Dnes je: nedeľa, 19. 11. 2017, meniny má: Alžbeta , zajtra: Félix

Kontroverzná Židovka v SND s výbornými speváckymi posilami

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Nedávna premiéra opery Jacquesa Fromentala Halévyho Židovka na scéne Opery SND (7. a 9. apríla) vyvolala protichodné reakcie rovnako publika, ako aj slovenskej a tento raz tiež hojne zastúpenej českej kritiky. To pri mene režiséra Petra Konwitschného nie je ničím výnimočným a vzhľadom na opakované návraty tohto neutíchajúceho búrliváka na bratislavské dosky, by skôr opak bol prekvapením. V oboch premiérach však tri z hlavných postáv spievali nezmenení sólisti (Liudmila Slepneva – Rachel, Michal Lehotský – Éléazar a Juhan Tralla – Léopold), takže až štvrtková prvá repríza (27. 4.) umožnila predstaviť sa alternujúcej, domácej Kataríne Flórovej v titulnej úlohe a Róbertovi Remeselníkovi v postave Léopolda. Zahraničným hosťom večera bol gruzínsky tenorista Zurab Zurabishvili. Po prvýkrát sa v Židovke za dirigentský pult postavil skúsený Dušan Štefánek.

Na vizuálnom vyznení Halévyho opery sa samozrejme nič podstatné nezmenilo. Zrejme aj naďalej ostanú dva tábory recipientov. Prvý, ktorému neprekáža Konwitschného poetika a opakované, už dobre známe znaky jeho režijného rukopisu. A aj druhý, tvorený puristickejšími zástancami „vernosti partitúre“. Dávam do úvodzoviek, lebo tento pojem dnes možno vnímať ako terminus technicus. Z môjho pohľadu prináša inscenácia približne v rovnakej miere zastúpené na strane jednej silné výpovedné hodnoty (v princípe čitateľná symbolika, práca so svetlom, schopnosť účinného profilovania postáv a aranžovania más), na druhej rozporuplné zásahy do predlohy. Z nich predovšetkým tie, ktoré narúšajú hudobné čísla (záver 1. dejstva so zborom rozmiestneným a vykrikujúcim z rozsvieteného hľadiska, hlučne mávajúcim vlajočkami), tie, ktoré majú za úlohu vtiahnuť diváka do deja (časté akcie mimo javiska vnímam väčšmi ako otrepané barličky, pri plnom svetle navyše spochybňujúce ilúziu divadelného príbehu a intimitu scén) i tie, ktoré sú za hranicou bezdôvodnej persifláže (ťažko v tejto tragickej grand opere nájdeme podnety na smiech). Pritom výkriky Rachel v slovenčine, našťastie, na repríze boli takmer nepočuteľné. Nie je ale cieľom tejto glosy opätovne hodnotiť vizuálnu stránku, hoci oddeliť ju od celkového pohľadu na predstavenie tiež nemožno.

J. F. Halévy: Židovka, Opera SND, 2017,
Zurab Zurabishvili (Eléazár), Peter Mikuláš (Kardinál de Brogni), Katarína Flórová (Rachel), Zbor Opery SND,
foto: Alena Klenková

Dušan Štefánek, uvedený ako alternujúci dirigent (hudobne Židovku naštudoval hosťujúci Robert Jindra), sa mohol oprieť o presne vymodelovanú „architektúru“ partitúry, jej diferencované dynamické a výrazové vlnenia, primerané tempá. Každý zo spomenutej dvojice dirigentov má odlišný naturel a vlastnú, overenú komunikáciu s orchestrom i javiskom. Dušan Štefánek je introvertnejším typom než Robert Jindra, čo však vôbec neoslabilo základnú koncepciu. Orchester síce v plechoch mal zopár labilnejších miest (z tohto hľadiska bola najpresnejšia 2. premiéra), no kreslil partitúru v jej farebnej a inštrumentačnej bohatosti, so širokou klenbou výrazu. Pod Štefánkovým vedením mali sólisti možnosť modelovať frázy, držať výšky s korunami i bez nich, orchester ich nikdy neprekrýval. Za dirigentským pultom nachádzali vždy spoľahlivú oporu.

J. F. Halévy: Židovka, Opera SND, 2017,
Katarína Flórová (Rachel), Peter Mikuláš (Kardinál de Brogni), Zbor Opery SND,
foto: Alena Klenková

J. F. Halévy: Židovka, Opera SND, 2017,
Katarína Flórová (Rachel), Jana Bernáthová (Eudoxie), Zbor Opery SND,
foto: Alena Klenková

Kariéra mladej sopranistky Kataríny Flórovej, v súčasnosti študentky magisterského štúdia na VŠMU, nadobudla raketový vzostup, keď sa najskôr ako členka operného zboru s povinnosťou malých sól dostala k Pucciniho Liu (pozn. red.: písali sme o tom TU…) a po nej k jednej z najnáročnejších sopránových partií francúzskej literatúry. A šancu nepustila z rúk od prvého po posledný výstup. Flórovej mladodramatický soprán je podložený kvalitnou technikou, vďaka ktorej bez tlaku dosahuje vysokú intenzitu zvuku, má zriedka počutú vyváženosť spodného registra – prirodzene sfarbeného, netmaveného – so stredom a žiari v plnokrvných výškach. Ak po troch dejstvách (po nich nasleduje pauza) by azda bola na mieste pochybovačná otázka, či tú intenzitu vokálneho a hereckého nasadenia, akú 28-ročná umelkyňa vložila do roly, zvládne do konca, tak druhá polovica dala jednoznačne pozitívnu odpoveď. Katarína Flórová nepoľavila na prieraznosti a objeme tónu, ani na hereckej vášni, ktorá sa dotýkala až veristických brehov. Bola to jej prvá Rachel, takže priestor na ešte delikátnejšie modelovanie fráz i ozdôb, na ešte čistejšiu intonáciu tu samozrejme je. Ale nemám najmenšie pochybnosti, že v ďalších reprízach bude zužitkovaný.

J. F. Halévy: Židovka, Opera SND, 2017,
Katarína Flórová (Rachel), Zurab Zurabishvili (Eléazár), Zbor Opery SND,
foto: Alena Klenková

Druhým veľkým prekvapením bol Éléazar gruzínskeho tenoristu Zuraba Zurabishviliho. Na javisku stál pravý dramatický tenor, o akých môžeme len snívať. Rolu naštudoval s Petrom Konwitschným pre inscenáciu v Mannheime, takže do režijnej koncepcie plne zapadol a vytvoril herecky síce trocha odlišný typ židovského zlatníka ako Michal Lehotský, no nemenej vypracovaný v detailoch, nemenej emotívny i výbušný. Zurabishviliho tenor znie rezonančne v každej polohe, no počnúc stredmi smerom do výšky má výnimočný objem, priebojnosť a kovový lesk. Popri tom, akým veľkým materiálom rodený Tbilisan a častý hosť najmä nemeckých scén disponuje, boli obdivuhodné jeho pianové pasáže a celkovo práca s dynamikou a výrazom.

J. F. Halévy: Židovka, Opera SND, 2017,
Jana Bernáthová (Eudoxie), Zurab Zurabishvili (Eléazár),
foto: Alena Klenková

J. F. Halévy: Židovka, Opera SND, 2017,
Katarína Flórová (Rachel), Zurab Zurabishvili (Eléazár), Ján Ďurčo (Ruggiero),
Peter Mikuláš (Kardinál de Brogni), Jana Bernáthová (Eudoxie), Zbor Opery SND,
foto: Alena Klenková

Do tretice patrí pochvala aj Róbertovi Remeselníkovi, ktorého výkon v postave Léopolda bol zreteľne kvalitnejší než u premiérového hosťa. Jeho svetlejší tenor znie čoraz pevnejšie a koncentrovanejšie, poradil si aj s exponovanými tónmi a herecky naplnil režisérovu predstavu slabošského, často pod stolom sa ukrývajúceho princa, či v Konwitschného vydaní cisárskeho generála. V obsadení, ktoré už spievalo na premiérach, vytesal z kardinála de Brogniho Peter Mikuláš psychologicky hĺbavý charakter a aj napriek tomu, že part pre jeho vysoký bas siaha prihlboko, darilo sa mu v spodných polohách lepšie než na premiére. Jana Bernáthová bola pomerne matnou Eudoxiou, ktorej chýbal lesk tónu i koloratúrna virtuozita. Ján Ďurčo vložil do partu Ruggiera dramatický barytón, nezaškodil by mu však väčší dôraz na artikuláciu. Prvú reprízu odmenilo síce nie vypredané, no slušne zaplnené hľadisko „novej“ (desaťročnej) budovy Slovenského národného divadla dlhotrvajúcim a voči sólistom a kolektívnym telesám zaslúženým potleskom.

Autor: Pavel Unger

písané z reprízy 27. apríla 2017

Jacques Fromental Halévy: Židovka (La Juive)
Opera SND
nová budova SND

Hudobné naštudovanie: Robert Jindra
Dirigent: Robert Jindra, Dušan Štefánek
Réžia: Peter Konwitschny
Dramaturgia: Bettina Bartz
Scéna a kostýmy: Johannes Leiacker
Zbormajster: Pavel Procházka

osoby a obsadenie reprízy 27. apríla 2017

Rachel: Katarína Flórová
Éléazar: Zurab Zurabishvili
Kardinál de Brogni: Peter Mikuláš
Léopold: Róbert Remeselník
Eudoxie: Jana Bernáthová
Ruggiero: Ján Ďurčo

www.snd.sk

fotogaléria

This slideshow requires JavaScript.

email

About Author

Leave A Reply