Dnes je: piatok, 20. 7. 2018, meniny má: Eliáš, Iľja, zajtra: Daniel

Kráľovná zo Sáby: Biblický milostný trojuholník s dvoma vrcholmi

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Dramaturgia plánovaná podľa kalendárnych výročí môže byť občas silená a nudná, ak ale reflektuje titul, ktorý sa na svetlo sveta dostáva, napriek svojej kvalite, po veľmi dlhej dobe, má šancu zaujať. To je aj prípad ďalšieho premiérového titulu budapeštianskej opery – Kráľovnej zo Sáby. V tomto roku si pripomíname nielen sto rokov od úmrtia jej autora, Karla (Károlya) Goldmarka, ale aj stoštyridsať rokov od jej premiéry vo Viedenskej dvornej opere.

Goldmark – maďarský rodák židovského pôvodu – pomýšľal na svoju prvú operu už v r.1863. Za námet si vyvolil starozákonný príbeh o kráľovi Šalamúnovi a kráľovnej zo Sáby a o libreto požiadal Salomona Hermanna Mosenthala. Ten k rámcovému deju, tak, ako ho poznáme z 10.kapitoly Prvej knihy kráľov, pridal vymyslený milostný príbeh.

Karl Goldmark, (1830-1915)

Karl Goldmark,
(1830-1915)

Assad, vyslanec Šalamúna, stretne pri jazere v libanonských horách v kúpeli krásnu ženu, vzplanie pre ňu a jeho city sú opätované. Po návrate do Jeruzalema sa zverí svojmu kráľovi s milostným dobrodružstvom, ten mu však pripomína, že je zasnúbený s dcérou najvyššieho kňaza, Sulamit, a žiada ho, aby na neznámu krásku zabudol. Po príchode kráľovnej zo Sáby na Šalamúnov dvor odhalí Assad v panovníčke svoju tajnú lásku. Tá na verejnosti zapiera, že by ho čo len poznala, v súkromí ho však naďalej zvádza. V deň svadby Assada so Sulamit príde kráľovná na svadobnú hostinu a opäť Assada zaprie. To ho dovedie až k bohorúhačstvu, za ktoré je odsúdený na smrť. Na prosbu oboch žien však napokon kráľ rozsudok zmení na vyhnanstvo. V púšti sa Assad stretne s kráľovnou zo Sáby poslednýkrát. Tento raz ale odolá jej vábeniu a prosbám o spoločný odchod a umiera v náručí vernej Sulamit, ktorá ho vo vyhnanstve nasledovala.

Karl Goldmark: Kráľovná zo Sáby, Štátna opera Budapešť, foto: Zsófia Pályi

Karl Goldmark: Kráľovná zo Sáby,
Štátna opera Budapešť,
foto: Zsófia Pályi

Sulamit, známa zo Šalamúnovej Piesne piesní, samozrejme, nemá nič spoločné s príbehom kráľovnej zo Sáby. Jej romantický charakter však u skladateľov opakovane vzbudzoval záujem o hudobné portrétovanie, či už to bola Rubinsteinova opera Sulamit, alebo rovnomenná kantáta Leopolda Damroscha. Aj Mosenthal použil túto postavu len na dokreslenie romantického pozadia stretnutia dvoch veľkých vládcov biblického sveta. S  prvou podobou libreta nebol Goldmark spokojný. Mosenthal ho počas nasledujúcich dvoch rokov prepracoval a skladateľ začal v roku 1865 s kompozíciou, behom ktorej ešte ale aj tak upravil text z pôvodného happy-endu na tragický záver. Pôvodne bola opera šitá na mieru Goldmarkovej žiačke, speváčke Caroline von Gomperz-Bettelheim. Tá však kvôli desaťročným prieťahom s uverejnením opery napokon titulnú rolu nikdy nespievala. Goldmarka, ktorý hudobne zaujal už ouverturou Sakuntala, opera Kráľovná zo Sáby katapultovala medzi viedenskú hudobnú elitu prakticky okamžite. Obrovská obľuba titulu mu zabezpečila len vo Viedni stú reprízu behom dvadsiatich dvoch rokov od premiéry a Goldmark sa stal jedným z najhranejších skladateľov, prakticky až do tridsiatych rokov minulého storočia. Neskôr sa na neho aj na Kráľovnú zabudlo.

Hudobná štruktúra partitúry je po stránke melodiky a chromatiky neobvyklou, ale pôsobivou zmesou motívov tradičnej židovskej hudby (svadobný ceremoniál v III. dejstve), orientálnej diatoniky charakterizujúcej hlavnú postavu ale aj belkantoidných melódií. Napriek tomu, že bol Goldmark pod vplyvom Wagnerovej tvorby, opera nenesie len výrazné známky wagnerovskej chromatiky (ale s výrazne oslabenou prácou s leitmotívmi, než sme u Wagnera zvyknutí), ale aj známky francúzskej grand-opéry, počnúc historickým námetom, cez štvordejstvovú štruktúru s „povinným“ baletom až po  obrovské zborové výstupy.

Karl Goldmark: Kráľovná zo Sáby, Štátna opera Budapešť, foto: Zsófia Pályi

Karl Goldmark: Kráľovná zo Sáby,
Štátna opera Budapešť,
foto: Zsófia Pályi

S opulentnosťou, konvenujúcou s hudobným vyznením, je riešená aj scénografia Évy Szendrényi. Predohra prináša pantomímu stretnutia Assada (tanečné alter-ego speváka) s neznámou kráskou. V choreografii tohto obrazu dominuje práca s pásom látky, symbolizujúcim prúd vody, v ktorej sa kráľovná-tanečnica v „nahom“ kostýme kúpe. V nasledujúcich štyroch dejstvách je tento vodný živel reprezentovaný šálom na Assadovom kostýme, ktorý sa ho, sťaby zástupného symbolu zvodných hier, dokáže zbaviť až v záverečnom výstupe po odmietnutí kráľovnej. Od začiatku prvého dejstva sa na točni efektne rýchlo menia scény jednotlivých obrazov, s prepychovou podobou, pokiaľ ide o kulisy, aj historizujúce (v scéne židovskej svadby prevažne realistické) kostýmy (Anikó Németh). Avšak prepracovanému vizuálu chýba zodpovedajúco prepracované vedenie postáv. Plno scény a prázdno réžie – tak by sa dala charakterizovať práca režiséra Csabu Káela. Nielen masové zborové výstupy, ale aj sólistické partie sa prezentujú klišovitými pohybmi, chýba im presvedčivý herecký výraz a stvárnenie postáv ostáva predovšetkým na vokálnej zložke.

Karl Goldmark: Kráľovná zo Sáby, Štátna opera Budapešť, foto: Zsófia Pályi

Karl Goldmark: Kráľovná zo Sáby,
Štátna opera Budapešť,
foto: Zsófia Pályi

Kráľovnú zo Sáby nemožno nasadzovať na repertoár bez disponovania tromi vynikajúcimi hlasmi pre hlavné postavy: mezzosoprán (kráľovná), soprán (Sulamit) a tenor (Assad). Žiaľ, premiérové obsadenie naplnilo tieto požiadavky len z dvoch tretín. Tak Erika Gál (kráľovná) ako aj Eszter Sümegi (Sulamit) v plnom rozsahu dostáli nárokom svojich vokálnych partov. U Eriky Gál treba vyzdvihnúť schopnosť podať rovnako výstižne gracióznosť, prislúchajúcu noblesnej panovníčke, i polohu zamilovanej ženy, ktorá mimo zraku dvora prejavuje svojmu vyvolenému prostú ženskú náklonnosť. Eszter Sümegi zase presvedčivo vystihla prerod z dievčenskej spontaneity nádejnej nevesty cez mohutný citový otras zo zmarenej svadby až po úprimnú odovzdanosť Assadovi napriek nepriaznivému osudu. Z pohľadu vývoja oboch postáv si obe speváčky dokázali dobre rozvrhnúť sily až do najexponovanejšieho posledného dejstva, a bola to Eszter Sümegi, ktorá mala v scéne s kráľom Šalamúnom oproti svojej rivalke mierne navrch. Rolu Assada alternuje domáci tenorista, dobre známy aj na slovenských pódiách, László Boldizsár s tenorom exotického pôvodu, Nutthapornom Thammathi. Len 27-ročný thajský rodák, účastník tohtoročnej Domingovej Operalie, získava momentálne skúsenosti s európskym operným divadlom ako štipendista salzburského Mozartea. Na hudobnom kanáli youtube je zverejnených niekoľko ukážok z jeho vystúpení v lyrických rolách, niektoré v „céčkových“ áriách. Veľkým hendikepom speváka je jeho nízka a korpulentná postava, ktorá ho rozhodne nepredurčuje pre roly prvotenorových milovníkov (a ťažko uveriť predstave, že by sa do takého muža zamilovala údajne najkrajšia žena starozákonného sveta). Niekto by mohol namietnuť, že ani veľký Pavarotti nebol symbolom adisonovskej krásy. Lenže modenský rodák sádzal vysoké cé takpovediac na počkanie a bez mihnutia oka, čo však nie je prípad tohto speváka. Pokúšala som sa najznámejšiu áriu Assada, Magische Töne, počúvať so zavretými očami, ale „magický“ záver, korunovaný zvyšujúcimi sa intervalmi od éčka v kvarte, kvinte a sexte až po vysoké cé, sa nekonal. Na druhej strane, rozhodne by som tohto tenora po prvom počutí celkom nezavrhovala, jeho hlas má peknú farbu, dokáže pracovať s dynamikou a na aziata má príjemnú výslovnosť a viazanie. Myslím, že jeho najväčším problémom je (resp. v Budapešti bola) veľká rozkolísanosť vo výkone behom predstavenia, ktorá sa prejavovala tak neistým posadzovaním tónu (opatrné posadenie vo výškach s následným otvorením) ako aj neprirodzenými diferenciami v plnosti tónu (entré na scénu bolo temer „bez zvuku“). Bude však zaujímavé sledovať Thammathiho vývoj v budúcnosti. Zoltán Kelemen nie je barytónom, aký by zrejme prislúchal majestátu kráľa Šalamúna, k tomu mu chýbajú rezonujúcejšie a farebnejšie hĺbky aj sýtejší hlas, štvrté dejstvo mu ale vyšlo pomerne slušne. Katalin Töreky ako kráľovninej spoločnici Aštarot chýbajú pre vábivú vokalízu jej jedinému výstupu éterické výšky, svietivé aj v p-pp. Vynikajúco bol pripravený zbor pod vedením Kálmána Strausza, predovšetkým v treťom dejstve podal kompaktný, presvedčivý výkon.

Karl Goldmark: Kráľovná zo Sáby, Štátna opera Budapešť, foto: Zsófia Pályi

Karl Goldmark: Kráľovná zo Sáby,
Štátna opera Budapešť,
foto: Zsófia Pályi

Pod hudobné naštudovanie sa podpísal bard maďarskej opery, János Kovács. Jeho poňatie partitúry (so škrtnutým baletom v úvode III.dejstva) sa nieslo v duchu jej opulentnosti, bolo skôr v pomalších tempách, ale presvedčivo dynamicky vycizelované a odlišnú chromatiku jednotlivých hudobných obrazov zvýrazňujúce, čím dosiahlo pôsobivú hudobnú plastickosť.

Oprášenie Goldmarkovej opernej prvotiny možno teda v Budapešti kvitovať z dvoch dôvodov: jedná sa o krásnu, pôsobivú hudbu a divadlo dokáže garantovať veľmi dobrú úroveň jej interpretácie. Mínusmi novej inscenácie sú na dnešné pomery a časy dosť impotentná réžia a premiérové obsadenie mužského protagonistu, ktoré sa však možno druhou alternáciu podarí „vynulovať“. V uvedenom obsadení sa však starozákonný milostný trojuholník zredukoval na úsečku.

Autor: Vladimíra Kmečová

Písané z premiéry 24.10.2015

www.opera.hu

video

Operné gala 2018
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 25
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

operná kritička a publicistka

Zanechajte komentár