Dnes je: pondelok, 18. 6. 2018, meniny má: Vratislav, zajtra: Alfréd

Koncert vo Dvorane – Pavol Oravec

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Bakalárske či diplomové koncerty poslucháčov VŠMU bývajú celkom zaujímavé a vyznačujú sa skôr rodinnou než napätou atmosférou. Aj diplomový recitál speváka Pavla Oravca mohol zaujať tentoraz nie príliš početné publikum.

Mladého tenoristu z triedy Ľubice Rybárskej sprevádzal (ako vždy výborný) Róbert Pechanec a kvôli oddychu speváka boli do programu včlenené klavírne vstupy Norberta Daniša interpretujúceho Chopina, Liszta, Rachmaninova a Hummela. Spievaných čísel bolo deväť a ich skladba bola prekvapujúca. Išlo o dve operné árie (Alfréd z Traviaty a Plač Federica z Cileovej Arlesánky), po tri piesne Čajkovského a málo známeho Pavla Bulachova a známu Stradellovu Pietá signore. Veľmi svojsky zapôsobilo zaradenie do programu troch piesní Francesca Paola Tostiho, tvorcu salónnych romancí a dvorného skladateľa anglického kráľa, ako aj troch populárnych neapolských canzonet. Jedny i druhé mám rád, no patria na iný typ koncertov než je diplomový.

Pavol Oravec

Pavol Oravec

Hlas Pavla Oravca sa pohybuje na rozhraní tenorových odborov leggero a di grazia, no bližšie má k tomu prvému. Je to hlas vo volúmene limitovaný, farebne i výrazovo nie príliš bohatý, no zato pomerne pohyblivý. Pri jeho počúvaní som si nevdojak spomenul na talianskych rossiniovských tenoristov šesťdesiatych rokov (Botazza, Lazzariho), ktorí však Federica i Werhera spievali dôsledne lyricky a tomuto poňatiu sa nespreneverili ani vo vysokej polohe partov. Oravec si asi uvedomuje, že vo vyššej polohe vo forte získava jeho tón na farebnosti, čím však vybočuje zo štýlovej línie spevu. Napríklad v Cileovej árii som ešte nepočul, aby tenorista zaspieval záver prvej časti (il dolce sembiante) tak tvrdo. Nedostatok skúseností spôsobil, že v Alfredovej árii niektoré tóny zbytočne predlžoval a v závere Curtisovej Voce e notte zbytočne pridával na intenzite hlasu namiesto mäkkého pohrávania sa s tónom. Relatívne najlepšie vyzneli podľa mňa piesne ruských skladateľov. Napriek uvedeným výhradám šlo (ako aj v iných prípadoch) o poučný koncert.

Autor: Vladimír Blaho

email
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 15
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

Vladimír Blaho

operný kritik a publicista

Zanechajte komentár