Dnes je: pondelok, 18. 12. 2017, meniny má: Sláva , zajtra: Judita

Koncert k 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Slovenská filharmónia odštartovala 11. septembra 2015 novú koncertnú sezónu s poctou k štúrovským básnikom. Mikuláš Moyzes zaujal, Egon Krák uchvátil.

200. výročie narodenia Ľudovíta Štúra zobrala Slovenská filharmónia osobne. A s úspechom. Ctibor, balada od Mikuláša Moyzesa uviedla večer v duchu tradičnosti. Mikuláš Moyzes bol veľmi vzdelaný človek. Ovplyvnený J. S. Bachom, A. Dvořákom a s národným cítením sa snažil vytvoriť charakteristický slovenský štýl. Ten si orchester ladne osvojil. Tenor, Michal Lehotský slovenčinu v texte Jána Bottu vyzdvihol a vyartikuloval do jej ľubozvučnosti. Michal Lehotský sa k dielu nesprával ako k opere. Zaujal rétorický postoj s rešpektom k tomu, čo je prednášané. Romantizujúce variácie v ľudových motívoch ukázali historický, kompozičný základ zhudobňovania a prikovali tak k tradícii nasledujúce dielo Egona Kráka. Zároveň tým bolo poukázané, ako sú myšlienky oných básnikov stále aktuálne.

Koncert k 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra, Michal Lehotský, tenor, Rastislav Štúr, dirigent, Slovenská filharmónia, foto: Ján Lukáš

Koncert k 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra,
Michal Lehotský, tenor, Rastislav Štúr, dirigent, Slovenská filharmónia,
foto: Ján Lukáš

Melodráma Pútnici, bola položeným kvetom na pomník štúrovcov. To najkrajšie zo slovenskej poézie, texty Ľudovíta Štúra, Jána Bottu, Janka Kráľa, Sama Chalupku a Andreja Sládkoviča si Egon Krák vybral ako kresbu, ktorú začal vyfarbovať. Pred divákmi sa postupne vynáralo oratórium nádhernej slovenskej poézie. Akoby filmová hudba predstavovala jednotlivých spisovateľov v scénach. Tí pred zrakmi divákov začali prednášať svoje diela. Barokový zvuk theorby podporil túto víziu a koncertnú sieň zmenil na komornú sálu a recitátori boli ku každému divákovi o pár krokov bližšie. Dokonca v 4. časti zaznel Tanec z Uhrovskej zbierky piesní a tancov z roku 1730. Egonovi Krákovi kompozične a dirigentovi Rastislavovi Štúrovi v praxi sa podarilo udržať recitovaný text v strede pozornosti. Prednášali Dušan Jamrich, ktorý bol o niečo profesionálnejší a Štefan Bučko, ktorý bol o niečo osobnejší, emotívnejší. No obaja pracovali s textom s hrejivou pokorou. Rovnako ako samotná poézia. Divák si vypočul dôležitosť slovenskej reči spojenú s modlitbou slovenského národa.

Koncert k 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra, Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor, foto: Ján Lukáš

Koncert k 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra,
Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor,
foto: Ján Lukáš

Zvláštne jednotné teleso vytvoril orchester a Slovenský filharmonický zbor. Ich paralelná dynamika pôsobila atmosférickým dojmom. Zbor sa vyprofiloval ako veľmi ohybné a tvárne teleso. Dvojzborovosť nevytvorila chaos a aj samotný šepot znel zrozumiteľne. Predovšetkým v piane až pianissime znel zbor najvýraznejšie a to aj vďaka tomu, že skladateľ v tichších častiach našiel svoje miesto pre väčší experiment. Lahodné, povznášajúce minimalistické štruktúry striedané s akoby barokovým recitálom theorby sa spojil do jedného obrazu. Nadnesené, sladké disonančné akordy chvíľami pripomínali ľahkosť a nenútenosť Arva Pärta a pripomínali, že duchovná podstata bola nad všetkými myšlienkami vyvýšená. Orchester bol s dielom súžitý. Akoby si tiež prišiel vypočuť recitáciu. Ak nehral, nečakal v napätí na svoju chvíľu, ale započúval sa do textu. A keď prišiel čas, Rastislav Štúr s orchestrom začal s vymaľovávaním básne. S peknou komunikáciou, bez vyrušenia, s odovzdaním.

Egon Krák si zobral štúrovskú poéziu ako kompozičný materiál. Nemanipuloval s ňou. Práve naopak, jej hudbou poslúžil. Skomponoval hudobný podnos, ktorý na sebe nesie vznešené hodnoty velikánov slovenskej poézie.

Autor: Michal Huska

Táto prezentácia vyžaduje JavaScript.

email

About Author

Leave A Reply