislava, 2017,
Marek Tokoš (Gasparo), Viktória Ballánová (Rita), Romana Orlická (herecký komparz),
foto: Matej Bruchala

Tomáš Remy Sloboda je mladý a viacstranne zameraný umelec, ktorý dokázal, že vládne zmyslom pre mieru. Práve v buffe typu Rity je jednou z najpodstatnejších požiadaviek udržať komickosť na uzde a nepodľahnúť zvodom ošúchaných gagov. Sloboda so svojím tímom (scénu vytváral spolu s Laurou Madijah Štorcelovou, pod kostýmy je zasa popri nej podpísaná aj Martina Širáňová – išlo teda o kolektívne dielo) vytvorili moderne poňaté divadielko o príbehu ženy uprostred dvoch manželov, platného i domnelo zomretého. Ten je vo svojej podstate banálny, no isté podnety k nadčasovosti réžii vyslal. Tie Tomáš Remy Sloboda zužitkoval a vzťahy v trojuholníku rozohral vcelku nápadito. Nevracal sa do doby vzniku diela, ale na jednoduchej, farebne a svetelne výborne ozvláštnenej scéne, dokonca aj s tou mierou pohybu kulís, akú technické vybavenie javiska Domu kultúry v Zrkadlovom háji dovoľuje, rozohral príbeh s náležitým balansom medzi vtipom a emóciou. Podarilo sa mu vytvoriť z trojice mladých sólistov rozdielne charaktery, vďaka čomu sa dali budovať vzťahy, ktoré s istou mierou nadsadenia by mohli fungovať aj v modernej dobe. Podstatnými na práci Slobodovho inscenačného tímu boli zmysel pre udržanie kultivovaného humoru a vkus vo vizuálnom stvárnení.

G. Donizetti: Rita, Komorná Opera Bratislava, 2017,
Viktória Ballánová (Rita),
foto: Matej Bruchala

Nájsť pre súbor Komornej Opery Bratislava ideálne obsadenie je zrejme iluzórne. Stavia na mladých, neopozeraných hlasoch, čo tiež nie je márna devíza. Viktórii Ballánovej v titulnej postave trvalo istý čas, kým sa na javisku udomácnila. Jej vstupná ária ešte trpela nevyrovnanosťou polôh a značnou labilnosťou v intonácii. Postupne však rozvinula svoj ľahký soprán s istou možnosťou koloratúry do širších dimenzií a vo výške znela celkom zaujímavo. Pavol Oravec (Beppe) má muzikálnosť a precíznosť vycvičenú zo Slovenského filharmonického zboru, ktorého je členom i príležitostným sólistom. Preukázal tenor, ktorý sa nachádza svojou farbou na pomedzí buffo a lyrického odboru, má zmysel pre taliansku frázu a výškam, hoci mierne forsírovaným, vie dať patričný dôraz. Otvorenou otázkou bolo obsadenie postavy Gaspara Marekom Tokošom. Z jediného dôvodu: ide skôr o tenoristu než barytonistu, hoci to prvé mu tessitura nižšie položeného partu neumožňovala. Napriek tomu, že chýbal väčší kontrast medzi ním a Pavlom Oravcom, Tokošov tmavší hlas si počínal štýlovo veľmi zdatne, s náležitou kultúrou legata a tiež výrazovo bol vypracovaný.

G. Donizetti: Rita, Komorná Opera Bratislava, 2017,
Pavol Oravec (Beppe), Marek Tokoš (Gasparo),
foto: Matej Bruchala

Celkovo vyznela premiéra Donizettiho Rity pomerne priaznivo a mohla by sa stať podnetom k ďalšiemu rozvoju mladého ansámblu. Komorná opera v histórii Bratislavy prešla viacerými reštartmi. Máloktorý z nich mal dlhšie trvanie a vyoral hlbšie brázdy. Nuž držme palce, aby toto ostatné vynorenie sa nad hladinu znamenalo minimálne vkročenie na správny chodníček.

Autor: Pavel Unger

písané z premiéry 2. mája 2017

Gaetano Donizetti: Rita
Komorná Opera Bratislava
premiéra
Dom kultúry Zrkadlový háj, Rovniankova 3, Bratislava
2. mája 2017 o 19.00 h

inscenačný tím

hudobné naštudovanie: Daniel Simandl
réžia: Tomáš Remy Sloboda
dramaturgia: Oľga Danášová
scéna: Tomáš Remy Sloboda, Laura M. Štorcelová
kostýmy: Martina Širáňová, Laura M. Štorcelová
preklad: Jana Gürtlerová
titulky upravila: Jana Biznarová

osoby a obsadenie

Rita: Viktória Ballánová/Erika Georgina Szabó
Beppe: Pavol Oravec/Róbert Remeselník
Gasparo: Marek Pobuda/Marek Tokoš
spoluúčinkuje: orchester a company KOB

www.komornaopera.sk

Predstavenie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

fotogaléria

This slideshow requires JavaScript.

video

email

About Author

Leave A Reply