Dnes je: piatok, 22. 9. 2017, meniny má: Móric , zajtra: Zdenka

Kráľovná pianissima

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Slávna kráľovná bel canta, prima donna assoluta, fenomén koloratúry, dokonca La Santa di Bratislava! či nositeľka ďalších superlatívov, ktoré venčia Editu Gruberovú, slávnu spolurodáčku a svetovo uznávanú umelkyňu operného i koncertného pódia, ktorá povýšila svoj nádherný hlas a koloratúrny odbor na vysokodramatické umenie, dostala v Bratislave ešte jedno osobné prirovnanie: kráľovná pianissima.

Jej recitál v Novej budove Opery Slovenského národného divadla (22. 7.)  v rámci klasicky orientovanej ponuky festivalu Viva Musica! 2016 – bol, až na výnimky (zvlášť v operetno-operných prídavkoch) najmä tichým vyznaním a poctou enigmatickým (záhadným) zákutiam ľudskej duše. Edita Gruberová svoj náročný celovečerný program z piesní síce zostavila s porozumením pre rôznorodejšie vrstvy poslucháčov (Čajkovskij, Dvořák no so stupňovanou snahou a obsahovou náročnosťou k svojmu najdôvernejšie precítenému nemeckému piesňovému repertoáru (R. Strauss, G. Mahler). Tu sa postupne duševne a hlasovo otvárala ako kvety, ktoré uvila v druhej časti večera – v bloku piesní Richarda Straussa (z Osem poém pre hlas a klavír, resp. z Mädchenblumen, op. 22) a Gustava Mahlera. Vo výbere z bohatého piesňového odkazu R. Straussa nespievala len o Rote Rosen, Die Georgine, Kornblumen, Epheu či Wasserrose… Hoci jej spev vskutku priblížil vôňu ruží, levandule, georgín, zamrznutých lupeňov ruže a zobrazil odolnosť brečtana, v Straussových piesňach nás navyše uviedla do menlivých nálad ľudskej (a zvlášť svojej) bohatej duše.

Recitál Edity Gruberovej v Bratislave, festival Viva Musica! 2016, Peter Valentovič, Edita Gruberová, foto: Zdenko Hanout

Recitál Edity Gruberovej v Bratislave, festival Viva Musica! 2016,
Peter Valentovič, Edita Gruberová,
foto: Zdenko Hanout

Úvodné dve Čajkovského romance (z Opusu 6, No. 5) – Ot čegoKolybeľnaja boli náznakom, že v žiadnom prípade nepôjde o pátos či prílišnú demonštráciu veľkých ruských emócií. Edita všetko interpretovala, preciťovala v takom introvertnom duchu, že chvíľami sa zdalo, akoby spievala sama sebe  ponorená raz v otázke (Ot čego), druhý raz v tichom prihováraní matky nad kolískou dieťaťa (Kolybeľnaja) – kde vrchol vypointovanej záverečnej frázy vyjadril presilu lásky matky: ale tak tichučko, aby sa dieťatku na hlave nepohol ani vlások. V podobnom duchu stíšenej emotívnosti vyzneli aj dve Korsakovove romance: Svež i dušist tvoj rozkošnyj venokNe veter, veja s vysoty (z Op. 43, No. 3), kde sa prima donna priam pohrávala so slovom a rusky vyznievajúcou melodikou – i s dôkladným poznaním výslovnosti jazyka, ktorý sme my, v jej generácii, veru, museli ovládať.

Zážitkom už v úvodných piesňach  ale v podstate na celom koncerte, bol klavírny sprievod, de facto rovnocenné umelecké partnerstvo Petra Valentoviča, výnimočného umelca, ktorý iba pred pár dňami dirigoval v Mníchove Donizettiho operu Lucrezia Borgia v hlavných úlohách s Editou GruberovouPavlom Bršlíkom. Najnovšie sa tento výnimočne talentovaný dirigent stal i klavírnym partnerom Edity Gruberovej na jej komorných recitáloch v Zürichu, Mníchove, Baden-Badene, Budapešti, nehovoriac o skvelých vyhliadkach v opernom svete, kde má dirigovať v La Scale, Viedenskej štátnej opere, Tokiu, Osake, Semper Opere v Drážďanoch, v Deutsche Oper v Berlíne a v Budapešti. Človek žasne, koľko talentov máme, ale aj nad tým, koľko ich odchádza z nášho malého Slovenska do sveta, aby ich objavila – napríklad – diva veľkosti Edity Gruberovej! Petra Valentoviča podporila nielen umeleckou spoluprácou, ale aj štipendiom z Hudobnej ceny Herberta von Karajana, ktorú jej udelili r. 2013 v Baden-Badene vo výške 50.000 eur. Edita ju rozdelila barytonistovi Richardovi Švedovi a dirigentovi Petrovi Valentovičovi. Tým, no najmä spoluprácou so spomínanými mladými slovenskými umelcami, podporila ich ďalší štart, hudobný rast a uvedenie na svetové pódiá. Napokon, tak prizvala kedysi k spolupráci aj Pavla Bršlíka, ktorý je dnes mimoriadnou tenorovou hviezdou veľkých operných domov. Na ich spoločné koncertné uvedenie Lucrezie Borgie v Historickej budove SND (2. 12. 2011) nemôžeme zabudnúť! S odstupom piatich rokov obaja stále zdokonaľujú a spoluvytvárajú tragickú dvojicu matky a syna v tejto Donizettiho opere na veľkých nemeckých operných scénach.

Recitál Edity Gruberovej v Bratislave, festival Viva Musica! 2016, Peter Valentovič, foto: Zdenko Hanout

Recitál Edity Gruberovej v Bratislave, festival Viva Musica! 2016,
Peter Valentovič,
foto: Zdenko Hanout

Recitál Edity Gruberovej v Bratislave, festival Viva Musica! 2016, Peter Valentovič, Edita Gruberová, foto: Zdenko Hanout

Recitál Edity Gruberovej v Bratislave, festival Viva Musica! 2016,
Peter Valentovič, Edita Gruberová,
foto: Zdenko Hanout

Po ruských romancách nasledoval svet českej piesňovej poetiky  Dvořákov cyklus Cigánske melódie, Op. 55. Hoci tento cyklus akosi viac prináleží tmavším ženským i mužským hlasom, Edita Gruberová si ho vybrala ako „mostík“ medzi slovanskou a nemeckou časťou večera. Piesne: Má píseň zas mi láskou zní; Aj! Kterak trojhranec můj prerozkošně zvoní; A les je tichý kolem kol; Když mne stará matka zpívala; Struna naladěná, hochu toč se v kole; Široké rukávy a široké gatě; Dejte klec jestřábu ze zlata ryzého sa v programe, žiaľ, nevymenovali, iba ich názvy sa premietali na pozadí javiska. Divák, zvlášť na balkóne, kam sa dostala i kritička tohto koncertu, to nie veľmi zreteľne mohol sledovať, nehovoriac o akusticky jemných nuansách piesňovej interpretácie… Náročnosť a pestrosť Dvořákovho cyklu bola niekedy narušovaná v speve iba jemným „doťahovaním“ tónovej presnosti, čo sa časom v speve celkom stratilo. Výrazovo i vokálne najobdivuhodnejšie vyzneli melancholickejšie zamerané piesne z Cigánskych melódií (A les je tichý…, Když mne stará matka zpívala), kde umelkyňa pointovala frázy v efektnom predlžovaní, aby zdôraznila ich obsahový účinok, ba občas sa vedomým portamentom dostávala na vyššie tóny, zakončujúc každú slohu v jemnom zadumaní. Bola to každopádne prednesom česká hudobná lyrika par excellence.

Klavírny sprievod je v Dvořákových Cigánskych melódiách zvlášť rozmanitý: od pokojného vážneho sprievodu, až k cigánskemu čardášu. Raz zvoní tichými šestnástinami – ako v druhej piesni (Aj! Kterak trojhranec můj…), zakiaľ čo v prvej piesni (Má píseň zní) znie zádumčivo, no rozbúri sa pri vykreslení búrky atď. Dvořák v cykle skratka využíva bohaté technické možnosti nástroja a nálady básní Adolfa Heyduka.

Súzvuk klaviristu so speváčkou bol nielen v Dvořákovi, ale celkovo obdivuhodný – v delikátnosti hry, v jeho absolútnej klavírnej dokonalosti, vlastnej muzikantskej iskre, či dohovore so speváčkou, ale pravým súladom s jej jemným a bohatým ľudským a umeleckým vnútrom, ktoré chápe život už ako zrelá osobnosť. Zážitkom bolo počúvať Valentovičovu „jemnohru“ najmä v dynamicky vypracovaných delikátnostiach, ktoré dokáže predviesť iba veľký sólový hráč.

Recitál Edity Gruberovej v Bratislave, festival Viva Musica! 2016, Edita Gruberová, Peter Valentovič, foto: Zdenko Hanout

Recitál Edity Gruberovej v Bratislave, festival Viva Musica! 2016,
Edita Gruberová, Peter Valentovič,
foto: Zdenko Hanout

Škoda, že okrem centrálneho bulletinu sa nevenovala pozornosť textovej vložke, do ktorej by veci znalý autor napísal komentár k piesňam a súčasne tam boli uverejnené v originálnom znení i preklade básnické podklady piesní. Čo z exkluzívneho programu rozdávaného zadarmo, navyše v neskladnej veľkej forme, keď niet informácií o konkrétnom podujatí!? Nuž, nech je to aspoň návod do budúceho ročníka festivalu…

Po prestávke zazneli spomínané piesne z „kvetinovej kytice“ Richarda Straussa a zvlášť pomerne málo spievané nádherné Mahlerove Lieder und Gesänge aus der Jugendzeit, a to tromi piesňami: Erinerrung, Hans und GreteScheiden und Meiden a ukážka z Mahlerových Rückert Lieder: Ich atmet´ einen linden Duft. Absolútna neskororomantická nádhera Mahlerových melódií očarila už vo vstupnej piesni Erinerrung – quasi „bolestnej spomienke“ na všetko odchádzajúce a pritom také krásne! Hans und Grete vyviedli poslucháčov zo sentimentálnej nálady hravosťou, živosťou, sviežosťou melódie, rytmom, vtipom – skrátka kontrastom istého mahlerovského bolestínstva. V kontrastoch piesne Scheiden und Meiden (rozchode dvoch blízkych ľudí), zaujali príkre rytmické kontrasty a vokálna línia, v ktorej prezentovala Gruberová absolútnu vyrovnanosť registrov a bezvadné vokálno-technické ovládanie stále krásneho sopránu. V Rückertovej básni a Mahlerovej piesni Ich atmet´einem linden Duft! so striedmym, priam cudným klavírnym sprievodom, pritom nadzemsky sa vznášajúcimi výškami hlasu v (v túžbe po  prekrásne voňajúcom vzduchu) sa Edita opäť vrátila k nádherne vyspievanému Mahlerovi.

Recitál Edity Gruberovej v Bratislave, festival Viva Musica! 2016, Edita Gruberová, Peter Valentovič, foto: Zdenko Hanout

Recitál Edity Gruberovej v Bratislave, festival Viva Musica! 2016,
Edita Gruberová, Peter Valentovič,
foto: Zdenko Hanout

Recitál Edity Gruberovej v Bratislave, festival Viva Musica! 2016, foto: Zdenko Hanout

Recitál Edity Gruberovej v Bratislave, festival Viva Musica! 2016,
foto: Zdenko Hanout

Ak sa program Edity Gruberovej a Petra Valentoviča v celkovom duchu niesol v pritlmenom, komorne vycizelovanom, oduševnenom a do hĺbok ľudského vnútra ponorenom tóne, istým kontrastom boli prídavky – dokonca štyri!

Po Mahlerovej piesni Selbstgefühl zaznela ária Liu (Puccini: Turandot), potom  neopakovateľne vyhraná, priam scénicky rozohraná  skvostná Adele, resp. ária Adele z Netopiera od J. Straussa a napokon Škovránčia ária Barči zo Smetanovej Hubičky. Tu sa prezentovala „druhá“, operne a operetne, skrátka javiskovo stále skvelá Edita Gruberová. (Trochu mi v prídavkoch chýbala „domáca hudobná bodka“ spolurodákom…)

Edita Gruberová je stále obdivuhodná umelkyňa, ktorá dokáže svojím vnútrom zachvieť srdcia poslucháčov a opojným hlasom rozoznieť aj nie najideálnejšie priestory Novej budovy SND, pričom sa jej herectvo snúbi so stále sviežim, ale najmä do detailu premysleným, pritom strhujúcim vokálno-dramatickým prejavom.

Bravo, Madame Edita!

Autor: Terézia Ursínyová

Recitál Edity Gruberovej v Bratislave
Slovenské národné divadlo, nová budova o 19:00 hod.
koncert v rámci 12. ročníka festivalu Viva Musica!

Edita Gruberová, soprán
Peter Valentovič, klavír

program koncertu

Piotr Iľjič Čajkovskij (1840-1893)
Ot čego (z cyklu Šesť romancí, op. 6, č. 5)
Kolybeľnaja (z cyklu Šesť romancí, op. 16, č. 1)

Nikolaj Rimskij Korsakov (1844-1908)
Svež i dušist tvoj roskošnyj venok (z cyklu Vesnoj – Štyri romance, op. 43, č. 3)
Ne veter, veja s vysoty (z cyklu Vesnoj – Štyri romance, op. 43, č. 2)

Antonín Dvořák (1941-1904)
Cigánske melódie, op. 55

Má píseň zas mi láskou zní
Aj, kterak trojhranec můj
A les je tichý kolem kol
Když mne stará matka
Struna naladěna
Široké rukávy
Dejte klec jestřábu

* * *

Richard Strauss (1864-1949)
Rote Rosen
Die Georgine (z cyklu Osem poem pre hlas a klavír, op. 10, č. 4)
Mädchenblumen, op. 22
Kornblumen
Mohnblumen
Epheu
Wasserrose
Malven, Op. posth.

Gustav Mahler (1860-1911)
Erinerrung (z cyklu Lieder und Gesänge aus der Jugendzeit)
Ich atmet’ einen linden Duft! (z cyklu Rückert Lieder)
Hans und Grete (z cyklu Lieder und Gesänge aus der Jugendzeit)
Scheiden und Meiden (z cyklu Lieder und Gesänge aus der Jugendzeit)

prídavky

Gustav Mahler: Selbstgefühl
Giacomo Puccini: Signore Ascolta!, ária Liu z opery Turandot
Johann Strauss ml.: Spiel ich die Unschuld vom Lande, ária Adele z operety Netopier
Bedřich Smetana: Hubička: Ó, nedýchám, jak pospíchám, ária Barči z opery Hubička

www.vivamusica.sk

video z klaňačky

fotogaléria

This slideshow requires JavaScript.

email

About Author

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Leave A Reply